EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / POLITIKA / Podpredseda Európskeho parlamentu Oldřich Vlasák: Všetko všetkým, a najmä rovnako
oldřich vlasák
PHOTO: redakcia/dub.

Podpredseda Európskeho parlamentu Oldřich Vlasák: Všetko všetkým, a najmä rovnako

oldřich vlasák
PHOTO: redakcia/dub.

Má sa čo obracať.  Zo súčasných 22 poslancov Českej republiky v Európskom parlamente nesie toho Oldřich Vlasák  vari najviac a to najťažšie na svojich pleciach  – z európskej i domácej českej záťaže. Nadeľujú mu to funkcie. Je podpredsedom Európskeho parlamentu, výkonným prezidentom CEMR – Rady európskych obcí a regiónov,  podpredsedom pre európske záležitosti Zväzu miest a obcí ČR a napokon poslancom Mestského zastupiteľstva Hradec Králové.

 Sebareflexia, alebo priamy pohľad do zrkadla. Ako vidíte v ňom sám seba, ak to nemá byť krivý pohľad, ani v krivom zrkadle?

– Desať rokov pôsobenia v najvýznamnejšej európskom spolku, Európskej únii a v jej najvyššom legislatívnom orgáne, Európskom parlamente, nemôžem vidieť inak ako priamo. Je to dostatočný dlhý čas na preukázanie čo v človeku je, či pôsobí systémovo, a nie náhodne, i keď prekvapenia sa nevylučujú. Brusel, Štrasburg – to bola veľká zmena. Lebo prísť do srdca celej Európy z pozície primátora, i keď šiesteho najväčšieho českého mesta Hradca Králové, nie je jednoduché ani ľahké. Je však pravdou, že v počiatočnom zorientovaní mi pomohlo predchádzajúce členstvo v delegácii ČR v Rade Európy a vo Výbore regiónov. Lebo vyznať sa v procedúrach rokovaní a rozhodovaní európskeho rozmeru si vyžaduje potrebný čas a osobné skúsenosti. U mňa je už naplnené oboje.

Potom máte aj svoj desaťročný diár toho, čo vám v konkrétnom čase vyšlo a čo nevyšlo. Začnime prvým, čo prešlo…

–  Nerád by som bol, aby ma takéto vyúčtovanie zvádzalo k tomu, že všetko som dokázal, zabezpečil, presadil iba ja, čiže sám. Na začiatku, nápadom, myšlienkou môžete byť síce prvým, ale bez ďalšej podpory ostatných poslancov, kolegov  sotva utiahnete celý proces. Preto budem hovoriť v množnom čísle, ktorého som i ja súčasťou. Primátorstvo, členstvo v európskom Výbore  regiónov mi bolo blízke v agende  eurofondov.  Takže som sa pustil do niečoho, čo bolo dovtedajšie fondové tabu. Mestá a bývanie v nich, presnejšie ich bytový, najmä panelákový fond. V mnohých, najmä postsocialistických krajinách je na dožitie, ak sa výrazne neobnoví. Niekoľkomesačné úsilie nebolo márne, parlament schválil náš pozmeňovací návrh, že eurofondy možno využiť už aj na rekonštrukciu bývania a obnovu panelových domov. Mestá sa zachraňujú a zároveň skrášľujú. Dva roky nám  trvalo, kým sme presadili pre novo prijímané štáty, aby sa zmenil pomer vlastných zdrojov členského štátu a európskej pomoci  – kofinancovania v prospech nižšej záťaže štátu. Pomer: 85 percent investície hradí EÚ a 15 percent konkrétny žiadateľ – štát, zaručí  uskutočniť aj náročné domáce či spoločné európske projekty. Odbremeniť štátne rozpočty pomôže členským štátom aj  uznanie a započítanie DPH ako oprávnenej nákladovej položky. Mňa, ako Čecha teší, že som vlastnej krajine pomáhal presadiť ochrannú známku – České pivo. Pyšný som, a to spolu so slovenským europoslancom Petrom Šťastným, že sa nám podarilo usporiadať veľkolepú akciu na pôde parlamentu – výstavu 100 rokov hokeja. Peter dokonca priniesol z Kanady aj slávnu trofej Stanley cup. Bol to obrovský úspech, doteraz najnavštevovanejšia výstava na pôde europarlamentu.

