Jana Kiššová: TTIP – keď ciele nemusia stačiť

Obchod je odjakživa zdrojom bohatstva a jeho uvoľnenie je vždy pre mnohých (aj keď nie všetkých) príležitosťou. Takúto perspektívu sľubuje aj pripravovaná Transatlantická dohoda o obchode a investíciách medzi EÚ a USA (TTIP). Špeciálne malým a stredným podnikom (MSP) na Slovensku by malo pomôcť odbúranie mnohých bariér, ktorých dôsledkom je, že je do medzinárodného obchodu medzi nimi a USA zapojené len ich nepatrné množstvo.

Na Slovensku je z celkového počtu MSP okolo 97% mikropodnikov. To sú tie, ktorým sa hovorí „trojchlapové firmy“. Tie prirodzene nedisponujú dostatočnou finančnou ani personálnou kapacitou na to, aby sa dokázali zapojiť do náročných medzinárodných obchodných aktivít. Vysoké clá, náročná administratíva, vízové komplikácie a rôzne technické a iné regulácie spôsobujú, že ich exportná aktivita je skôr náhodná a jednorazová, spravidla veľmi malého rozsahu. Slovensko vyváža okolo 90% svojho HDP, pričom MSP sa na tomto exporte podieľajú len jednou štvrtinou. A tu je obrovský potenciál.

Všetko má ale svoje „ale“. Pripravovaná TTIP zmluva má, bezpochyby oprávnene, svojich zástancov aj odporcov. V obchode občas platí, že ak niekto zarobí, iný prerobí. To, čo jednému zlepší konkurenčné postavenie, druhého znevýhodní. A práve v takej malej krajine, akou je Slovensko, sú obavy na mieste. Uvoľnenie obchodu prinesie nové trhy, ale aj nových konkurentov. Budú mať drobní slovenskí podnikatelia zdroje na budovanie svojej konkurencieschopnosti? Ustoja tlak na znižovanie cien pri štátom regulovanej minimálnej mzde a súčasnej finančnej záťaži podnikateľského prostredia? Takéto a mnohé ďalšie otázky vyvolávajú, samozrejme obavy, hoci komunikované výhody tiež nie sú na zahodenie. Konkurencia vždy prináša tlak na znižovanie cien, skvalitnenie služieb, ozdravné procesy a prirodzenú selekciu, ktorú ustoja len tí schopní. To určite ocenia spotrebitelia.

Čo je však v  procese vyjednávaní o zmluve TTIP a jej podmienkach, ktoré prebiehajú od roku 2013, „nepríjemné“, je jej neustály utajovaný režim. Hádže to na celý proces mraky podozrení, domýšľaní, neistotu a v neposlednom rade to dáva do rúk zbytočné náboje jej odporcom. Spomenula som to aj na neformálnom stretnutí s členkou vyjednávacieho tímu medzi USA a EÚ ohľadom zmluvy TTIP Christinou Sevilla, ktorá sa venuje problematike malých a stredných podnikov.

Som presvedčená, že ak sú snahy o podpísanie TTIP zmluvy do konca roku 2016, je najvyšší čas zmluvu zverejniť. Reakciou Christiny Sevilla bolo, že strana USA veľmi otvorene a transparentne hovorí o cieľoch, ktoré majú byť zmluvou dosiahnuté a témy sú aktívne diskutované na rôznych fórach. Toto by sa mohlo javiť ako dostatočné, no z môjho pohľadu nie je.

Aj strana SaS, ako aj strana SMER-SD má vo svojom programe cieľ „zlepšenie podnikateľského prostredia“. No každý po svojom. Kým my v SaS chceme zlacniť zamestnávanie, odbúrať finančnú a byrokratickú záťaž, znížiť dane a zjednodušiť odvody, strana SMER dane zvyšuje, z čoho potom selektívne podporuje cez rôzne dotácie, daňové prázdniny alebo iné úľavy konkrétne firmy. Hoci rovnaký cieľ, diametrálne odlišný postup. Navyše, ten „smerácky“ je podľa mňa vyslovene škodlivý. Aj preto som presvedčená, že komunikovaním cieľov si tento historický projekt dôveru nezíska. Diabol tkvie v detailoch a kým nebudú cez zverejnenie znenia návrhu zmluvy známe, bude to s tou dôverou ťažké.

Ťažké to budú mať aj europoslanci, ktorí majú o zmluve hlasovať. Sú síce jedni z mála, ktorí k nej už majú prístup, no ten je tiež veľmi limitovaný a komplikovaný. K zmluve, resp. k niektorým jej častiam, sa totiž vedia dostať len v tzv. „reading roome“. Tam sa musia týždne vopred ohlásiť na konkrétny termín a musia špecifikovať, ktoré kapitoly si chcú preštudovať. Potom sa môžu do tohto „čítacieho priestoru“ so zmluvou zavrieť. Nesmú nič fotiť, nesmú nič nahrávať, môžu len čítať. Niekoľko stoviek strán odbornej technicko-právnej angličtiny zvládnuť tak, aby bol europoslanec schopný za zmluvu hlasovať, je utopistické.

Zmluva by mala byť zverejnená, aby sa k nej vedeli vyjadriť všetky relevantné autority, každý zo svojho pohľadu. Ekonomickí analytici, zástupcovia podnikateľov a zamestnávateľov, zástupcovia poľnohospodárov a farmárov, Greenpeace za ochranu životného prostredia a mnohí ďalší.

Dnes vieme o cieľoch, nevieme však o postupoch. Niežeby verejnosť nebola zásobovaná informáciami. No sú to len interpretácie interpretácií, ktoré je ťažké konfrontovať s realitou. A tá je len v zmluve, ku ktorej nie je prístup. A nech je otvorenie a uvoľnenie obchodu akokoľvek pozitívna a vítaná vec, niet sa pri tak striktne riadenej, regulovanej a limitovanej komunikácii čo čudovať mnohým dohadom, otázkam a obavám. Z nich potom pramenia rôzne titulky, ako napríklad: „Tajné dokumenty o dohode TTIP: Ohrozuje životné prostredie aj ľudí“, alebo „Európania sa obávajú modifikovaných potravín z USA“.

Ak sa podarí naplniť ambiciózny cieľ USA a podpísať TTIP zmluvu do konca roku 2016, tak od jej schválenia nás delí len zopár mesiacov. Ostáva len veriť, že ňou nevymieňame súčasné regulácie za iné a že tí, ktorí k nej majú čo povedať, ju budú vidieť skôr, než po jej podpise.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.