EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / POLITIKA / Europoslanec Miroslav Mikolášik: “Poézia polepšuje, dáva energiu.”
miroslav mikolasik
miroslav mikolasik

Europoslanec Miroslav Mikolášik: “Poézia polepšuje, dáva energiu.”

Oravec, rodák z Dolného Kubína, povolaním lekár, druhé volebné obdobie poslanec Európskeho parlamentu. Člen KDH. Reč je s MUDr. Miroslavom Mikolášikom.

 

miroslav mikolasik
PHOTO: redakcia/dub.

Obzrime sa dozadu – v najvýznamnejšom európskom orgáne zasadáte už desiaty rok.  Čoho je viac – že to baví alebo unavuje? 

–  Nedá sa to odmerať, porovnať, ale na únavu mám dobrú kondíciu. Behával som na lyžiach, hral basketbal, oboje závodné, aj keď to bolo v mladosti, základ však zostal. Byť európskym poslancom znamená byť zároveň aj cestovateľom. V prvom rade chodiť za svojimi voličmi, čiže domov, do Žilinského samosprávneho kraja. Cez víkend nezostávam v Bruseli či Štrasburgu, ale idem na Slovensko. Už v piatok som medzi svojimi, je to môj poslanecký deň. Stretávam sa mládežou, zástupcami mimovládnych organizácii, zájdem na strednú školu či univerzitu. Ak treba, idem na inštitúcie kadečo vybaviť, spýtať sa, urgovať. Prepojenosť medzi Bruselom, a Slovenskom je pre mňa veľmi intenzívna, až intímna. Uvedomujem si, že poslanec znamená aj vyslanie – za ľuďmi, vecami, problémami. A to ma baví.

Možno povedať, že okrem informácii vám prináša činnosť europoslanca aj isté neočakávanosti, prekvapenia až vzrušenia?

–  Je to činnosť, práca, tak eufemicky –  vzrušujúca pre blížneho, pre človeka, ktorý ide naproti ostatným ľuďom. Pre mňa je vzrušujúce i to, že nie som poslancom, ktorý zastupuje iba záujmy obyvateľov Slovenska na severe, Orave, Kysuciach, kde ma zvolili, ale celého Slovenska, teda i Bratislavčanov, Košičanov, Ružomberčanov. A všetci odo mňa očakávajú poctivý a plný výkon. Chcú počuť, čo som pre nich urobil.

A čo môžu počuť?

–  Mám sa čím preukázať. Ak to vezmem štatisticky, koľkokrát verejne prezentujem svoj názor, postoj v záujme svojej krajiny, na portály EP sa dá „vygoogliť“, že v tomto volebnom období som vystúpil na pléne v Štrasburgu viac ako 360 krát. A štyrikrát som bol spravodajcom pre zákon, direktívu, či nariadenie.

To je slušná bilancia ako potvrdenie odbornosti, dôkaz ľudskej i politickej autority v európskom rozmere. Môžete to bližšie konkretizovať?

–   Dve správy, ktoré som predložil boli z oblasti regionálneho rozvoja, keďže som členom takéhoto parlamentného výboru a ďalšie dve sa týkali životného prostredia, verejného zdravia a bezpečnosti potravín. Som lekár. Aj preto som sa podpísal  ako hlavný spravodajca pod direktívu o podmienkach  a kvalite darovania ľudských orgánov určených pre transplantáciu. Táto direktíva, jej uplatnenie zabezpečí, že desiatkam tisícom pacientov v celej Európe sa zachráni či predĺži život, skvalitní život ich rodín. Dosah sa nedá vyčísliť v peniazoch, význam sa ťažko vyjadruje už v slovách.

Miroslav Mikolášik je zvučné meno v Európskom parlamente. Je však aj druhá strana mince, čo škrie, čo sa nepodarilo…

