EuropskeNoviny.sk
Rok 2016 je už síce v plnom prúde, no Eurostat len v ostatných dňoch zverejnil priemerné mzdy v jednotlivých krajinách EÚ za predchádzajúci rok. To, koľko vlani zarobili Slováci, ale aj to, aký výsledok to je, v porovnaní s ostatnými Európanmi, bude predmetom nasledujúceho textu. Okrem priepastných rozdielov v mzdách naprieč Európou, je často diskutovanou témou aj to, aká vysoká je minimálna mzda a otázky spojené s jej ďalším zvyšovaním. Na Slovensku sa minimálna mzda zvýšila v úvode tohto roka na 405 EUR za mesiac. Predstavuje tak 46 % z priemernej hrubej mesačnej mzdy. Pozrieme sa aj na to, aká je z tohto pohľadu situácia v ostatných krajinách únie.
Ani rok 2015 nebol výnimkou a podobne ako v minulosti si najvyššie mzdy mohli nájsť na výplatných páskach v severnejších a západnejších krajinách Európy. Najvyššie zárobky sú už dlhodobo v Luxembursku. Vlani tam dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda úroveň 4 629 EUR. Bola tak viac ako päťnásobne vyššia ako u nás, kde dosiahla 885 EUR. Spokojní však mohli byť aj v Dánsku, Veľkej Británii a Holandsku, kde v priemere prevyšovala 4 tis. EUR. Nemcom na prekonanie tejto hranice chýbalo len pár eur. Viac ako 2 tis. EUR v hrubom mesačne zarobili až v 13 krajinách EÚ. Slováci mali od tohto pásma ďaleko, nepodarilo sa im však konkurovať ani Malťanom, Grékom, Slovincom, Portugalcom, Estóncom či Chorvátom, ktorí mesačne zarobili v priemere aspoň viac ako tisíc eur [od 1 tis. do 2 tis. EUR v hrubom]. Najmenej spokojní sú pravdepodobne obyvatelia Bulharska, Rumunska a pobaltských krajín. Tí totiž zarábajú najmenej. Najnovšie údaje za tieto krajiny sú síce z roku 2014, ale predpokladáme, že ani vlani nenastali výrazné zmeny. „Kým Lotyši zarobili len o zhruba 60 EUR menej ako Slováci, v Litve to bolo menej až o vyše 200 EUR a napríklad Bulhari si mesačne v hrubom našli na výplatnej páske až o zhruba polovicu menej ako našinci, teda 423 EUR. Menej ako Slováci zarobili, okrem vyššie spomenutých, už len naši susedia v Maďarsku, ktorí si mesačne prilepšili v priemere o 853 EUR v hrubom, uviedol analytický tím Poštovej banky.
Ani väčšine našich susedov nemáme veľa dôvodov závidieť. Tí sa totiž, čo sa priemerných zárobkov týka, umiestnili v tesnej blízkosti Slovákov. Ani Poliaci a ani Česi mesačne nezarobili štvorciferné sumy, ako tomu bolo v prípade drvivej väčšiny ich európskych kolegov. Predsa len mali, v porovnaní s nami, malý dôvod na radosť. Ich priemerná hrubá mesačná mzda bola totiž aspoň o necelých 100 EUR vyššia ako u nás. Závidieť ale môžeme Rakúšanom, ktorých hrubé mzdy boli zhruba štyrikrát vyššie ako tie naše.
Okrem toho, koľko zarobíme v hrubom, nás zaujíma aj čistá mzda. Tá sa odvíja od toho, ako sú v daných krajinách nastavené daňové a odvodové systémy. Samozrejme spravidla platí, že čím vyšší hrubý príjem, tým vyššie odvody. Vlani sa o najvyššiu sumu [vyše 1 600 EUR] hrubá mzda očistila Belgičanom a Dánom. O viac ako tisícku takýmto spôsobom „prišli“ aj Nemci, Luxemburčania, Rakúšania, Holanďania a Fíni. Slovákom ukrojili dane a odvody v priemere 204 EUR. Kým Slovákovi tak v čistom ostalo 681 EUR, Luxemburčan a Brit zarobili až viac ako 3 tis. EUR mesačne v čistom. Naopak, Bulhar si polepšil len o zhruba polovicu z toho, čo Slovák.
V krajinách s vyššou priemernou mzdou, nájdeme vyššiu aj minimálnu mzdu. Tá v Luxembursku dosahuje takmer 2 tis. EUR mesačne, čo je vyše dvakrát viac, ako v priemere v hrubom zarobí Slovák za mesiac. V jednotlivých európskych krajinách dosahuje minimálna mzda podiel z hrubej mzdy v rozsahu od zhruba 35 % do 53 %. Pracujúci sa zvýšeniu minimálnej mzdy tešia, keďže to znamená, že nikto im nemôže za ich prácu ponúkať nižší plat. Príliš vysoká úroveň minimálnej mzdy však môže ekonomike krajiny aj uškodiť. Znamená to totiž, že zamestnávateľom sa zvyšujú personálne náklady a v nadväznosti na to sa môžu rozhodnúť radšej nevytvoriť zamýšľané pracovné miesta alebo dokonca pristúpiť aj k prepúšťaniu. Takéto kroky môžu nielen zhoršiť vývoj na pracovnom trhu, ale neprospievajú ani rozvoju podnikateľského prostredia a investičnej aktivity. Je teda žiaduce, aby výška minimálnej mzdy bola adekvátna k ekonomickému vývoju a k situácii na trhu práce. Ku každému zvýšeniu minimálnej mzdy je preto potrebné pristupovať opatrne.
