EuropskeNoviny.sk
Europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA) začiatkom apríla adresovala výzvu ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jánovi Richterovi, aby prijal desať konkrétnych opatrení na zníženie nezamestnanosti mladých. Hovorí, že hoci Európska únia vynakladá už dva roky obrovské financie na podporu nezamestaných absolventov, Slovensko nie je schopné efektívne mladým ľuďom pomôcť, dokonca im nevie sprostredkovať ani len informáciu, že im môže pomôcť.
Slovensko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré zápasia s jednou z najvyšších mier nezamestnanosti mladých. Čím si to vysvetlujete?
Náš vzdelávací systém nepripravuje žiakov a študentov na aktuálny pracovný trh. Absolventi nemajú potrebné zručnosti, končia odbory, ktoré nie sú na trhu práce žiadané. A naopak, o štúdium odborov, kde sú na pracovnom trhu voľné miesta, nie je medzi mladými záujem.
Vieme, že v krátkom horizonte, asi aj pri najlepšej vôli, nevieme zreformovať naše školstvo tak, aby každý jeden absolvent našiel uplatnenie na trhu práce. Čo je možné podľa vás robiť v tejto veci?
Ak už študent ukončil odbor, v ktorom nevie nájsť uplatnenie, je potrebné mu dať čím skôr ďalšiu šancu, umožniť ďalšie vzdelávanie. A práve Európska Únia vďaka Systému záruky pre mladých ľudí umožňuje takýmto absolventom získať nové zručnosti buď cez stáž, alebo ďalšie vzdelávanie, dokonca umožňuje na určitý čas dotovať pracovné miesto.
Toto ďalšie vzdelávanie, stáž alebo dotovanie pracovného miesta niečo stojí. Koľko Slovenská republika získala na tento účel zo spomínanej Záruky pre mladých?
Slovensko získalo 72 miliónov EUR, pričom podmienkou na ich čerpanie je, aby vyčlenilo rovnakú sumu z Európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014-2020. Spolu je k dispozícii viac ako 140 miliónov Eur. Máme teda naozaj jedinečnú príležitosť poskytnúť cielenú a koncentrovanú pomoc veľkému počtu mladých nezamestnaných Slovákov.
Veľkú časť spomínaných peňazí máme k dispozícii už takmer dva roky. Ako ich podľa vás Slovensko čerpá?
Túto otázku som asi v piatich infožiadostiach adresovala aj na Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny. Žiaľ, z ich odpovedí nie je vôbec jasné, koľko peňazí, kto, kedy a načo dostal. A už vôbec nie je jasné, či tieto financie boli využité rozumne. Zároveň zistenia Európskej komisie smutne konštatujú, že v roku 2014 asi len 10% nezamestnaných mladých ľudí, ktorí boli oprávnení získať Záruku, skutočne jednu zo štyroch ponúk, a síce pracovnú ponuku, odborné vzdelávanie, učňovskú prípravu alebo stáž aj reálne dostalo. Čiže, nielen že sme nepomohli mladým, ktorí sú nezamestnaní, ale dokonca sme im ani nedali vedieť, že im vieme pomôcť.
Je dlhodobo známe, že aj v kategórií mladých ľudí sú tými najzraniteľnejšími práve mladí so zdravotným postihnutím alebo mladí zo sociálne vylúčených spoločenstiev.
Presne tak. Keď sa pozrieme na čísla, mladí ľudia na Slovensku tvoria až 17 percent z dlhodobo nezamestnaných a až 60 percent mladých ľudí so zdravotným postihnutím nepracuje a ani sa nevzdeláva, čo predstavuje druhé najvyššie číslo v EÚ. Podľa výskumu občianskeho združenia Tenenet takmer polovica z opýtaných špeciálnych škôl neudržiava žiadne kontakty s potenciálnymi zamestnávateľmi v regióne, a na viac ako polovici z týchto škôl sa študenti nezúčastňujú praktického vyučovania u zamestnávateľa.
Vy sa zaoberáte aj zamestnanosťou žien. Aká je situácia v ich prípade?
Aj tu je čísla hovoria za všetko. Zamestnanosť žien, najmä mladých žien s deťmi vo veku do troch rokov, je 58,6 percenta oproti 73,2 percenta u mužov v tom istom veku. Spôsobuje to nedostatok zariadení starostlivosti o deti, respektíve vysoké náklady spojené so zabezpečením starostlivosti, ale aj nízka miera využívania felxibilných pracovných režimov.
Okrem infožiadosti na ministerstvo vieme, že ste sa zaujímali aj o informácie priamo od samotných uchádzačov o prácu. Čo vám povedali? Aká pomoc im bola poskytnutá?
Žiaľ, tie osobné skúsenosti vypovedali skôr o bezmocnosti a čistej formálnosti v prístupe úradov než o reálnej a konkrétnej pomoci. Občas im do ruky niekto vtlačil farebný letáčik na kriedovom papieri, z ktorého však vôbec neboli múdrejší čo robiť, aby si našli prácu.
Hovorili ste že zatiaľ Slovensko nevyužilo Záruku tak ako by mohlo. Ako je to v iných európskych krajinách?
