EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / EKONOMIKA / Kompletné a nezmenené stanovisko Európskej komisie k návrhu rozpočtového plánu Slovenska na rok 2014
Európska komisia
PHOTO: redakcia/red.

Kompletné a nezmenené stanovisko Európskej komisie k návrhu rozpočtového plánu Slovenska na rok 2014

Európska komisia
PHOTO: redakcia/red.

Európska komisia dnes zverejnila svoje hodnotenie návrhu budúcoročného rozpočtového plánu Slovenska. Svoj návrh predložilo ešte 15. októbra 2013. Slovensko v súčasnosti podlieha nápravnej časti Paktu stability a rastu. Rada v našom prípade začala postup pri nadmernom deficite 2. decembra 2009 a odporučila napraviť nadmerný deficit najneskôr do roku 2013. Po náprave nadmerného deficitu bude Slovensko podliehať preventívnej časti paktu a malo by zabezpečiť dostatočný pokrok smerom k dosiahnutiu svojho strednodobého rozpočtového cieľa.

Stanovisko Európskej komisie v nezmenenej podobe:

VŠEOBECNÉ ÚVAHY

1. V nariadení (EÚ) č. 473/2013 sa stanovujú ustanovenia o posilnenom monitorovaní rozpočtových politík v eurozóne na zabezpečenie toho, aby národné rozpočty boli v súlade s usmerneniami hospodárskej politiky vydanými v kontexte Paktu stability a rastu a európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík.

2. V článku 6 nariadenia (EÚ) č. 473/2013 sa od členských štátov vyžaduje, aby každoročne do 15. októbra predložili Komisii a Euroskupine návrh rozpočtového plánu na nastávajúci rok s uvedením hlavných aspektov rozpočtovej situácie verejnej správy a jej subsektorov.

ÚVAHY TÝKAJÚCE SA SLOVENSKA

3. Komisia na základe návrhu rozpočtového plánu na rok 2014, ktorý Slovensko predložilo 15. októbra, prijala v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 473/2013 nasledujúce stanovisko.

4. Slovensko v súčasnosti podlieha nápravnej časti Paktu stability a rastu. Rada v prípade Slovenska začala postup pri nadmernom deficite 2. decembra 2009 a odporučila napraviť nadmerný deficit najneskôr do roku 2013. Po náprave nadmerného deficitu bude Slovensko podliehať preventívnej časti Paktu stability a rastu a malo by zabezpečiť dostatočný pokrok smerom k dosiahnutiu svojho strednodobého rozpočtového cieľa.

5. Po poklese v roku 2013 sa v roku 2014 očakáva oživenie. V návrhu rozpočtového plánu sa predpokladá mierny nárast reálneho HDP na o niečo viac než 2 %. Tento predpoklad je v súlade s prognózou Komisie z jesene 2013, hoci určité rozdiely existujú v súvislosti so zložením tohto rastu. V makroekonomickom scenári, z ktorého vychádza návrh rozpočtového plánu, sa ako hlavný zdroj prispievajúci k rastu uvádza čistý vývoz, zatiaľ čo Komisia predpokladá, že hybnou silou rastu bude najmä oživenie domáceho dopytu. Riziká pre makroekonomický scenár, z ktorého vychádza návrh rozpočtového plánu, sa zdajú vyvážené a scenár sa považuje za realistický.

6. Makroekonomickú prognózu prezentovanú v návrhu rozpočtového plánu vypracoval Inštitút finančnej politiky ministerstva financií a schválil Výbor pre makroekonomické prognózy. Tento výbor bol formálne zriadený ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti prijatým v decembri 2011. Slúži ako poradný orgán ministra financií. Výbor tvoria zástupcovia súkromných bánk a centrálnej banky, ako aj nezávislí ekonomickí analytici. Podľa informácií dostupných Komisii sa v stanovách výboru uvádza, že výbor sa rozhoduje nezávisle a bez vplyvu vlády.

