EuropskeNoviny.sk
Poslanci Parlamentu riešili na zasadnutí mnoho dôležitých tém. Niekoľko z nich nám bližšie popísal Miroslav Mikolášik, slovenský poslanec v Europarlamente.
Jednou z nosných tém na poslednom plenárnom zasadnutí bol Nord Stream II. V projekte sa vyskytli určité komplikácie. Môžete nám ich bližšie vysvetliť?
Vieme, že poslanci vyslovili vážne obavy v súvislosti s projektom Nord Stream II. Parlament je znepokojený, pretože pokiaľ máme hovoriť o modernej energetickej únii, o záujmoch európskych krajín v rámci Európskej únie v oblasti energií, tak nemôže, v tomto prípade, zrazu existovať iba jedna krajina a to Nemecko. Prečo by mala mať práve táto krajina určité privilegované postavenie?
Čo tým presne myslíte? Ako sa k tomu stavia Nemecko?
Nemecko stále hovorí o tom, že to nie je projekt EÚ, ale projekt súkromných spoločností Gazpromu a nemeckých partnerov. Ale je zaujímavé, že zrazu, keď ide o menšie krajiny EÚ, tak sa aplikujú všetky zákony a presne sa ide podľa direktív a podľa predpisov, rovným dielom pre všetky členské krajiny. No keď ide o Nemecko, tak všetci sú ochotní akoby prižmúriť oko.
Čo z toho vyplýva pre krajiny EÚ?
Ja sa domnievam, a môžem to aj doložiť, že pri Nord Streame II sa nezníži závislosť mnohých krajín EÚ na dodávkach energií, ale naopak sa zvýši. Vlastne sa posilní bipolárnosť. A Slovensko je v tomto prípade v nevýhodnej situácii.
V čom konkrétne by pre Slovensko vznikla nevýhodná situácia?
Prídeme o tranzit energií cez Ukrajinu, ktorý vedie cez naše územie. Vďaka nemu sme mali príjem mnohomiliónových ročných poplatkov. No odteraz, ako náhle bude tento tranzit obídený, tak vlastne my o tieto peniaze prídeme. Budeme sa dookola so závisťou pozerať na to, že Nemecko má energie, Nemecko to bude ďalej posúvať napríklad Česku alebo Rakúsku. A my to budeme musieť zase len zložitým spôsobom od týchto západných susedov prijať a tým vznikne pre Slovensko veľmi komplikovaná situácia.
Je možné proti tejto situácii bojovať? Nejakým spôsobom sa brániť?
Poslanci túto rozpravu viedli s komisárom Cañeteom, ktorý je zodpovedný za energie. Vyhlásil, že Nord Stream II pravdepodobne zmení súčasné nastavenie trhu s plynom. Tiež uviedol, že Komisia skontaktovala nemecké orgány, za účelom získania všetkých informácií nevyhnutných na posúdenie projektu. To sa mi ale zdá byť nedostatočné.
Prečo si to myslíte?
Oni ešte len teraz idú získavať informácie o projekte, hoci sa o tom už dávno vie, že to je nevýhodné pre mnohé ďalšie európske krajiny, najmä tie stredoeurópske. A ja si myslím, že len teraz začať skúmať a kontaktovať nemecké orgány je proces pomalý, ťažkopádny a povedal by som taký, ktorý my poslanci nemôžeme dovoliť.
Energetickú úniu má na starosti slovenský komisár Maroš Šefčovič. Je to paradox, keďže je zo Slovenska, nemal by byť teoreticky za to, aby to viedlo cez naše územie?
Ja si myslím, že pán Šefčovič by mal prihliadať aj na to slovenské špecifikum a ja si myslím, že on si dobre uvedomuje tieto súradnice Európy aj celú problematiku. Ale zatiaľ nevidím nejakú konkrétnu akciu z tejto strany. Prirodzene komisár Šefčovič nie je v Komisii akoby za Slovensko, ale všetci vieme, že by sa nemal na tieto veci dívať len tými bruselsko-európskymi očami, ale musí prihliadať aj na jednotlivé členské krajiny, vrátane Slovenska.
