EuropskeNoviny.sk
Dominik Drdúl (18) je mladý aktivista, ktorý sa zasadzuje za lepší život ľudí so zdravotným znevýhodnením. Žije v Trnave, kde študuje na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo voľnom čase rád športuje, fotografuje a číta. Tiež pôsobí ako dobrovoľník v občianskom združení Slovenská spoločnosť pre spina bifida a/alebo hydrocefalus. Narodil sa s rázštepom chrbtice v dôsledku čoho od útleho detstva používa vozík. V júli 2016 absolvoval stáž v kancelárii europoslankyne Jany Žitňanskej.
U europoslankyne Žitňanskej si stážoval takmer mesiac. Išlo o tvoju prvú pracovnú skúsenosť?
Stáž v Európskom parlamente, ktorú som absolvoval toto leto bola mojou prvou a zároveň asi najlepšou pracovnou skúsenosťou, ktorú som mal a asi aj budem mať 🙂
Ako vyzeral tvoj bežný pracovný deň? Ktorým témam si sa najviac venoval?
Môj bežný pracovný deň sa začínal o 9:00 a trval väčšinou do 18:00, niekedy kratšie. Venoval som sa problematike práv ľudí so zdravotným postihnutím – problematike ich začleňovania do spoločnosti, ich zamestnávania a zrovnoprávnenia, právam žien, a z časti som sa zaujímal o Brexit, ktorý bol vtedy horúcou témou.
Čo ti absolvovanie stáže prinieslo?
Stáž sama o sebe bola pre mňa jedinečnou skúsenosťou a veľkým prínosom najmä preto, že sa chcem stať právnikom so zameraním aj na ľudsko-právnu problematiku. Tiež som mal svoj diel zodpovednosti, keďže mojou úlohou bolo zúčastňovať sa rôznych podujatí a stretnutí, z ktorých som potom musel pripraviť výstupy v podobe súhrnov toho najdôležitejšieho, čo na nich odznelo.
Výhodou stáže bola nutnosť komunikácie v cudzom jazyku (angličtina a občas francúzština) a tiež možnosť popri práci nahliadnuť do fungovania Európskej únie ako celku. Veľmi zaujímavá skúsenosť bola plenárna schôdza v Štrasburgu. Celkovo už len skúsenosť s pracovným režimom bola veľmi obohacujúca.
Stretol si v Európskom parlamente aj nejakých ľudí so zdravotným znevýhodnením?
V Európskom parlamente sa pohybovalo viacero osôb s rôznymi druhmi zdravotného znevýhodnenia, najmä však sluchového a pohybového. Dokonca aj niektorí europoslanci mali zdravotné znevýhodnenie, napr. maďarský europoslanec Adam Kossa a belgická europoslankyňa Helga Stevens. Obaja sú nepočujúci a v parlamente na dorozumievanie bežne používajú posunkový jazyk.
Keď porovnáš prístupnosť budov Európskeho parlamentu a mestskej infraštruktúry v Bruseli a v Štrasburgu, ako z toho porovnania vychádzajú budovy slovenskej verejnej správy a slovenské mestá?
Na moje nemilé prekvapenie bol Brusel, a to aj napriek tomu, že je centrom EÚ, veľmi bariérovým mestom. Na mnohých miestach som potreboval (najmä z časových a praktických dôvodov ) asistenciu.
Štrasburg bol na tom neporovnateľne lepšie. Mestská infraštruktúra bola omnoho prístupnejšia, dokonca som mohol využívať aj mestskú hromadnú dopravu, o čom som v Bruseli mohol väčšinou len snívať.
Prekvapením pre mňa bolo, že ani niektoré kľúčové dopravné uzly metra v Bruseli neboli debarierizované. Európske inštitúcie však boli prístupné bez akýchkoľvek problémov.
V porovnaní s niektorými slovenskými mestami, čo do bezbariérovosti, by asi Brusel neobstál, aj keď vo všeobecnosti platí, že prístupnosť verejných inštitúcií a priestorov býva v zahraničí na vyššej úrovni ako u nás.
Je všeobecne známe, že ľudia so zdravotným postihnutím pri cestovaní častokrát čelia viacerým prekážkam. Aká je tvoja skúsenosť pri cestovaní lietadlom, vlakmi a mestskou hromadnou dopravou?
Pri cestovaní musím ako osoba so zdravotným postihnutím počítať s neochotným prístupom, nepredvídateľnými okolnosťami a väčšou časovou rezervou. V prípade cesty vlakom na Slovensku aj s nepohodlným oznamovaním mojej cesty vedeniu vlakových staníc, aby zaradili do súpravy vozeň upravený aj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. To je dôvod, prečo sa vlakovej doprave na Slovensku vyhýbam.