7. V návrhu rozpočtového plánu Slovenska sa predpokladá, že deficit verejnej správy v roku 2013 dosiahne 3 % HDP, teda hodnotu mierne prekračujúcu cieľ vo výške 2,9 % HDP uvedený v programe stability na rok 2013. S cieľom riešiť otázku výpadku daňových príjmov, nezrealizovaných nedaňových príjmov, akumulácie dlhov nemocníc a sklzov vo výdavkoch miestnej samosprávy, univerzít a rôznych rozpočtových organizácií prijali orgány počas roka ďalšie opatrenia. Opatrenia, ktoré sa zohľadnili v návrhu rozpočtového plánu a ktorých vplyv bude musieť posúdiť Eurostat, zahŕňali prednostné uskutočnenie predaja núdzových zásob ropy a úspory v rámci štátneho rozpočtu. Očakáva sa, že pozitívny vplyv na deficit bude mať aj pomalšie čerpanie prostriedkov z fondov EÚ, než sa plánovalo v rozpočte. V návrhu rozpočtového plánu sa na rok 2014 stanovuje cieľ celkového deficitu vo výške 2,8 % HDP. Tento cieľ je o niečo menej ambiciózny než deficit vo výške 2,6 % HDP uvedený v programe stability na rok 2013, v ktorom sa však dostatočne neurčili konkrétne opatrenia na jeho dosiahnutie. Predpokladá sa, že fiškálnu úpravu v roku 2014 bude stimulovať rýchlejší rast príjmov než výdavkov. Príjmy sa podľa predpokladov zvýšia hlavne v dôsledku jednorazových opatrení, zatiaľ čo zvýšenie výdavkov odzrkadľuje najmä výrazný nárast medzispotreby, ktorý čiastočne súvisí s rýchlejším čerpaním prostriedkov z fondov EÚ.

8. Zdá sa, že cieľ deficitu stanovený v návrhu rozpočtového plánu na rok 2013 je na dosah, ale osobitná neistota vzhľadom na konečný výsledok môže vyplývať z finančných opráv v súvislosti s projektmi financovanými z fondov EÚ. Výdavky by v roku 2014 mohli byť o niečo vyššie, než sa očakávalo v návrhu rozpočtového plánu, a to najmä vzhľadom na riziká súvisiace s realizáciou prebiehajúcej reformy verejnej správy a zdravotnej starostlivosti. Tento vývoj sa odzrkadľuje v prognóze Komisie z jesene 2013, v ktorej sa na rok 2014 predpokladá deficit vo výške 3,2 % HDP a ktorá vychádza aj z konzervatívneho predpokladu v súvislosti s nepravidelnými príjmami.

9. Podľa návrhu rozpočtového plánu bude pomer dlhu rásť pomalšie v porovnaní s vývojovou krivkou v najnovšom programe stability. Na zníženie pomeru verejného dlhu sa v roku 2013 použijú plánované príjmy z mimoriadnych dividend zo štátnych podnikov. Podľa návrhu rozpočtového plánu pomer dlhu v roku 2014 dosiahne výšku 57 % HDP. Komisia predpovedá o niečo rýchlejší rast pomeru dlhu. Príčinou rozdielu v porovnaní s návrhom rozpočtového plánu sú len mierne odlišné predpoklady celkového deficitu.

Viac..  Fico požiadal izraelského premiéra o spoluprácu vo vysvetľovaní holokaustu na Slovensku

10. Konsolidačné úsilie na rok 2014 prezentované v návrhu rozpočtového plánu sa sústreďuje na stranu príjmov. Viaceré z východiskových opatrení na strane príjmov sú štrukturálnej povahy. Ide napríklad o predĺženie platnosti osobitného odvodu pre vysokoziskové spoločnosti v regulovaných odvetviach a zavedenie minimálnej daňovej povinnosti pre právnické osoby spolu so znížením sadzby dane z príjmu právnických osôb z 23 % na 22 %. Niekoľko opatrení v návrhu rozpočtového plánu je však jednorazových. Zahŕňajú odklad vyplatenia dividend zo štátnych podnikov (ktorého možný vplyv bude musieť posúdiť Eurostat) a dražbu telekomunikačných licencií. Na strane výdavkov sa očakávajú úspory z reformy verejnej správy a reformy zdravotnej starostlivosti, ktoré sú vystavené rizikám súvisiacim s realizáciou.