Ďalšou dôležitou témou, ktorou ste sa na zasadnutí zaoberali bola CIA a jej pôsobenie v Európe. O čo išlo v tomto prípade?
V skratke ide o to, či CIA naozaj zadržiavala na území Európy väzňov a následne ich vypočúvala či dokonca mučila. A táto otázka znova prichádza na stôl v nadväznosti na uznesenie európskeho Parlamentu z februára 2015, o správe senátu USA o mučení zo strany CIA. A to je vážna vec. Vieme že už na začiatku, keď Slovensko vstúpilo do Únie, sme boli ja aj kolegyňa Beňová členmi toho vyšetrovacieho výboru Parlamentu na sledovanie aktivít CIA na území Európy. Tá otázka stále nie je uzavretá, že či vlastne Američania, či spravodajské služby CIA v spolupráci s niektorými krajinami, vlastne dohľadávala zločincov a ktoré sú tie konkrétne krajiny. Na druhej strane treba povedať, že zločinci to naozaj boli, len otázka je, že či boli správne vyšetrovaní, či boli mučení a či boli zadržiavaní s porušovaním ich ľudských práv.
Viete o krajinách, ktoré s tým mali niečo spoločné?
Rôzne krajiny boli veľmi podozrivé, že spolupracovali s americkými zložkami. Spomínalo sa napríklad Poľsko alebo Rumunsko.
A čo Slovensko?
Ja som si sám overoval u vtedajšej vlády, u vtedajšieho ministra vnútra aj ministra obrany, či nejaké lety CIA išli na Slovensko alebo boli prelietavané ponad Slovensko lietadlá CIA. Žiadne takéto tvrdenie sa v súvislosti so Slovenskom nepreukázalo ani nepotvrdilo, ani nebolo v skutočnosti pravdivé. Čiže Slovensko je v tomto, akoby som povedal, čisté a neporušovalo žiadne ľudské práva takýchto zločincov.
Prešli by sme k ďalšiemu pojednávanému bodu, ktorým sú eurofondy. Čo ste riešili v tomto bode?
Známe eurofondy sú politika súdržnosti a pomoci Európskej únie takým regiónom, krajinám, mestám, či dolinám, ktoré zaostávajú oproti priemeru príjmu Európskej únie. To je politika v zásade dobrá a vyčlenilo sa na ne rekordných 350 miliárd eur do roku 2020. Aj naše Slovensko je poberateľom eurofondov.
Ako je na tom s nimi Slovensko?
To je druhá otázka, ako sa s nimi narába, akým spôsobom sú pri prideľovaní eurofondov politické a rôzne klientelistické praktiky so súčasnou, ale aj tou predošlou vládou Roberta Fica. Musím povedať, že ako europoslanci sme vlastne prijali materiál, ktorý zrýchli vykonávanie tejto politiky súdržnosti, ktorá je stále ešte jedna z najatraktívnejších politík EÚ.
Akú zmenu chcete v tejto oblasti dosiahnuť na Slovensku?
Tu ide o to, že sa má modernizovať, ukázať sa, že táto politika súdržnosti sa má viac orientovať na jednotlivé komunitné centrá, na jednotlivé regionálne líderské miesta, ktoré budú najlepšie vedieť akým spôsobom tieto prostriedky zužitkovať. Na Slovensku bude musieť vláda konečne pochopiť, že nie úradník bude prideľovať tieto peniaze z Bratislavy, ale oveľa pružnejšie bude, ak ich bude do regiónov a dokonca aj menších celkov, miest, obcí prideľovať niekto, kto v konkrétnom mieste žije. Pretože taký človek najlepšie vie, kde občania túto pomoc potrebujú a kam majú tieto prostriedky smerovať.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Miroslav Mikolášik.
