Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Jana Kiššová: Malá krádež, väčšia krádež, reštrukturalizácia
Kissova
Jana Kiššová, podpredsedníčka SaS. PHOTO: archív SaS.

Jana Kiššová: Malá krádež, väčšia krádež, reštrukturalizácia

Zďaleka to neboli len Váhostav a Doprastav, ktorí po sebe zanechali oči pre plač nejednému živnostníkovi či podnikateľovi tým, že im za ich poctivo odvedenú prácu nezaplatili. Ročne prejde na Slovensku približne 100 firiem reštrukturalizáciou a môžeme sa len domnievať, koľkých drobných podnikateľov tento „očistný proces“ poškodí.

Zdroj: CRIF - Slovak Credit Bureau (www.crif.sk)
Zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau (www.crif.sk)

 

 

 

 

 

 

Ako to s tými reštrukturalizáciami vlastne je a koho nimi štát vlastne chráni?

Reštrukturalizácia, ako zákonný inštitút (zákon č. 7/2005 Z.z.), by mala slúžiť  na posilnenie postavenia veriteľa a teda i optimalizáciu rozvoja podnikateľského prostredia. Oficiálne sa deklaruje tzv. pro-veriteľská koncepcia, ktorá má veriteľom umožniť účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potlačiť zásahy zákona do komerčného postavenia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Toľko teória. A možno pôvodne dobrý úmysel EÚ, ktorá nás do niečoho takéhoto núti (nariadenie (EÚ) 2015/848).

Aká je slovenská prax?

Ako však ukazuje prax na Slovensku, v našom prostredí, ovplyvnenom nízkou vymožiteľnosťou práva a ďalšími nezvládnutými úlohami štátu, inštitút reštrukturalizácie v praxi úspešne pre dlžníka, neúspešne pre veriteľov, zakryl vytunelovanie vlastných firiem ich majiteľmi. V súlade s týmto skvelým zákonom niektorí „úspešní podnikatelia“ povylievali peniaze z vlastných firiem cez ďalšie nastrčené, často vlastné, firmy, nezaplatili svoje dlhy dodávateľom, namiesto toho išli s takto vytunelovanou firmou do reštrukturalizácie (akože ozdravného procesu) a v režime ochrany (štátom!!) pred (oprávnenými!!) veriteľmi podnikajú ďalej. Nielen známa kauza Váhostav zanechala pocit vládou tolerovaného podvodu. Boli to aj mnohé iné, verejne menej známe, firmy, ktoré za pomoci šikovných fiškálov svoje dlhy „vysporiadali“ tak, že obeťami takéhoto ich bezohľadného podnikania boli malé firmy a živnostníci.

Teda úplne beztrestne nezaplatili svoje dlžoby, resp. postupne z nich zaplatia možno nejaký malý zlomok. Hodnota takéhoto vysporiadania v našich podmienkach môže byť  úplne nízka, pre veriteľov nezriedka zničujúca. Tento zákonom upravený a dovolený proces dovoľuje, aby neúspešný podnikateľ, ktorý nedokáže alebo nechce uhradiť svoje dlhy, preniesol tento svoj neúspech a dlžoby na svojho veriteľa. Štátu pritom zjavne neprekáža, že ho možno stiahne so sebou pod vodu. Za cenu záchrany jedného neúspešného sa legitímne poškodzujú druhí.

Štát takto úplne priamo podporuje nezodpovedné podnikanie. Firma kľudne môže podliezť reálne ceny, povyhrávať zákazky, vytlačiť takto tých serióznych z trhu, stačí následne nezaplatiť dodávateľom a absolvovať reštrukturalizáciu. A opäť vyhrávať, hoci aj štátne, zákazky. Pritom podľa správnosti by mali neúspešné firmy, ktoré neplatia svoje dlhy, zbankrotovať a byť bezodkladne vylúčené z trhu. A ak dokonca vopred plánovali svoje dlhy neplatiť,  teda vedome a naplánovane dostali firmu do platobnej neschopnosti na úkor dodávateľov, tak takýchto „šikovných“ podnikateľov by mal práve štát trestať a nie chrániť!

Priamo poškodení nie sú len dodávatelia. Sú to aj konkurenti takéhoto „beťára“. Lebo ak sa oni uchádzajú o podiel na trhu reálnymi kalkuláciami a cenami, nemajú šancu cenovo konkurovať takto podlezeným cenám tých, ktorí už možno vopred nepočítajú s platbami dodávateľom.

Tento skvelý inštitút nám vnútila EÚ.

Áno, jeho realizovateľnosť vo vyspelom prostredí ako napr. v Dánsku, Nemecku či Rakúsku môže fungovať celkom dobre. Priemerne tam reštrukturalizácia trvá jeden rok (na Slovensku 4!), trovy konania dosahujú 4-8% z hodnoty majetku spoločnosti (na Slovensku priemerne 18%), Úspešnosť vymáhania pohľadávok dosahuje 82-87% (na Slovensku tesne nad 50%). Už tieto čísla hovoria o tom, že niečo nie nastavené správne.

