Euroázijská únia – hrozba alebo príležitosť?

„Tam, kde tovar nemôže prekračovať hranice, prekračujú ich armády“ je slávny výrok francúzskeho ekonóma Frédérica Bastiata. Ten už v 19. storočí vedel, že prospešnejší je vzájomný obchod než vzájomná vojna. Myšlienka ekonomickej spolupráce bola aj pri zakladaní Európskej únie a teraz získa v Európe konkurenciu a tak už nebude jediným integračným zoskupením viacerých štátov. Od roku 2015 vznikne Euroázijská únia.

Euroázijská únia je predpokladaná politická a ekonomická únia Ruska, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska a Tadžikistanu. Má byť založená na podobnej myšlienke ako Európska únia, avšak vzhľadom na účasť niektorých autokratických štátov môžeme predpokladať, že sa spolupráca pragmaticky obmedzí len na ekonomickú oblasť.

S myšlienkou pre vznik tohto celku prišiel už v roku 1994 kazachstanský prezident Nursultan Nazarbajev, no obnovil ju v októbri 2011 Vladimír Putin. Práve Rusko je hnacím motorom pre vznik Euroázijskej únie, keďže v ňom bude dominantnou silou. To potvrdzuje aj zastúpenie v Euroázijskej komisii, akéhosi pripraveného výboru pre celú úniu, kde ma Rusko až 85 percentné zastúpenie v riadiacich orgánoch. Putin si pravdepodobne uvedomil, že Spojeným štátom a Európskej únii nemôže čeliť sám. Preto si zavolal na pomoc niektoré susedné štáty a najprv založili colnú úniu, na ktorej základoch od roku 2015 vybudujú silnejšie integračné zoskupenie.

Ruský prezident tak spôsobil vrásky Európskej únii, keďže tá sa obáva znovuobnovenia Sovietskeho zväzu a ďalšej studenej vojny. Dôležitý je aj dopad na medzinárodné financie, lebo euro bude mať nového nepriateľa v podobe rubľa. Rast jeho významu môže ohroziť aj dolár a dať Rusku do rúk silný mocenský nástroj. To v spojení s autokratickými režimami, ktoré neváhajú občas potláčať ľudské práva, môže byť rozbuška pre ochladenie vzťahov a zavedenie protekcionistických opatrení.

Vývoj však môže byť aj opačný a dané štáty pochopia, že bez osobnej slobody nemôže existovať ekonomická sloboda. Osobne dúfam, že tento vývoj bude pravdepodobnejší a Euroázijská únia bude nakoniec vyzerať tak ako mala pôvodne vyzerať Európska únia – ekonomická spolupráca bez zbytočných regulácií, byrokracie a podobne. To v konečnom dôsledku pomôže celému kontinentu, lebo vďaka stabilite v regióne príde k rozvoju podnikateľských príležitostí a rastu ekonomiky.

Než príde ten správny čas, tak medzi Európskou úniou a Euroázijskou úniou bude dochádzať k tichej vojne o zatiaľ nezaradené krajiny. Každá z nich bude chcieť rozšíriť svoj vplyv a získať krajiny do vlastného integračného zoskupenia. Takýto boj sa zvádza aktuálne o Ukrajinu, ktorá sa nevie rozhodnúť kam chce patriť. Momentálne sa tvári, že chce „ísť do Európy“, no skôr to vyzerá, že ukrajinský prezident Janukovyč to hraje na obe strany, aby vyrokoval čo najlepšie podmienky. Skôr či neskôr zistí, že v dvoch posteliach naraz sa spať nedá a bude sa musieť rozhodnúť. Ukrajinské áno alebo nie Európskej únií bude kľúčové aj pre Slovensko, lebo rozhodne o tom či budeme hraničným štátom medzi dvoma úniami alebo nie.

Už rozhodnutou krajinou je Arménsko, ktoré si vybralo ruskú sféru vplyvu. Rozhodne to nebolo zadarmo. Rusko šlo na to starým známym spôsobom – cez peniaze. Arméni získali od Ruska lacnejší plyn, príspevok na modernizáciu jadrovej energetiky a železničnej trate a celkom kuriózne vyznieva dolárový úver na priemyselné a infraštruktúrne projekty.

Ďalšími nerozhodnutými krajinami, o ktoré sa bojuje sú Gruzínsko, Azerbajdžan a Moldavsko. Do úvahy však prichádzajú aj balkánskej krajiny alebo Turecko. Na všetkých týchto frontoch sa bude bojovať o vplyv, čo bude mať dopad na ekonomiku celého európskeho kontinentu. Dúfajme, že bude pozitívny a znižovanie protekcionistických bariér a zvyšovanie ekonomickej slobody prinesie rast bohatstva pre všetkých jeho obyvateľov.

Komentár pripravil Jozef Dzuriš, Nadácia F.A.Hayeka.