Frans Timmermans: Osoby, ktoré potrebujú ochranu, musia požiadať o azyl v prvej krajine EÚ, ktorej hranice prekročili

Najzávažnejšia utečenecká kríza od druhej svetovej vojny – ide o viac než 60 miliónov utečencov a vnútorne vysídlených osôb na celom svete – si vyžaduje radikálne posilnenie systému EÚ v oblasti migrácie a koordinovanú európsku reakciu. Aj keď podľa názoru často preťažených vnútroštátnych a miestnych orgánov by bolo nanajvýš vhodné znížiť toky, mali by sme sa zbaviť ilúzií, že utečenecká kríza sa skončí predtým, než sa s konečnou platnosťou odstránia jej hlavné príčiny – nestabilita, vojna a teror v bezprostrednej blízkosti Európy a najmä pokračovanie vojny a násilností v Sýrii.

Európska komisia v priebehu posledných šiestich mesiacov pripravovala opatrenia, ktoré predstavujú rýchlu a koordinovanú reakciu Európy, a predložila súbor návrhov, ktoré majú poskytnúť členským štátom nástroje potrebné na lepšie zvládnutie veľkého počtu prichádzajúcich. Medzi uvedené návrhy patrí strojnásobenie prítomnosti na mori, zavedenie nového systému núdzových solidárnych opatrení na premiestnenie žiadateľov o azyl z najviac postihnutých krajín, bezprecedentná mobilizácia rozpočtu EÚ vo výške viac než 10 miliárd EUR na riešenie utečeneckej krízy a pomoc najviac postihnutým krajinám, zabezpečenie nového rámca koordinácie a spolupráce pre krajiny západného Balkánu, ale aj nadviazanie nového partnerstva s Tureckom. Na podporu ambiciózneho návrhu na vytvorenie nového európskeho systému pohraničnej a pobrežnej stráže Európska únia celý čas posilňovala európsku azylovú a prisťahovaleckú politiku, aby mohla riešiť nové problémy, pred ktorými stojí. Dôležité stavebné prvky síce už existujú, ale chýba ich úplná realizácia v praxi. Je jasné, že v záujme dosiahnutia udržateľného systému riadenia migrácie je potrebné urobiť viac.

Komisia vzhľadom na zasadnutie Európskej rady, ktoré sa má uskutočniť budúci týždeň, podáva správu o realizácii prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy, pričom zdôrazňuje hlavné oblasti, v ktorých je potrebné prijať okamžité opatrenia s cieľom obnoviť kontrolu nad situáciou.

Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans uviedol: „V druhej polovici roku 2015 prišli do EÚ nezákonným spôsobom nebývalý počet ľudí. Osoby, ktoré potrebujú ochranu, musia požiadať o azyl v prvej krajine EÚ, ktorej hranice prekročili. V prípade potreby môžu byť premiestnené do iných členských štátov, aby sa dosiahlo spravodlivejšie rozdelenie. Je potrebné rýchlo a účinne identifikovať a navrátiť ľudí, ktorí nechcú požiadať o azyl alebo ktorí nespĺňajú podmienky na jeho udelenie. Návrat k riadnemu riadeniu migračných tokov je v súčasnosti najväčšou prioritou. Európska komisia podporuje členské štáty pri zabezpečovaní koordinovanej európskej reakcie, a to aj pokiaľ ide o značnú finančnú a praktickú podporu.“

Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos uviedol: „Aj keď počet migrantov prúdiacich do Európy je naďalej vysoký, musíme urýchliť realizáciu dohodnutej európskej reakcie, v ktorej je zabezpečená rovnováha medzi zodpovednosťou a solidaritou. Ľuďom prichádzajúcim do Únie musí byť jasné, že ak potrebujú ochranu, dostanú ju, ale o tom, v ktorej krajine to bude, nerozhodujú oni; a ak nespĺňajú podmienky na poskytnutie ochrany, budú navrátení. V záujme lepšieho riadenia migračných tokov a zabezpečenia európskych hraníc by mali všetky členské štáty plniť svoje záväzky, dôsledne uplatňovať európske pravidlá v súvislosti s udeľovaním azylu a kontrolou hraníc a poskytnúť potrebnú podporu členským štátom, ktorých sa táto problematika najviac týka.“

Európska komisia v decembri minulého roka podala správu o pokroku dosiahnutom pri realizácii rozhodnutí členských štátov a skonštatovala, že realizácia postupuje príliš pomaly. O dva mesiace neskôr sa dosiahol určitý pokrok vo viacerých oblastiach. Ide napríklad o mieru odberu odtlačkov prstov, ktorá predstavuje kľúčový prvok správneho riadenia azylového systému. Pomer migrantov, ktorých odtlačky prstov sú uložené v databáze Eurodac, sa v Grécku zvýšil z 8 % v septembri 2015 na 78 % v januári 2016 a v Taliansku za rovnaké obdobie z 36 % na 87 %. Nič to však nemení na skutočnosti, že sa nedodržalo veľa termínov a záväzky sa plnia pomaly.