S mestskou hromadnou dopravou je to kvôli jej stále väčšinovej neprístupnosti podobný príbeh, aj keď už mnoho miest postupne investuje do nákupu nových, prístupných vozidiel.
Najpohodlnejším a najbezproblémovejším spôsobom dopravy, a to aj zo Slovenska, je letecká doprava a samozrejme klasická osobná preprava autom.
Na pôde európskych inštitúcií si sa neocitol prvýkrát. Pri akých iných príležitostiach si mal možnosť navštíviť Brusel?
Na pôde európskych inštitúcií som sa ocitol už po niekoľký krát. Moje návštevy európskych inštitúcií a intervencie na ich pôde boli spojené s obhajovaním práv ľudí so zdravotným postihnutím, či skôr s akousi formou verejného vystupovania. Mojim cieľom bolo aj na základe osobnej skúsenosti poukázať, na problémy, ktorým musia ľudia s akýmkoľvek (no zvlášť zdravotným) znevýhodnením v súčasnosti ešte stále čeliť.
Zúčastnil som sa podujatí ako napríklad konferencie Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, či konferencie pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudí so zdravotným znevýhodnením. Pri týchto príležitostiach som mal aj neformálne rokovania, či skôr rozhovory s viacerými členmi Európskeho parlamentu, Európskej komisie, kde som podrobnejšie poukazoval na konkrétne problémy.
Si členom Medzinárodnej federácie pre ochorenie spina bifida a hydrocephalus (IF SBAH). Čo je poslaním tejto federácie?
Poslaním federácie je združovanie a vzájomné sieťovanie národných organizácií s podobným zameraním a tiež zasadzovanie sa za práva ľudí so zdravotným znevýhodnením na svetovej úrovni tak aby došlo k zvýšeniu kvality ich života, napríklad pomocou lepšieho prístupu k zdravotnej starostlivosti.
Víziou federácie je vytvorenie akéhosi partnerstva medzi organizáciami s podobným zmeraním s cieľom lepšej výmeny informácií.
Rozmýšľal si niekedy nad tým, že by sa v budúcnosti uchádzal o prácu v európskych inštitúciách alebo že by si raz kandidoval za europoslanca?
Áno rozmýšľal, táto možnosť je stále otvorená. Nevylučujem, že by som v budúcnosti zabojoval o kreslo europoslanca.
Prečo by sa podľa tvojho názoru mali mladí ľudia zaujímať o dianie v Európskej únii?
Európska únia je zatiaľ najúspešnejším integračným zoskupením štátov na kontinente s cieľom medzinárodnej integrácie, ktorá aj napriek úskaliam, výzvam a hrozbám stále je a zostáva asi najlepšou alternatívou pre väčšinu jej členských štátov.
Ak ako členovia akéhokoľvek zoskupenia chceme zabezpečiť jeho napredovanie a prosperitu, musíme sa zaujímať o dianie v jeho vnútri, aby sme vedeli efektívne reagovať na výzvy, ktorým musíme ako celok čeliť.
Rovnako je to aj v prípade členstva v EÚ. Ako občania SR, jej členského štátu, by sme sa vo vlastnom záujme mali zaujímať o dianie v jej vnútri, pretože každé rozhodnutie, vo vnútri tak pevne zviazaného zoskupenia, bude mať vplyv na všetky jeho časti.
Záujem mladej generácie tu hrá kľúčovú úlohu, pretože ona bude svojím záujmom, či nezáujmom tvoriť budúcu Európu.
Tento rok si zmaturoval a úspešne absolvoval prijímacie skúšky na právnickú fakultu. Aké sú tvoje ďalšie méty a sny?
Medzi moje méty patrí úspešné absolvovanie štúdia a neskoršie uplatnenie sa v niektorej oblasti práva, v ktorej by som sa mohol pokúsiť o zlepšenie života (nielen) ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Je niečo, čo by si chcel mladým ľuďom so zdravotným znevýhodnením odkázať?
Mladí ľudia so zdravotným znevýhodnením, najmä na Slovensku, trpia obrovskou vlnou pasivity, frustrácie a nezáujmu, dokonca aj o seba samých.
Áno, faktom síce zostávajú isté predsudky a bariéry zo strany väčšinovej spoločnosti, no nemôžeme stále iba pasívne čakať, čo nám kto dá. Ideálne zadarmo, len tak. Náš osud a budúcnosť sú (aj) v našich rukách.
Sme to aj my, kto musí vyjsť zo seba a vyvinúť iniciatívu smerom k väčšinovej spoločnosti. Iba tak vieme niečo zmeniť v jej prístupe k nám.
