Proces odchodu Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) bude nepríjemný. Nesmie sa však zmeniť na agóniu a taktiež ho netreba zbytočne predlžovať. Emócie a strašenie sprevádzajúce pred referendovú kampaň, musí teraz nahradiť pragmatizmus a schopnosť politikov dohodnúť sa na ďalšom usporiadaní.
Britskí politici pôsobiaci v inštitúciách EÚ by v prvom kroku mali plne rešpektovať prianie svojich voličov. Znamená to aj nepodieľať sa ďalej na rozhodovacích procesoch v Únii. „Dobrý príklad im svojou rezignáciou ukázal britský eurokomisár pre finančnú stabilitu, služby a kapitálovú úniu Jonathan Hill. Bolo by na mieste, aby ho hneď v pondelok nasledovalo všetkých 73 poslancov reprezentujúcich Veľkú Britániu v Európskom parlamente,“ uviedla europoslankyňa Monika Flašíková Beňová.
Pre niektorých, najmä euroskeptických, môže takéto gesto znamenať zadosťučinenie, pre iných rozčarovanie. „Je to však jeden z následkov, ktorý naši kolegovia musia byť ochotní niesť,“ zdôraznila. Modelov ako by sa s tým dalo prakticky vysporiadať je viacero. Jedným je pomerné prerozdelenie týchto miest medzi ostatné členské štáty, druhým ich neobsadenie a tým zníženie celkového počtu europoslancov. „Bude najmä dôležité, aby sa to dialo v súlade s európskym právom a platnými zmluvami,“ povedala Monika Falšíková Beňová. Predseda britskej vlády a jeho ministri by sa tiež mali vzdať možnosti hlasovať o rozhodnutiach týkajúcich sa európskej legislatívy v Rade EÚ.