sulik
Richard Sulík. PHOTO: © European Union- EP.

Richard Sulík o Grécku: Euro je pre nich tak silné, že tam dovážajú ešte aj paradajky

sulíkČlen skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov v Europarlamente – Richard Sulík, hovorí otvorene o situácii v Grécku.

Ako sa zmenila situácia v Grécku za dobu, čo sa prvýkrát krajina ocitla v bankrote?

Grécko sa nachádza siedmy rok v recesii. Taká silná ekonomická depresia, akú Grécko zažilo za posledných sedem rokov, sa v mierových časoch v podstate nedeje. Postihuje to len krajiny, ktoré sú vo vojne. Niekedy sa tá krajina dotkne dna, ale to sa v prípade Grécka môže stať pokojne aj teraz, ale aj nemusí, no ale potom sa z neho môže mierne odraziť. Naďalej však platí, že v Grécku klesol HDP takmer o 30 percent, oproti tomu čo bolo pred krízou. A z tohto sa bude grécka ekonomika ešte veľmi dlho spamätávať.

Čiže tie odhady, že budú v plusových číslach, to sú iba také naoko?

Závisí od toho, čo bude v plusových číslach. Tak napríklad rast HDP, to je taký jeden z najbežnejších ukazovateľov. On môže byť pokojne budúci rok pozitívny, ale z veľmi nízkej úrovne. Keď grécky HDP klesol z 230 miliárd na 150 miliárd, tak teraz môže mierne vzrásť, ale potrvá dlhé roky, kým znovu dosiahne číslo 230.

Plní si, z Vášho pohľadu, Grécko všetky tie povinnosti a opatrenia, aby dostávalo ďalšiu finančnú pomoc alebo nie?

Samozrejme, že nie. Oni aj keď niečo v parlamente schvália, tak sa to v praxi nerealizuje. A potom také väčšie reformy typu daňová reforma, dôchodková reforma, však z toho dodnes nič nespravili. Robia sa síce niektoré opatrenia, ale treba aj povedať, že Medzinárodný menový fond chodí s úplne nezmyselnými požiadavkami.

S akými napríklad?

Napríklad,  aby sa v čase recesie zvyšovala daň z pridanej hodnoty. Veď to je čistý nezmysel. A takýchto krokov je tam niekoľko, ktoré ubíjajú ekonomický rast. No tak isto napríklad chcieť po Grécku, aby privatizovalo v čase, keď ekonomika ide dolu vodou, a teda je hodnota týchto objektov alebo podnikov veľmi nízka, to sú jednoducho nesprávne kroky, ktoré by nemali byť.

Aký by mal byť podľa Vás ten správny krok?

Správne je, aby požadovali skutočné reformy, napríklad daňovú reformu – nízka jednotná daň, to má zmysel. Ale toto buď nepožadujú alebo to Grécko nedokáže, respektíve nechce realizovať. No a tak sa už sedem rokov táto krajina doslova potáca od problému k problému. Stálo to medzičasom 300 miliárd eur európskych daňových poplatníkov a koniec financovania Grécka je v nedohľadne.

Viac..  Europoslanec Eugen Jurzyca: Banky čaká zmena, budú zavádzať okamžité platby

Koľko to ešte môže stáť? Keď teraz máme 300 miliárd eur za sebou, ešte niečo určite pred sebou. Oni budú tie peniaze potrebovať.

Nedá sa to odhadnúť, pretože pokiaľ Grécko ostane v eurozóne, tak bude potrebné trvalé dotovanie gréckej ekonomiky. To bude veľa stáť. Aj keď oni teraz ešte budú robiť nejaké reformy, i tak budú musieť dostávať niekoľko desiatok miliárd eur ročne. Čo bude poplatok za to, že si ich držíme v eurozóne.

Je dôležité nechať si ich v eurozóne?

Samozrejme, že nie. Grécko malo eurozónu už dávno opustiť. Ja dokonca tvrdím, že táto krajina nemá šancu v eurozóne prežiť. A pokiaľ v nej má dôjsť k nejakému významnejšiemu oživeniu, tak musia opustiť eurozónu. To najmä z toho dôvodu, že Grécka ekonomika nie je spôsobilá na to, aby mala jednu spoločnú menu, napríklad s takým Nemeckom. Výsledkom je, že pre Nemecko je euro príliš slabé, preto je majstrom sveta v exporte. A tie exportné prebytky sú šialené, dosahujú 8 percent nemeckého HDP, a zároveň to isté euro je pre Grécko príliš silné a dovážajú sa do krajiny ešte aj paradajky.

Gréci, ktorí protestujú v uliciach hovoria, že majú 400 eur na mesiac a že z toho sa nedá vyžiť. Ako sa na to pozerá z nášho slovenského pohľadu?

No majú pravdu. Môžeme sa teraz pozerať na to, že či priemerný Grék má viac alebo menej, ale každopádne tá recesia, to naozaj neželám nikomu. Byť sedem rokov v takej silnej ekonomickej depresii, to je skrátka likvidácia ekonomiky. A teraz nejde o to, že či sú pár eur nad nami alebo pod nami, ale ide o to, že oni sú v stave, ktorý je skrátka úplnou beznádejou. Z občanov Grécka  sa medzičasom stali obete celého tohto zachraňovania. Krajina mala už pred šiestimi rokmi opustiť eurozónu, boli by dnes na tom oveľa lepšie a nás by to nestálo 300 miliárd eur.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Richard Sulík.

O oma

Odporúčame pozrieť

ECB rozhodne o ďalšom smerovaní menovej politiky v eurozóne

Európska centrálna banka (ECB) rozhodne o ďalšom smerovaní menovej politiky v eurozóne. Zasadnutie sa uskutoční …

Consent choices