Dobro do EÚ nedošli? Chorvátsko zažilo ekonomický rast naposledy v roku 2008

chorvátsko v eu
PHOTO: Flickr.

Chorvátsko niekedy vnímame len ako jeden veľký prímorský rezort. No aj najnovšieho člena EÚ sa týkajú také nedovolenkové témy, ako ekonomická kríza. Krajina zažila ekonomický rast naposledy v roku 2008, nezamestnanosť sa blíži k 20% a dlh prudko stúpa. Od roku 2008 narástol z 30% na 55% HDP. Tohtoročný deficit má dosiahnuť 3,5%, no budúcoročný až 5,5%. Chorvátsko si v roku 2014 bude potrebovať požičať zhruba 5,7 miliardy eur, čo je asi osmina jeho ekonomiky. Vzhľadom k zhoršujúcej sa fiškálnej situácii panujú oprávnené obavy, že požadované výnosy budú nad sily Chorvátov a krajina požiada MMF o záchranu.

Médiami skôr hýbalo najnovšie kolo obviňovania Nemcov, že málo spotrebúvajú a veľa exportujú do krajín PIIGS. Okrem toho, že to ani nie je faktická pravda (Nemecko má zatiaľ za rok 2013 negatívnu obchodnú bilanciu s eurozónou) je celá argumentácia postavená na hlavu. Nemecká ekonomická výkonnosť je pre eurozónu liekom, nie problémom. Krajiny PIIGS tlačí k zemi neschopnosť ich politikov pripraviť priaznivé ekonomické prostredie pre firmy, nie nemecký export.

Nemecko je lídrom v obnoviteľných zdrojoch. Za vrtule a panely platia Nemci daň 20 mld. EUR ročne

Ale ani v Nemecku nie je všetko ružové. Únia tlačí na Berlín, aby zrušil výnimky pre veľké podniky z doplatkov na zelenú energiu. Nemecko je lídrom v obnoviteľných zdrojoch energie, no za vrtule a panely platia obyvatelia tvrdú daň v podobe 20 miliárd eur ročne na dotáciách. Veľké firmy si vylobovali výnimky a náklady sa tak preniesli na malé firmy a domácnosti. Koniec výnimky môže obyvateľom znížiť účty za elektrinu, no podľa pesimistických scenárov môže znamenať stratu až milión pracovných miest. V kombinácii s rastúcim domácim aj vonkajším tlakom na zavedenie univerzálnej minimálnej mzdy sa tak začína zmrákať nad poslednou baštou nízkej nezamestnanosti v Európe.

Viac..  Martin Hojsík: Aj zástupca malej krajiny môže patriť k 12-tim najvplyvnejším politikom Európskeho parlamentu

V Grécku zjemnili odhady budúcoročnej diery v rozpočte na 0,5 – 1,2 miliardy eur. Vláda si je istá, že ju dokáže dáko pokryť aj bez ďalšej pomoci. Obyvatelia si zatiaľ po dlhšej prestávke zopakovali generálny štrajk. Nahneval ich najmä zámer vlády nahradiť provizórnu daň z nehnuteľností za trvalú. Tá zasiahne dokonca aj farmárov, ktorým sa historicky darilo takejto dani vyhýbať.

Verejné pokladnice sú ako deravé vedrá a vlády sa neustále snažia zvyšovať prítok vody dúfajúc, že nejaká voda v tých vedrách ostane. Medzinárodný menový fond dal kredit už predtým vyslovenému nápadu – jednorazovej dani z majetku (vo vládnych dokumentoch sa jej väčšinou hovorí daň z bohatstva, aby to malo ten správny sociálny náboj). Podľa MMF by stačila jednorazová 10% daň na majetok obyvateľov, aby sa vyriešili problémy politikov a bánk. Výrok o trvalosti dočasných vládnych opatrení určite všetci poznáte.

To o deravých vedrách nebola len prázdna metafora. Napríklad taký rozpočet EÚ. Európsky dvor audítorov už 19. rok po sebe našiel v európskom rozpočte použitie peňazí v rozpore s pravidlami. V roku 2012 to bolo v hodnote asi 6 miliárd eur. Europoslanec Inge Gräßle navyše obvinil Komisiu, že tlačí na audítorov, aby nepríjemné zistenia zjemňovali. Vynechali tak vraj až polovicu chýb zistených pri použití štrukturálnych fondov.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.

O red

Odporúčame pozrieť

Nemecko

Nemecká priemyselná a obchodná komora vyzvala na dokončenie dohody EÚ – Mercosur

Nemecká priemyselná a obchodná komora (DIHK) vyzýva na dokončenie dohody o voľnom obchode medzi Európskou …

Consent choices