–  Som pozitívne ladený človek, nezaoberám sa neúspechmi. Ale uvediem skôr dve epizódy. Prvá. Keď nás prijímali do EÚ, je známe, že nás blokovali Rakúšania kvôli Jaslovským Bohuniciam. Museli sme odstaviť dva bloky. Nehľadeli sme ako kadeháci, ani sociálni demokrati, ale ako slovenskí europoslanci sme sa dali dohromady a spoločne sme argumentovali, nech nám EÚ energetickú stratu kompenzuje. Keď odstaviť časť atómky, tak za peniaze. Najskôr ponúkli 250 miliónov, čo bolo vskutku málo. Obrátili sme sa na našu vládu, nech nám poradí,  koľko si máme naozaj zapýtať. A vláda nevedela. Cez jedného ministerského úradníka sme však dostali odkaz, aby sme žiadali – veľa. Tomu sa povie rada… Dosiahli sme, že sa cena napokon zvýšila o ďalších 150 miliónov eur. Išlo o Slovensko, išli sme, ako sa zvykne hovoriť, až na hranu! Druhá epizóda. Víchrica, kalamita vo Vysokých Tatrách. Strašné škody. Ibaže EÚ nám nechcela dať na odstraňovanie dôsledkov  tejto prírodnej katastrofy ani cent. Išli sme na hranu druhýkrát. V Európskom parlamente som dôvodil kolegom: Pozrite, vy máte more, vy Alpy, pre Slovákov sú Vysoké Tatry rodinné striebro. Ak nám nič nedáte, a to ste pri povodniach pomohli Českej republike, pri požiaroch Portugalsku i Grécku, otočí sa vám Slovensko chrbtom. Už teraz máme najslabšiu volebnú účasť pri voľbách do Európskeho parlamentu ( čo je však naša hanba, až to plieska dverami). Chcete aby boli ešte menšie čísla a presvedčenie, že takú Európu, ktorá nepomôže,  na Slovensku nepotrebujeme? Vedel som, že na takýto tón a argumentáciu sú v EÚ mimoriadne citliví. Až tak, že sme  presvedčili. EÚ zmenila  predpis. Ten pôvodne hovoril, že mobilizácia finančnej pomoci z fondu solidarity je možná iba vtedy, ak škoda, ktorá vznikne v členskom štáte, prevýši 3 percentá hrubého domáceho produktu. Naša „vysokotatranská“ škoda bola „iba“ 2 a pol percentná, čiže by nám nepatrilo nič. To sa napokon zmenilo a EÚ Vysokým Tatrám naším pričinením pomohla.

Viac..  Žiadatelia o azyl a osoby pod medzinárodnou ochranou budú mať rovnaké práva a povinnosti v celej Európe

Brusel, Štrasburg, letiská, vlaky, autobusy, autá… Stále na cestách. Dá sa takto rodinne žiť?

–  Mám zlatú, najlepšiu, najmúdrejšiu, najšikovnejšiu a najkrajšiu manželku. A veľmi odolnú. Je tiež lekárkou a máme spolu 4 deti. Je zvyknutá podávať obdivuhodný výkon. Na začiatku som sa jej spýtal, či mám kandidovať. Odpovedala: Myslím, že na to máš, ak ťa zvolia, vyskúšaj to. Vyskúšal som, s mojou manželkou sa to dá. Máme na seba každý víkend. Zatiaľ to vydržala. Obdivujem jej láskavý postoj k mojej práci, mojím záujmom. Vie, že popri medicíne ma baví i politika. Bol som poslancom NR SR, veľvyslancom v Kanade. Tiež vie, o čom všetko politika je, preto jej pochopenie.

Spomenuli ste záľuby.  Aj na tie je čas?

–  Ak sa naskytne, hrám na husliach. Som muzikant. Chodím na opery, milujem Pucciniho, Dvořáka, ale aj Wagnera. Mám rád symfonickú hudbu, džez. Keď je rodinná oslava, muzicírujeme spolu s bratom, on hrá na klavír. Vymýšľame, hráme si, robíme rodinnú šou. Obdivujeme výtvarné umenie, prešiel som mnohé známe i menej známe galérie. Imponujú mi impresionisti. V srdci mám francúzsku klasickú literatúru, Prousta, Maupassanta. Okrem angličtiny ovládam aj francúzštinu, poéziu čítam v originály. Polepšuje moje vnútro, každý musí z niečoho čerpať energiu a poézia je tým druhom umenia, ktoré inšpiruje, prebúdza nežnosť, je zdrojom lásky, cibrí pozornosť…

Na budúci rok sú voľby do Európskeho parlamentu. Budete kandidovať, alebo… –   Už je verejne známe, že som v regionálnych voľbách prijal kandidatúru na predsedu Žilinského samosprávneho kraja. Dlho som uvažoval, či ísť novou politickou cestou – samosprávou. Myslím si, že mi ponúka príležitosť využiť skúsenosti, ktoré som získal v europarlamente, najmä vo výbore regionálneho rozvoja. Poznám mechanizmus eurofondov, viem, ako žalostne málo z nich Slovensko čerpá, a že oveľa viac by sa dalo z nich získať aj pre žilinský región. Ak by som v nich uspel, nekandidoval by som už do Európskeho parlamentu ani do NR SR. Som presvedčený, že treba poriadne, a naplno, robiť jednu funkciu. Zároveň by som plat predsedu kraja až do času, kým mi skončí mandát europoslanca, a to je v máji budúceho roku, dal na projekty, ktoré si hlasovaním na internete vyberú mladí ľudia.

 

O ppr

Odporúčame pozrieť

ActionAid International hľadá koordinátora v boji proti chudobe a nespravodlivosti

V spoločnosti ActionAid International v Londýne pomáhame ľuďom využívať vlastné prostriedky na boj proti chudobe a …