Komisia s cieľom predstaviť pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol, a opatrenia, ktoré je ešte potrebné dokončiť, predložila správy o pokrokuv súvislosti so systémom vstupných centier (tzv. hotspotov) a s mechanizmom premiestňovania v Taliansku a Grécku a s opatreniami, ktoré sa prijali s cieľom splniť záväzky uvedené vo vyhlásení dohodnutom na zasadnutí vedúcich predstaviteľov o západobalkánskej trase, ktoré sa konalo v októbri 2015. Komisia okrem toho vydáva odôvodnené stanoviská k deviatim prípadom porušenia povinnosti, ktoré sú súčasťou jej záväzku v rámci európskej migračnej agendy spočívajúceho v prioritizácii realizácie spoločného európskeho azylového systému. Komisia predkladá aj správu o vykonávaní akčného plánu EÚ – Turecko.

Komisia prijala odporúčanie určené Grécku, aby sa uplatnili naliehavé opatrenia s cieľom postupne obnoviť presuny podľa dublinského nariadenia. Kolégium komisárov okrem toho navrhlo dočasné pozastavenie mechanizmu premiestnenia 30 % žiadateľov, ktorí by sa mali tento rok prideliť Rakúsku. Kolégium komisárov okrem toho prediskutovalo návrhy odporúčaní pre Grécko podľa článku 19b Kódexu schengenských hraníc.

Stabilizácia situácie v členských štátoch, ktoré sú pod najväčším tlakom: odporúčanie týkajúce sa obnovy presunov do Grécka podľa dublinského nariadenia

Na to, aby mohol spoločný európsky azylový systém fungovať, musí existovať reálna možnosť vrátiť žiadateľov o azyl do štátu prvého vstupu do EÚ podľa spoločne dohodnutých pravidiel EÚ. Členské štáty neboli od rokov 2010 – 2011 schopné uskutočňovať presuny do Grécka podľa dublinského nariadenia pre systémové nedostatky, na ktoré poukázal Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor (SD).

Komisia prijala odporúčanie určené Grécku, aby sa uplatnili naliehavé opatrenia s cieľom prípadne obnoviť niektoré presuny podľa dublinského nariadenia. Od vydania rozsudku SD v roku 2011 Grécko dosiahlo určitý pokrok a prijalo opatrenia na odstránenie nedostatkov svojho azylového systému; situáciu pozorne monitoruje Komisia, Európsky podporný úrad pre azyl a členské štáty.

Komisia však uznáva, že hoci boli vytvorené vhodnejšie azylové štruktúry, ako napríklad azylové služby a služby spojené s prvým prijatím migrantov, v prípade konaní o azyle ešte stále existujú kľúčové oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť predtým, než bude možné na Grécko dublinské nariadenie opäť plne uplatniť, najmä v oblasti kapacít a podmienok prijímania migrantov, prístupu ku konaniu o azyle, odvolaniu a právnej pomoci.

V odporúčaní sa stanovujú konkrétne opatrenia, ktoré sa musia prijať, aby sa Grécko opäť stalo súčasťou dublinského systému; odporúčanie sa zároveň zameriava na posilnenie kapacít prijímania či zlepšenie životných podmienok žiadateľov o azyl v Grécku a umožňuje účinný prístup ku konaniu o azyle vrátane odvolaní tým, že sa zabezpečí, aby príslušné inštitúcie boli plne funkčné, mali dostatočný počet zamestnancov a boli vybavené tak, aby mohli preskúmať viac žiadostí. Zároveň treba zohľadniť záťaž, ktorú súčasný vysoký počet žiadateľov o azyl pre Grécko predstavuje.

O tom, či sú už splnené podmienky na to, aby sa začala čiastočná obnova presunov, rozhodnú členské štáty pod kontrolou vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora. V odporúčaní sa od Grécka požaduje, aby v marci podalo správu o pokroku; potom bude možné posúdiť to, či sú už splnené podmienky na to, aby členské štáty s ohľadom na dosiahnutý konkrétny pokrok obnovili presuny jednotlivcov do Grécka podľa dublinského nariadenia .

Zaručenie bezpečných hraníc

Riadenie vonkajších hraníc EÚ je spojené so zodpovednosťou. V posledných mesiacoch sa kontroly hraníc na západobalkánskej trase vykonávali nekoordinovane, čo viedlo k realizácii jednostranných opatrení; na základe nich sa sprísnila hraničná kontrola, ktorá mala dominový efekt na krajiny pôvodu. Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje význam registrácie migrantov, odolnosti hraníc a zvýšenia kapacít prijímania, ak máme zabezpečiť štrukturálne riešenie problémov, ktoré má Európa riešiť.