A čo nevyšlo?

–  Nie každá správa, nie každý návrh, ktorý sa predloží, prejde od A po Zet. Kto si to myslí, nie je realistický politik. Hľadanie kompromisov preto nevyhnutne patrí do výbavy eurposlanca. V parlamente rozhoduje väčšina a úlohou predkladateľa je mať také argumenty, aby ju presvedčil. To sú individuálne riešenia. Mňa mrzí však systémová chyba. Že ako parlament, ako celok, sme nedokázali obhájiť  podmienky, ktoré sa dohodli na začiatku. Že sme ich zmäkčili, čo už nebol kompromis, ale podľahnutie. Vedomé a dobrovoľné,  ale aj pod tlakom ekonomicky silnejších členských štátov, ktorým pôvodne nastavené podmienky v istej chvíli nevyhovovali a my sme ich zmäkčili. To sa nemalo stať.

Viac..  Maroš Šefčovič: Víťazstvo Macrona v prezidentských voľbách je veľkým víťazstvom pre celú EÚ

Má to byť pokračovanie vášho iného pohľadu na veci než predniesol v nedávnej správe  o Stave Únie 2013 predseda Európskej komisie Barroso?  V čom ste sa s ním nestotožnili?

–  Som kritickejší k súčasnému stavu, hoci si uvedomujem, že jeho správa mala naliať všetkým viac nádeje. Vnímam to ako jeho posolstvo Európe, svetu, zároveň som tiež presvedčený, že musíme, a otvorene, pomenovať chyby, ktorých sme sa dopustili. Stabilizačný pakt sa oslaboval tým, že sa prehliadalo nedodržiavanie dohôd, mám na mysli Grécko, ktoré nás zavádzalo nepravdivými výsledkami. Ako európsky orgán sme reagovali veľmi pomaly, ťažkopádne, nerozhodne. My si to musíme povedať a prijať mechanizmy, ktoré nedovolia žiadne malé či veľké klamstvá. Princíp spolupráce a čiastočnej regulácie musia byť súčasné, a najmä musia platiť pre každého rovnako. Bez výnimky.

Zaujímavé sú rozdielne pohľady Česka a Slovenska na eurozónu. Cítiť ich aj v europarlamente?

–  Slovenské politické elity videli budúcnosť Slovenska v naviazaní sa na spoločnú európsku menu – euro. Česká republika ide inou cestou, a blíži sa môjmu pohľadu, že o euro by sme mali uchádzať až vtedy, keď budeme mať rovnaké podmienky, a všetky, ako ostatné štáty. Mám na mysli tie, ktoré sa stali členmi EÚ ešte pred nami. Pretože podmienky  medzi „starými“ a „novými“ členskými štátmi – pokiaľ ide plnenie alebo získanie niečoho konkrétneho nie sú stále rovnaké. To je prvá oblasť. Druhou oblasťou je rozdielny spôsob oceňovania nášho vlastníctva, majetku. Ak bude aj v tomto rovnaký prístup a spôsob, hodnota nášho majetku bude podstatne iná, vyššia, pomôže naštartovať ekonomiku, s jej lepšími výsledkami pôjdu hore aj mzdy našich ľudí. Je predsa nemysliteľné, aby medzi členskými štátmi – aj týmto rozdielnym spôsobom oceňovania majetku – boli päť až desaťnásobné rozdiely v príjmoch ich obyvateľov. A po tretie: o prijatí eura rozhodla na Slovensku vláda. V ČR by mali o ňom rozhodnúť občania v referende. Vláda, poslanci a senátori, Národná banka by mali plniť úlohu odporúčania. Ale, ale to všetko až vtedy, ak podmienky v ČR budú porovnateľné s podmienkami iných štátov EÚ. Mám na mysli tie úspešnejšie.

Budúci rok sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu. Už ste sa rozhodli pre svoje volebné áno či nie?  

–   Práca ma baví, niečo som pre svoju vlasť už dokázal, chcem ísť ďalej a dokázať ešte viac, takže to skúsim. Nechám to na voličov.

 

 

O ppr

Odporúčame pozrieť

Cena Karola Velkeho

Európska Cena Karola Veľkého pre mládež tento rok poputuje do Poľska

Získali ju tvorcovia rozhlasovej šou, kde oboznamoli študentov o tom, ako to chodí na Erasme. …