Veľká Británia a Rakúsko využili tieto prostriedky na projekty, ktoré prispievajú k hladkému prechodu zraniteľnej mládeže od povinnej školskej dochádzky k ďalšiemu vzdelávaniu. Školy spolupracujú so sociálnymi pracovníkmi a výchovnými poradcami, ktorí sa individuálne a systematicky venujú identifikovaným rizikovým študentom. Francúzsku sa darí v poskytovaní tzv. druhošancového vzdelávania, v rámci ktorého je možné dokončiť si základné alebo stredoškolské vzdelávanie. Príkladom úspešnej spolupráce úradov práce so školami je zase Flámsko, kde úrady práce uzavreli zmluvy o partnerstve so sieťou škôl.Naprieč členskými štátmi EÚ platí, že k vyššej zamestnateľnosti a sociálnej inklúzii prispieva tiež účasť mladých ľudí na neformálnom vzdelávaní. Deje sa tak prostredníctvom rozvoja mäkkých zručností, ktoré na jednej strane zamestnávatelia vyžadujú, no na druhej strane ich inštitúcie formálneho vzdelávania nie sú vždy schopné rozvíjať. Fínsko dokonca za účelom čo najlepšej implementácie Záruky vytvorilo špeciálnu webovú stránku, zhromažďujúcu všetky dôležité informácie o schéme, pričom stránka je dostupná vo fínskom, švédskom a anglickom jazyku. A majú pracovnú skupinu, dohliadajúcu na realizáciu Záruky, v ktorej sú zastúpené nielen orgány štátnej správy ministerstvo práce, školstva, sociálnych vecí a obrany, ale aj zástupcovia obcí a mládežníckych organizácií. V Slovinsku mládežnícka organizácia zorganizovala o Záruke osvetovú kampaň, aby sa informácie o jej existencii dostali k čo najväčšiemu počtu mladých nezamestnaných. Príklady Estónska, Talianska a Španielska zase ukazujú, ako efektívne možno do monitoringu Záruky zapojiť mládežnícke organizácie.
Čo Slovensko ešte musí urobiť, aby sa nezamestnanosť mladých ako aj spomínaných zranitelných skupín znížila?
Rozhodne treba zvýšiť počet kompetentných zamestnancov úradov práce a vytvoriť podmienky na to, aby mohli klientom poskytovať individualizovanú podporu. Namiesto posilňovania personálnych kapacít sme však dnes svedkami toho, že dochádza k znižovaniu ich stavov, pričom pracovníci úradov práce majú k dispozícii len obmedzený prístup ku školeniam, prostredníctvom ktorých by mohli nadobudnúť zručnosti, potrebné pre prácu so zraniteľnými skupinami. Ďalším nedostatkom je slabá spolupráca úradov s inými aktérmi z verejnej alebo súkromnej sféry, napríklad zamestnávateľmi, školami, neziskovými organizáciami.
Vy ste adresovali 10 odporúčaní ministrovi Richterovi, ktoré by v súvislosti s nezamestnanosťou mladých mal prijať. Môžete nám povedať, o aké ide?
V prvom rade je potrebné zaradiť záväzok lepšej implementácie Záruky do programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-20 a zlepšiť jej propagáciu prostredníctvom webstránky ministerstva, sociálnych sietí, ako aj lepším informovaním úradov práce, zamestnávateľov, vzdelávacích inštitúcií, samospráv, komunitných centier a neziskového sektora o jej existencii a možnostiach, ktoré poskytuje. Musíme tiež zapojiť všetkých relevantných aktérov do implementácie a monitoringu Záruky. Alfou a omegou boja proti nezamestnanosti je lepšie vzdelávanie, a preto je nevyhnutné výrazne posilniť spoluprácu s Ministerstva práce s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR najmä v súvislosti s implementáciou zákona o odbornom vzdelávaní a podporou špecifických opatrení zameraných na elimináciu predčasného ukončovania školskej dochádzky, programy druhošancového vzdelávania a podporu neformálneho vzdelávania zabezpečením uznávania jeho výsledkov. Taktiež je potrebné nastaviť podmienky pre účasť znevýhodnených uchádzačov na vzdelávaní a príprave pre trh práce, aby nepôsobili demotivačne, rozšíriť ponuku vzdelávania o kurzy a školenia, zamerané na získavanie základných zručností, resp. propagovať druhošancové vzdelávanie. Nesmieme zabudnúť ani na nástroje, ktoré umožňujú rozbehnúť podnikanie ako napríklad európsky nástroj mikrofinancovania Progress, ktorý je zameraný na podporu podnikania znevýhodnených skupín. Už som hovorila o potrebe pristúpiť k modernizácii, kapacitnému, ale aj expertnému posilneniu verejných služieb zamestnanosti, v spolupráci s neziskovým sektorom preskúmať možnosti zavedenia inovatívnych postupov vo vzťahu k zraniteľným skupinám. Musíme Zabezpečiť efektívne, transparentné a včasné využitie prostriedkov z EŠIF, zamerať sa v pripravovaných výzvach na podporu zdravotne postihnutých a sociálne znevýhodnených, každoročne zverejňovať prehľadný, zrozumiteľný a detailný odpočet spolu s vyčíslením finančných prostriedkov, ktoré boli na realizáciu jednotlivých opatrení použité a na záver zabezpečiť vypracovanie priebežného a konečného hodnotenia implementácie Záruky u nezávislých externých expertov.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Jana Žitňanská.