Na zmenu tohto trendu je nevyhnutné, aby krajiny nachádzajúce sa na tejto trase urýchlili plnenie záväzkov prijatých na zasadnutí vedúcich predstaviteľov o západobalkánskej trase, a zabezpečili, aby boli prijaté rozhodnutia plne koordinované a aby ich v prípade potreby upravovalo právo Únie. Čo je najdôležitejšie, všetky členské štáty sa musia zaviazať, že skoncujú s laxným prístupom k osobám, ktoré prejavia záujem požiadať o azyl v inej krajine. Osoby, ktoré nepotrebujú ochranu, musíme urýchlene navrátiť, a to pri plnom rešpektovaní ich základných práv.

Možnosť Únie zachovať priestor bez kontroly na vnútorných hraniciach je podmienená zabezpečením vonkajších hraníc. Schengenský systém poskytuje veľkú mieru flexibility, ktorá umožňuje členským štátom reagovať na meniacu sa situáciu. Neustále zvyšovanie počtu prichádzajúcich migrantov a utečencov viedlo k tomu, že členské štáty sa uchýlili k prijatiu mimoriadnych opatrení, ako je napríklad dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc, čo je v súlade s ustanoveniami Kódexu schengenských hraníc.

Kolégium komisárov  prediskutovalo návrhy odporúčaní pre Grécko podľa článku 19b Kódexu schengenských hraníc. Potom, čo sa v schengenskej hodnotiacej správe skonštatovalo, že Grécko má problémy v oblasti riadenia vonkajších hraníc, Rada v súčasnosti zvažuje odporúčania na odstránenie týchto závažných nedostatkov. Komisia je pripravená prijať vhodné vykonávacie opatrenia hneď, ako Rada o tejto záležitosti rozhodne. V záujme zabezpečenia následného zrušenia všetkých kontrol na vnútorných hraniciach je nevyhnutné stabilizovať schengenský systém prostredníctvom jeho ochranných mechanizmov.

Premiestnenie v praxi

Premiestnenie je základným nástrojom, ktorý má pomôcť znížiť záťaž členských štátov, ktorých sa táto problematika najviac týka, zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie žiadateľov o azyl v celej Európe a obnoviť poriadok pri riadení migrácie. Vyžaduje si to však účinnú spoluprácu medzi krajinami, ktoré premiestňovanie uskutočňujú, a prijímajúcimi členskými štátmi, ako aj politickú vôľu toto premiestňovanie zabezpečiť.

Komisia práve preto písomne oslovila všetky členské štáty, aby im pripomenula ich povinnosti vyplývajúce z dvoch rozhodnutí o premiestnení a aby ich vyzvala k urýchleniu realizácie s ohľadom na jednoznačný cieľ poskytnúť naliehavú pomoc. Je pravdepodobné, že so sprísnením hraničných kontrol na západobalkánskej trase sa tlak, ktorý sa mal na základe uvedených rozhodnutí odstrániť, naopak zvýši, čím sa potreba solidarity stane ešte naliehavejšou.

Rozhodnutie o premiestnení umožňuje prispôsobiť mechanizmus premiestňovania v prípadoch, keď členské štáty čelia výrazným zmenám v migračných tokoch v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín. Komisia vzhľadom na súčasnú núdzovú situáciu Rakúska navrhla dočasné pozastavenie premiestnenia 30 % žiadateľov pridelených Rakúsku, a to na obdobie jedného roka. Súčasnú situáciu Rakúska charakterizuje náhly prílev štátnych príslušníkov tretích krajín na jeho územie vyplývajúci zo sekundárnych presunov v celej Európe, čo vedie k prudkému nárastu počtu žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Komisia už v decembri navrhla, aby sa záväzky Švédska týkajúce sa premiestnenia dočasne na jeden rok pozastavili.

Súvislosti

Európska komisia dôsledne a nepretržite pripravuje opatrenia, ktoré predstavujú koordinovanú reakciu Európy v otázke utečencov a migrácie.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker pri nástupe do funkcie poveril komisára osobitne zodpovedného za problematiku migrácie, Dimitrisa Avramopoulosa, aby spolu s ostatnými komisármi, koordinovanými prvým podpredsedom Fransom Timmermansom, pracoval na novej migračnej politike ako jednej z 10 priorít politických usmernení.

Dňa 13. mája 2015 Európska komisia predložila svoju európsku migračnú agendu, v ktorej sa stanovuje komplexný prístup na zlepšenie riadenia migrácie vo všetkých aspektoch.

V rámci agendy už boli 27. mája  2015, 9. septembra 2015 a 15. decembra 2015 prijaté tri implementačné balíky.