EuropskeNoviny.sk
Ako všetci vieme, na Slovensku sa bude konať Referendum o „ochrane“ rodiny už túto sobotu (pre voličov 3x áno v nedeľu!). Je mnoho Slovákov, ktorí sa referenda nezúčastnia a tých môžeme zaradiť do zhruba troch kategórii:
1. Tí, ktorých refrendum nezaujíma
2. Tí, ktorí sú si vedomí, že je väčšia šanca zastaviť referendum nezúčastnením sa ako snažiť sa prehlasovať hordu homofóbov
3. Tí, ktorí sa s bolesťou v žalúdku a riadnou dávkou hanby prizerajú na túto situáciu zo zahraničia
Podľa štatistík zverejnených Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD 2012) až 15 percent slovenských študentov študuje v zahraničí. A presne týchto pätnásť percent sa môže len bezbranne prizerať na chaos, ktorý sa momentálne deje na Slovensku (teda, samozrejme len v prípade že si zaplatili extra platinový bonus balíček aj s mesačnou dobierkou pozláteného toaletného papiera od piano).
A vzhľadom k tomu, že my ako zahraniční študenti nemôžeme priamo ovplyvniť výsledok tohto referenda, sme sa rozhodli svoj názor odprezentovať inak, a to formou mini fotogalérie. Na fotografiách uvedených nižšie sú odfotografované študentky Univerzity v Glasgowe z Česka a Slovenska, ktoré už majú po krk homofóbnej propagandy a obrovskej kopy dezinformácii, ktorá sprevádza toto referendum. Formou jednoduchých sloganov sa rozhodli vyjadriť svoj nesúhlas s nezmyselným referendom a taktiež prejavujú solidaritu s LGBTQ+ (Lesbian Gay Bisexual Trans Queer + iný) komunitou na Slovensku.
Toto referendum sme sa rozhodli nepodporiť z nasledovných dôvodov:
1. Referendum o „ochrane“ rodiny porušuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to v nasledovných bodoch:
Hlava I čl. 12 právo uzavrieť manželstvo
Hlava I čl. 14 zákaz diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, najmä na pohlaví, rase, farbe pleti, jazyku, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia
Medzinárodne známe profilové prípady preukázali, že kategória „iného postavenia“ zahŕňa pod svoj dáždnik aj ľudí inej sexuálnej orientácie (Najznámejšie prípad Toonen verzus Austrália roku 1994. Tento muž bol dokonca schopný aplikovať jeho právo na súkromie a rodinu podľa Hlavy I článku 8.).
2. Psychologický výskum opakovane preukázal negatívny vplyv výchovy v detských domovoch na ľudí (pre bližšie informácie navrhujem prečítať si práce psychológa Johna Bowlbyho). Dnes je na Slovensku okolo 4800 detí umiestnených v detských domovoch a vzhľadom k tomu že tieto domovy sú štátne, nepredpokladám že priemerný počet detí na jednu vychovávateľku je menší ako priemerný počet žiakov v triede na učiteľku na základnej škole. Tieto deti nemajú nič: pozornosť, rodinu, lásku a hlavne predsudky(!). Prečo by dieťaťu mala byť odoprená možnosť nájsť rodinu pri milujúcom páre dvoch ľudí, ktorí sú ochotní poskytnúť láskyplnú starostlivosť? A kým na mňa vyskočíte s argumentom, že výchova v homosexuálnej rodine vedie k výchove homosexuálnych detí (a tým pádom záhube ľudstva a homosexuálnou svetovládou) uvedomte si jedno: 100 percent homosexuálov (mínus klozetoví homosexuáli ktorí si založia rodiny a homosexuáli ktorí využili surogatnú matku) pochádza z heterosexuálnych rodín.
3. Výuka sexuálnej výchovy na školách je kľúčová pre zdravý sexuálny rozvoj mladého človeka. Organizácie typu UNESCO, Spojené Národy (United Nations), Amnesty International a pod. už dlhodobo pracujú na celosvetovom zavedení komprehenzívnej, informatívnej a bezpredsudkovej náuky o sexe a sexualite. Takáto výchova poskytuje platformu na konverzáciu s profesionálmi mimo trápnej rodinnej situácie či náboženských a iných morálnych predsudkov. Krajiny ako Spojené Štáty Americké jasne ukazujú negatívny efekt zatajovania korektných informácií a advokácie sexuálnej absencie ako formu kontracepcie. Štatistiky (navrhujem štatistiky a ich popis od Guttmacher Institute) jasne ukazujú, že v krajinách s kvalitnou sexuálnou výchovou a široko dostupnými kontracepčnými prostriedkami nielen že padá počet tehotenstiev v mladom veku ale takisto počet prerušovaných tehotenstiev či infekcie sexuálnymi chorobami. Ak by školy nemohli vyžadovať účasť dieťaťa bez jeho či rodičovského povolenia, je pravdepodobné že ľudia ktorí nebudú súhlasiť s takouto výchovu a poskytovaním informácii o sexe a sexualite v mladom veku sú tí istí ľudia ktorí žijú v ilúzii, že práve ich ratolesť bude sexuálne abstinovať až do sobáša (a že na to nemecké fekal porno klikol ich 13 ročný syn len náhodou keď sa hral hry na internete), preto hlavná cieľová skupina tejto výuky by bola v momente eliminovaná.
Sme toho názoru, že rodina by mala byť chránená pred oveľa väčšími nebezpečenstvami ako pred dvoma zaľúbenými ľuďmi rovnakého pohlavia. Slovenská republika by mala investovať svoj čas a financie do komprehenzívneho sociologického výskumu na prevenciu domáceho násilia, alkoholizmu, gamblerstva či depresie. Toto sú skutočné problémy ktoré ohrozujú slovenské rodiny a potrebujú akútnu pozornosť od nás občanov a taktiež od štátnych inštitúcií.
Autorky: Tatiana Gersiová, Katarína Hartlová a ďalšie študentky University of Glasgow