Dĺžka reštrukturalizačného konania

Hodnoty vyjadrujú priemernú dĺžku reštrukturalizačného konania vyjadrenú v kalendárnych rokoch. Obdobie zahŕňa aj všetky odvolania a oneskorenie.

Záznam na celú obrazovku 18. 2. 2016 185242.bmp

 

 

 

 

 

 

„Cena“ za reštrukturalizačné konanie

Priemerné náklady reštrukturalizačného konania. Predstavujú trovy konania (napr. poplatky právnikom). Zaznamenávajú sa ako percento z hodnoty majetku spoločnosti.

Záznam na celú obrazovku 18. 2. 2016 185454.bmp

 

 

 

 

 

 

Úspešnosť vymáhania pohľadávok (%)

Hodnoty predstavujú percento vymožiteľnosti pohľadávky.

Záznam na celú obrazovku 18. 2. 2016 185635.bmp
Zdroj: World Bank Group (http://www.doingbusiness.org/)

 

 

 

 

 

 

Inštitút reštrukturalizácie považujem za škodlivý a hlavne nespravodlivý.

V skutočnosti je nastavený priaznivo pre dlžníkov, poškodzuje veriteľov, pričom  jeho základnou myšlienkou je zachraňovať dlžníka na úkor veriteľov. Nie je ho žiaľ možné kvôli európskej legislatíve zrušiť. Je možné, že veľkí páni z EÚ nedovideli až na naše malé Slovensko a vôbec nepočítali s prvoplánovým zneužívaním. Aj v tejto situácii však máme povinnosť aspoň zmierniť dopad na tých poctivých, preto na nich myslíme aj v našom volebnom programe Strany SaS – Agenda 2020. Navrhujeme prijať opatrenia, ktoré zlepšia postavenie veriteľov, sprísnia podmienky a znížia možnosti jeho zneužívania. Tými sú napríklad:

  • podmienka reštrukturalizácie – minimálne 50%-né uspokojenie veriteľov počas maximálne 4 rokov,
  • povinnosť informovať veriteľov o všetkých krokoch reštrukturalizácie poštou a zverejnením na internete,
  • obmedzenie, podľa ktorého je na prijatie plánu potrebná väčšina veriteľov, ktorých suma zistených pohľadávok presahuje 1 % zistených pohľadávok danej skupiny,
  • zrušenie pravidla, podľa ktorého sa skupiny nijak nedotknuté reštrukturalizačným plánom považujú automaticky za skupiny súhlasiace s plánom,
  • pravidlo, podľa ktorého súd nebude môcť nahradiť hlas skupiny, ak aspoň jeden veriteľ, ktorého pohľadávka by za normálnych okolností (bez reštrukturalizácie) nebola nadriadená danej skupine, bude vo výhode oproti danej skupine, o ktorej súhlase má rozhodnúť súd.

Tieto a ďalšie opatrenia z našej Agendy 2020 (ekonomický reformný program) by určite pomohli znížiť mieru zneužívania inštitútu reštrukturalizácie. Podnikatelia predsa musia byť štátom motivovaní podnikať zodpovedne a nie im ponúkať rôzne „fiškálske huncútstva“, akokoľvek ich nazveme.

Sloboda v podnikaní so sebou musí niesť aj zodpovednosť. Považujeme za potrebné nechať trhu jeho samočistiacu funkciu. Reštrukturalizácia je opakom, je to deformovaním trhu a umelým zásahom štátu, keď na úkor zodpovedných nasilu zachraňujeme tých nezodpovedných. Toto nastavenie si vyžaduje zmeny, aby sa na Slovensku oplatilo podnikať, pracovať a žiť aj čestným a služným podnikateľom.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, podpredsedníčka strany SaS

O Jana Kiššová

Jana Kiššová
Predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov, podpredsedníčka strany Sloboda a Solidarita, poslankyňa NR SR /SaS/.

Odporúčame pozrieť

potraviny

Potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku patria k tým najlacnejším v EÚ

Snáď každého z nás zaujímajú cenovky na tovaroch v obchodoch a azda najdôležitejšími sú práve cenovky na potravinách. …

  • Michal Chochula

    Povinnosť informovať veriteľov poštou len zbytočne zvyšuje trovy. Navyše aby bola preukázateľne splnená, muselo by sa všetko posielať doporučene a čakať na uplynutie úložnej lehoty. Keď už, tak radšej všetko posielať veriteľom na mail (ktorý by mali právo na začiatku reštrukturalizácie nahlásiť správcovi) s fikciou doručenia na tretí deň po odoslaní.