Olli Rehn
PHOTO: © European Union, 2013

Ekonomická prognóza na jeseň 2013: Postupné oživenie, vonkajšie riziká

Olli Rehn
PHOTO: © European Union, 2013

V posledných mesiacoch sa objavujú povzbudivé náznaky, že ekonomické oživenie Európy je na dobrej ceste. Po uzatvorení zmlúv až do prvého štvrťroka 2013 začala európska ekonomika v druhom štvrťroku opäť rásť a rastúcu tendenciu si má reálny HDP udržať aj počas zostávajúcich mesiacov.

Odhaduje sa, že v druhej polovici roku 2013 bude nárast 0,5 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2012 v EÚ. Ročný rast reálneho HDP sa odhaduje na 0,0 % v EÚ a – 0.4 % v eurozóne. V prognózovanom období by sa mal ekonomický rast postupne zvyšovať. V roku 2014 by mal dosiahnuť 1,4 % v EÚ a 1,1 % v eurozóne a v roku 2015 1,9 % v EÚ a 1,7 % v eurozóne.

V Európe aj naďalej prebiehajú vnútorné a vonkajšie úpravy, ktoré sú v posledných rokoch v mnohých prípadoch posilňované aj značnými štrukturálnymi reformami a fiškálnymi konsolidáciami. Tým sa zlepšili podmienky na to, aby sa domáci dopyt postupne stal hlavným motorom rastu v Európe. Na základe týchto nepriaznivých prognóz pre rozvíjajúce sa trhové ekonomiky však bude návrat k stabilnému rastu prebiehať v rámci postupného procesu.

Olli Rehn, podpredseda Komisie zodpovedný za hospodárske a menové záležitosti a euro, vyhlásil: „Zaznamenali sme mnohé náznaky, že európska ekonomika v súčasnosti dosiahla významný medzník. Fiškálna konsolidácia a štrukturálne reformy v Európe vytvorili základ pre oživenie ekonomiky. Je však priskoro na to, aby sme oslavovali víťazstvo, nezamestnanosť je stále neprimerane vysoká. Musíme preto neustále pracovať na modernizácii európskej ekonomiky, ktorá zabezpečí udržateľný rast a tvorbu pracovných miest.“

Postupné oživenie nadobúda silu

Zatiaľ čo nahromadené makroekonomické nerovnováhy sa zmenšujú, očakáva sa, že rast by sa mal pomaly zvyšovať. Prebiehajúca korekcia súvah má však v niektorých krajinách aj naďalej značný vplyv na investície a spotrebu. Hoci sa situácia na finančnom trhu výrazne zlepšila a úrokové sadzby sa v zraniteľných krajinách znížili, do reálnej ekonomiky sa to zatiaľ nepremietlo, pretože fragmentácia finančných trhov s výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi a medzi rôzne veľkými firmami stále pretrváva.

Súčasný výhľad je teda v súlade s charakteristikami predchádzajúcich hospodárskych oživení, ktoré nasledovali po vážnych finančných krízach. V dôsledku zníženia potreby pákového efektu sa predpokladá, že domáci dopyt sa bude pomaly posilňovať vďaka pokračujúcemu rastu súkromnej spotreby a opätovnej tvorbe hrubého fixného kapitálu v dôsledku zlepšenia celkových podmienok financovania a ekonomického sentimentu. Vzhľadom na pokrok zaznamenaný v posledných rokoch by sa tempo fiškálnej konsolidácie malo v prognózovanom období spomaľovať. Na pozadí nepriaznivých vyhliadok na vývoz EÚ do zvyšku sveta sa v rokoch 2014 a 2015 očakáva, že domáci dopyt sa stane hlavnou hnacou silou rastu.

Keďže vývoj na trhu práce obyčajne zaostáva za vývojom v HDP o pol roka alebo viac, oživenie hospodárskej činnosti by sa malo len pozvoľna premietnuť do postupného vytvárania pracovných miest. Tento rok zostali niektoré krajiny poznačené veľmi vysokou nezamestnanosťou a neustále sa znižujúcou zamestnanosťou. V posledných mesiacoch sa však podmienky na trhu práce začali stabilizovať a predpokladá sa mierny ústup nezamestnanosti smerom k 10,7 % v EÚ a 11,8 % v eurozóne do roku 2015, hoci značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami budú stále veľmi viditeľné.

Viac..  Eugen Jurzyca: Boj proti klimatickej zmene je jeden z najviac investičných projektov v histórii ľudstva

V prognózovanom období by inflácia spotrebiteľských cien v EÚ aj v eurozóne mala zostať utlmená a jej hodnoty by sa mali blížiť k 1½ %.

Saldo bežných účtov v zraniteľných členských štátoch sa v posledných rokoch výrazne a neustále zlepšuje. V dôsledku pokračujúcich ziskov z konkurencieschopnosti a v dôsledku posilnenia vývozných sektorov sa očakáva, že niekoľko zraniteľných členských štátov zaznamená v tomto roku prebytky na bežnom účte.

Včasné rozhodnutia spomaľujú konsolidáciu

Znižovanie deficitov verejných financií má aj naďalej pokračovať. Celkové fiškálne deficity by podľa predpokladov mali v roku 2013 klesnúť na 3½ % HDP v EÚ a 3 % v eurozóne a pomer dlhu k HDP má dosiahnuť takmer 90 % v EÚ a 96 % v eurozóne. Predpokladá sa, že v roku 2013 na základe konsolidačných opatrení zavedených vo viacerých členských štátoch štrukturálny rozpočtový deficit, t. j. deficit verejných financií upravený pre cyklické faktory, jednorazové a iné dočasné opatrenia, výrazne klesne o viac ako ½ % HDP v oboch oblastiach. Podľa návrhov rozpočtov na rok 2014, ktoré boli k dispozícií pred záverečným termínom pre prognózu, má toto zlepšenie pokračovať aj v roku 2014, bude však pomalšie. Je to čiastočne spôsobené tým, že niektoré členské štáty už dosiahli svoj strednodobý cieľ v oblasti štrukturálnej rozpočtovej rovnováhy, čo by malo prispieť ku klesajúcemu trendu verejného dlhu.

Vyváženejšie riziká

Táto prognóza vychádza z predpokladu, že dôsledná implementácia dohodnutých politických opatrení v EÚ a v členských štátoch bude podporovať už prebiehajúci nevyhnutný regulačný proces a udržiavať zlepšenie dôvery, ako aj finančných podmienok.

V dôsledku implementácie rozhodujúcich politických opatrení miznú vnímané riziká integrity eura spojené s krízou štátneho dlhu. Objavili sa aj ďalšie riziká a s nimi súvisiaca možnosť, že reformy implementované v posledných rokoch by mohli priniesť ďalšie pozitívne výsledky skôr, ako sa očakávalo. Aj keď neistota klesla, zostáva stále zvýšená a aj napriek svojej klesajúcej tendencii hrozí, že bude aj naďalej brzdiť rast. Riskantné by mohli byť aj politické prešľapy, ktoré by mohli k neistote ešte prispieť a znovu rozdúchať finančné napätie, čím by sa zvýšili nepriaznivé riziká vo vonkajšom prostredí.

O red

Odporúčame pozrieť

Cipollone: Inflácia v eurozóne môže v polovici roka 2025 dosiahnuť cieľ ECB

Európska centrálna banka (ECB) je stále viac presvedčená, že inflácia v eurozóne klesne späť na …

Consent choices