EuropskeNoviny.sk
Tohtoročnú svätojánsku noc si bude pamätať viac ako iné nielen Veľká Británia, ale aj Európa a väčšina rozvinutého sveta. Zostane zlomovou v dejinách európskej integrácie, ale aj v histórii Spojeného kráľovstva. Rozhodnutie občanov Veľkej Británie v referende o vystúpení z EÚ treba rešpektovať. Je vyjadrením ich slobody rozhodovať o svojom osude. Vzťah medzi kontinentom a ostrovnou Britániou bol vzájomne výhodný; rozchod nás oslabí obojstranne. Únia to prežije, ale spoločenstvo sa oslabí. Sú sily a režimy vo svete, ktoré tento vývoj teší. A budú na tom stavať svoje ďalšie kroky. Únia nadobudne skúsenosť so zlomovým rozhodnutím – v únii sme všetci slobodne, dá sa z nej aj odísť. A 27-ka sa musí viac zamerať na potreby občanov, aby im lepšie načúvala a slúžila, nie diktovala či sa im odcudzila.
To najdôležitejšie vo vzťahoch medzi ľuďmi a národmi sa nedá vyčísliť. A čo sa vyčísliť dá, to najdôležitejším nie je. To štátnici vedia. Winston Churchil mal pravdu, keď kriticky hodnotil demokraciu, pričom trefne dodal, že nič lepšie sme však doteraz nevymysleli. Vyjadrené churchillovsky, európska integrácia nie je ideálna, má nedostatky a vážne problémy. Ale zatiaľ nič lepšie pre mier, stabilitu a prosperitu na našom kontinente sme nevytvorili.
Británia nedôverovala projektu európskej integrácie od začiatku. Je známa depeša britského diplomata z roku 1955, keď informoval Londýn o práci prípravnej komisie vedenej Paulom H. Spaakom. Vyjadruje pochybnosť, že sa šestica štátov na novej zmluve dohodne. A ak by sa aj dohodla, tak zmluva nebude úspešne ratifikovaná. A ak aj bude ratifikovaná, tak nivé spoločenstvo nebude fungovať… Británia po 15 rokoch sa v r. 1972 pridala k EHS a následne to potvrdila aj v referende. A napriek množstvu derogácií zo zmlúv a ustanovení finančných (britský rabat), menovej (euro), bezpečnostnej (Schengen) po 46 rokoch odchádza.
Politika, ktorá uprednostňuje krátkodobý a skupinový či osobný záujem, je pre národ veľmi nákladná. Teraz bude krajina platiť cenu za krátkozraké politické rozhodnutia Davida Camerona a jeho strany. Namiesto prípadného nižšieho volebného výsledku či čestnej prehry účelovo uprednostnil referendum s vidinou politického zisku. Cameron však nie je Churchill. Politikov je veľa, štátnici sú vzácni. Výsledkom pre stranu a premiéra je strata nielen vlády, ale aj spoločnej Európy. Ľudia však zaplatia skutočnú cenu za pád libry, za oslabenie ekonomického rastu, investičnej dôvery a stratu pracovných príležitostí. Ďalším dôsledkom bude rozvoľňovanie Británie, možno aj rozdelenie kráľovstva. Škótsko už k tomu ohlásilo prípravné kroky.
A Slovensko na čele Rady EÚ bude predsedať v ťaživom tieni už nielen vládnej korupcie, ale aj reálneho britského exitu.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ján Figeľ, Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ.
