EuropskeNoviny.sk
Jaroslav Paška je europoslancom v Európskom parlamente už štvrtý rok. Práca je to podľa neho pestrá a rozsah problémov ho zo začiatku prekvapil. V europarlamente by rád pôsobil aj po budúcoročných májových voľbách; avšak myslí si, že aj na Slovensku je veľa problémov, ktoré treba riešiť. Mrzí ho nedostatočná podpora na odstávku Jaslovských Bohuníc zo strany slovenskej vlády. Peňazí sme vraj mohli dostať viac..
Skúsme sa pozrieť na túto prácu počas štyroch rokov – napĺňa vás?
Je to práca, ktorá je pestrá. Priznám sa, že ma prekvapil ten rozsah problémov, ktorý sa tu rieši. Očakával som, že to tu funguje ako u nás v parlamente, že budem zaradený do niektorého z výborov a v ňom sa budem venovať danej problematike. Tu však človek musí sledovať problematiku vo všetkých oblastiach činnosti Európskeho parlamentu. My sme malá krajina, malý štát. Všetci poslanci v europarlamente musia mať širší prehľad. Počet zástupcov zo Slovenskej republiky je menší ako počet odborných výborov v parlamente. A to prirodzene znamená, že každý ma dva, či tri výbory, ktorým sa venuje. Každý z poslancov, ktorý zastupuje záujmy Slovenska, je tiež začlenený vo frakciách. Znamená to, že ich politické postoje a názory sú orientované predovšetkým tým smerom, akú zastupujú frakciu v rámci Európy.
Keďže som jediný Slovák v mojej frakcii, musím byť pripravený komunikovať o odborných témach s mojimi kolegami zo všetkých krajín. Ak sa ma opýtajú a hľadajú postoj Slovenskej republiky k danej problematike v oblasti napr. životného prostredia, legislatívy alebo ekonomickej a hospodárskej politiky, musím vedieť zaujať stanovisko v mene Slovenska. Niekedy je naozaj ťažké sledovať toľko okruhov.
Našli ste sa v práci europoslanca?
Našiel, pretože témy, ktoré sa tu prerokovávajú sú vážne a týkajú sa nás. Legislatíva, ktorá odtiaľto odchádza, je nadradená legislatíve Slovenskej republiky, a teda je veľmi dôležité ustrážiť rozhodnutia tak, aby nám neboli na škodu.
Štandardné je, že sa veľa vecí podarí, avšak mnohé naopak nevyjdú…
Dôvodom je život, ktorý je dynamický. Hoci sa v danej etape niečo ukončí, tak po roku, dvoch, či troch sa téma vracia, pretože život prináša potrebu aktualizácie. Ak budem hovoriť o aktuálnych témach, týkajúcich sa Slovenska, tak sa nám podarilo presadiť materiálnu podporu po povodniach. Pretože podľa predpisov Slovenská republika nespadla do limitu na poskytnutie finančnej podpory. Ďalšia z tém, ktorá nás čakala hneď pri nástupe do Európskeho parlamentu, bola ochrana dobrého mena Slovenskej republiky. Hneď na prvej schôdzi zaútočili maďarský europoslanci na Slovensko kvôli zákonu o dvojitom občianstve a Benešovým dekrétom. Európsky parlament sa odmietol touto témou zaoberať, odročil ju. Vracia sa nám však späť na petičnom výbore, kam prichádzajú podnety priamo z Maďarska. Je to ukážka toho, že tieto problémy sú živé a stále musíme byť pripravení pohotovo reagovať. Niekedy musíme poukázať na podnet, ktorý neprišiel s dobrým úmyslom, ale možno skôr s úmyslom uškodiť.
Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, to je vec, v ktorej vedieme dlhšie spor o financovanie. V podstate sa jedná o viacročný finančný rámec na rok 2014 až 2020, na základe ktorého by sme mali dostať prísľub na prefinancovanie odstávky elektrárne. Pôvodný návrh bol 115 miliónov, potom sa to zvyšovalo na 200 miliónov. Skutočnosť je však taká, že by sme potrebovali dostať až 360 miliónov. To, že to takto neprešlo, ma trochu mrzí. Pri podávaní návrhu som však nemal dostatočnú podporu zo strany našej vlády, pretože sám premiér súhlasil s navýšením zo 100 na 200 miliónov. Myslím si, že práve to rozhodlo o tom, že požiadavka, ktorú by sme si z hľadiska práva mohli uplatniť, neprešla. Podobné elektrárne v Bulharsku, či v Litve taktiež odstavujú a odstávku financuje Európska únia v plnej výške. My sme si ju museli čiastočne prefinancovať z vlastného rozpočtu. Prišli sme o peniaze, ktoré by sa Slovensku zišli. Teraz to musia prakticky zaplatiť naši občania, napriek tomu, že práve my sme zatvárali elektráreň, ktorá bola najlepšie vybavená, zrekonštruovaná a modernizovaná, zatiaľ čo elektráreň Kozloduj a Ignalina boli v katastrofálnom stave. My sme postavili dobrú elektráreň, urobili sme ústretový krok voči Únii a bolo by korektné a férové, keby nám peniaze v plnej výške vrátili. Žiaľ, dávajú nám menej ako tým, ktorí odstavili elektrárne pred skončením životnosti.
Práca, osobný život, Brusel – Štrasburg – volebné obvody… dá sa to všetko vôbec skĺbiť?
Treba si uvedomiť, že každý človek je schopný byť v určitom čase iba na jednom mieste. Takže samozrejme presúvanie sa medzi Bruselom a Štrasburgom je náročné, je to zbytočnosť. Stále hovorím, že by bolo dobré, keby sme sídlili iba v Štrasburgu alebo v Bruseli. Dve sídla sú rozmarom Európskej únie a jej politikov. Stojí to veľa peňazí a najmä času. Prácu by sme mali robiť na jednom mieste, pomohlo by to z hľadiska organizácie.
Na základe tohto trpí práca na Slovensku. Prakticky tri týždne sa robí v Bruseli a jeden týždeň v Štrasburgu a ak chce človek stihnúť všetko a poctivo, tak si treba uvedomiť, že týždeň, ktorý je na prípravu pred Štrasburgom, je vždy naplnený rokovaniami výborov politických skupín. Na prácu na Slovensku nám zostávajú tri, či štyri týždne do roka, ktoré sú na to vyčlenené. A ešte aj počas nich máme často prácu v Bruseli. Príprava materiálov na nasledujúci týždeň, keď prebiehajú rokovania výborov, je dosť náročná.
Cestovanie na Slovensko je preto u mňa skôr výnimočné. Prispôsobil som si život tak, že bývam v Bruseli. Na Slovensko dochádzam len na návštevu rodičov a rodiny a samozrejme na podujatia, ktoré sa nedajú obísť.
Rodina, deti (13 a 17 pozn. red.) si zvykli na pobyt v Bruseli. Žije sa tu trochu horšie, pretože je to malé mesto, ktoré ani nie je veľmi pekné. Prevláda tu daždivé počasie, ešte aj zima býva vlhká. Počas leta sa tu tiež strieda počasie, takže z tohto pohľadu je život tu menej atraktívny. Na druhej strane si deti školské povinnosti vedia plniť aj tu, aj na Slovensku. Akceptujú a zvykli si na to, že školu počas tohto obdobia majú v Bruseli. Majú kamarátov, začlenili sa do kolektívu, čo je dobré. Študujú teraz v európskej škole a myslím si, že sa naučia naozaj dobre komunikovať v angličtine, pretože na tejto škole je to podmienka. Veľmi radi však chodia do svojich pôvodných slovenských tried, medzi kamarátov. Takže keď sú napríklad prázdniny v belgickej škole, a deti práve majú možnosť byť na Slovensku, chodia do školy tam.
Na budúci rok v máji máme voľby. Ako to vidíte, chceli by ste pokračovať alebo už stačilo?
Ja som v špecifickej situácii. SNS dnes robí všetko preto, aby sa opäť dostala do parlamentu. A ja samozrejme urobím všetko preto, aby sa jej to podarilo. Potom uvidím, v akej budeme situácii , aká budúcnosť nás čaká ako rodinu. Keby bolo možné pokračovať v tejto práci, uvítal by som to, ale som pripravený aj na to, že problémov je dosť aj na Slovensku- a aj tie treba riešiť.
