EuropskeNoviny.sk
Slovenská europoslankyňa Jana Žitňanská pôsobila ako tieňová spravodajkyňa v dvoch dôležitých témach. Prvou bolo zjednodušenie podnikania ženám a mechanizmy týchto zmien. Druhá správa hovorila o prepájaní teórie a praxe v prípade vzdelávania mladých ľudí.
Pôsobili ste ako tieňová spravodajkyňa pre výbory FEMM a Employment. O čom boli správy, o ktorých sa hlasovalo?
V prvej správe sme riešili ako pomôcť ženám, aby sa im ľahšie podnikalo. Dnešná štruktúra podnikania vychádza v prospech mužov. Chceli sme cez túto správu upozorniť na to, že je potrebné, aby ženy neboli diskriminované, aby aj ony mali prístup k pôžičkám. Chceme aby sa nezabudlo na vyučovanie predmetov spojených s podnikateľskými zručnosťami aj na školách, kde to nie je také automatické. Nemali by sme zabúdať na dievčatá, ktoré študujú na stredných odborných školách za čašníčky, kuchárky, kaderníčky a podobne. Po štúdiu nebudú musieť čakať na to, či ich niekto zamestná, ale samé si môžu založiť podnik. Na to, aby ho rozbehli musia mať zručnosti a musia mať prístup aj k finančným podporným mechanizmom.
Mali ste k tejto správe aj nejaké výhrady?
Vec, s ktorou som sa nestotožnila, na rozdiel od kolegýň z iných frakcií, je ich predstava vytvoriť špeciálne fondy, pôžičky pre ženy. Obavám sa toho, že sa vždy nájde niekto, kto by to zneužil. Upozornila som na to, že ak prídu pozitívne diskriminované ženy v otázkach pôžičiek, tak sa môže stať, že sa stanú ťažnými koňmi v spoločnostiach. Myslím to tak, že v skutočnosti budú rozhodovať páni, ktorí za dosadenie ženy dostanú ľahší úver. Som za to, aby sme zabránili diskriminácii, no nie som veľmi za to, aby sme vytvárali takéto špeciálne programy, ktoré by mohli byť zneužité. Ďalšia vec, v ktorej som sa tiež nestotožnila so svojimi kolegami je odporúčanie Parlamentu, aby si v rodinách lepšie delili domáce práce. Myslím si, že Európsky parlament nemôže diktovať rodinám ako si majú zariadiť svoj čas. Je to vec rodiny a v tomto zašiel Parlament priďaleko. Nemyslím, že podpornými programami na zvýšenie sebavedomia žien by sme docielili, aby boli ženy úspešnými podnikateľkami.
Čo je teda podľa vás vhodným riešením?
Stále som presvedčená o tom, že je to dostatok zručností a nediskriminácia pri pôžičkách. Samozrejme kľúčové je, aby mali rodiny možnosť umiestniť deti do predškolských zariadení. Ak bude dostatok jaslí, škôlok a iných opatrovateľských služieb, tak si myslím, že žena, ktorá sa rozhodne pracovať, v tomto prípade ako podnikateľka, to bude mať týmito službami oveľa jednoduchšie. Správa prešla a ja som sa práve kvôli spomínaným absurdnostiam ako deľba práce či kvóty, zdržala. Myslím ale, že niektoré z tých odporúčaní sú veľmi užitočné.
O čom bola druhá správa?
Druhá správa, ktorej autorom bol pán poslanec Plura sa zameriavala na to, aby sme viac prepájali teóriu s praxou, aby mladí ľudia, ktorí končia školu neboli odkázaní na úrady práce. Dôležité je pripraviť ich pre trh práce. Pri tejto správe som upozorňovala na to, aby sme nezabúdali a vyzývali členské štáty k tomu, aby v rámci možností umožňovali žiakom počas obdobia vzdelávania aj zmeniť školu či zmeniť odbor. Keď sa v štrnástich rokoch pre niečo rozhodnete, ešte to neznamená, že vás to bude napĺňať. Pokiaľ je ale systém uzavretý a ste nútený doštudovať odbor, ktorý vás nenapĺňa, tak je predpoklad na to, že si ani nebudete hľadať prácu v tejto oblasti.
To znamená, že chcete zmeniť pohľad školákov na svoj odbor, alebo dať im možnosť vyskúšať viacero zameraní?
Čo je dôležité, pri akomkoľvek vzdelávaní dnes, je poskytnúť žiakom a študentom oveľa širší záber základných zručností. Aby neboli pripravení len na jednu pozíciu u jedného zamestnávateľa, ale aby mali podnikateľské zručnosti, finančnú gramotnosť a všeobecné vzdelanie. Mali by sme dbať, aby ovládali cudzí jazyk, prácu s počítačom. Sú to veci, ktoré by každý jeden absolvent strednej školy mal mať, aby bol flexibilnejší. Zároveň, ak už sa rozhodne pre nejaký odbor, nemôže to byť tak, že po roku nemôže prestúpiť inam, lebo to zákon nedovolí. Potom bude musieť ukončiť školu nemotivovaný, frustrovaný a aj učitelia budú z neho nešťastný. Tiež som úspešne apelovala, aby sme príležitosti v získavaní zručností potrebných pre trh práce umožnili aj študentom so zdravotným postihnutím. Máme prípady aj zo Slovenska, kedy je vzdelávanie takýchto žiakov niekedy nepostačujúce. Dochádza k tomu, že aj keď majú talent, nemajú poskytnuté podporné mechanizmy, nemajú asistentov, pomôcky. Nemalo by sa na nich zabúdať, pretože keď získajú predpoklady, budú určite prínosom pre spoločnosť.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Jana Žitňanská.