11. V návrhu rozpočtového plánu sa počíta s celkovým deficitom vo výške 3 % HDP v roku 2013, čo je v súlade so znížením deficitu v roku 2013 aspoň na referenčnú prahovú hodnotu stanovenú v Pakte stability a rastu. Tento predpoklad sa potvrdzuje v prognóze Komisie z jesene 2013. V návrhu rozpočtového plánu sa na rok 2014 stanovuje cieľ celkového deficitu vo výške 2,8 % HDP, zatiaľ čo Komisia pri súčasných politikách predpokladá zvýšenie deficitu na 3,2 % HDP a naznačuje, že trvalú nápravu nadmerného deficitu sa možno nepodarí zabezpečiť. Priemerné ročné fiškálne úsilie po úprave o zmeny potenciálneho rastu a výpadky príjmov dosahuje v porovnaní s prognózou, z ktorej vychádza odporúčanie v rámci postupu pri nadmernom deficite, v období rokov 2010 – 2013 výšku 2 % HDP, a výrazne tak prekračuje priemerné ročné fiškálne úsilie vo výške 1 % HDP, ktoré odporučila Rada.

12. Na základe prepočítaného štrukturálneho salda podľa návrhu rozpočtového plánu sa štrukturálne saldo v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 mierne zhorší. To by znamenalo, že Slovensko nespĺňa požadované ročné minimálne úsilie stanovené v Pakte stability a rastu. Podľa informácií poskytnutých v návrhu rozpočtového plánu miera rastu verejných výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov v roku 2014 podľa očakávaní prispeje vo výške 0,5 % HDP k ročnej štrukturálnej úprave smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. Dôvodom je predpokladaná miera rastu tejto kategórie výdavkov vo výške 1,5 %, ktorá teda zodpovedá nižšej miere v rámci referenčnej hodnoty pre výdavky. Referenčná hodnota pre výdavky by bola splnená za predpokladu, že by sa v plnej výške dosiahli plánované úspory a/alebo získali by sa príjmy vyplývajúce z diskrečných opatrení.

13. Slovensko pokračuje vo vykonávaní opatrení na zlepšenie výberu daní a boj proti daňovým podvodom, a to hlavne v súvislosti s DPH (napríklad plánované zavedenie kontrolného výkazu k DPH a rozšírenie uplatňovania zásady prenesenia daňovej povinnosti). Toto úsilie náležite zodpovedá odporúčaniam Rady vydaným v júli 2013 v kontexte európskeho semestra, ktoré sa týkajú zlepšenia efektívnosti výberu daní. Odporúčanie, v ktorom bola vláda vyzvaná, aby znížila daňovo-odvodové zaťaženie pracovníkov s nízkymi príjmami, môže byť čiastočne splnené vďaka jej plánom oslobodiť mzdy pracovníkov s nízkymi príjmami od platby príspevkov na sociálne zabezpečenie počas prvého roka zamestnania. Náznak zníženia výdavkov na vzdelávanie a investície však nie je v súlade s odporúčaním zabezpečiť výdavky podporujúce rast.

14. Na základe prognózy z jesene 2013 Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Slovenska zaslaný 15. októbra 2013 je vo všeobecnosti v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu. Konkrétne sa očakáva, že Slovensko v roku 2013 zníži deficit verejnej správy aspoň na referenčnú prahovú hodnotu 3 % v súlade s odporúčaním v rámci postupu pri nadmernom deficite. Podľa prognózy Komisie však na rok 2014 nie je zabezpečená trvalá náprava. Návrh rozpočtového plánu sa navyše do značnej miery opiera o jednorazové opatrenia na strane príjmov, ktoré bude v nasledujúcich rokoch v záujme zabezpečenia udržateľnosti nápravy potrebné nahradiť opatreniami štrukturálnej povahy. Okrem toho hoci Slovensko obmedzuje rast výdavkov v súlade s referenčnou hodnotou pre výdavky, nedosahuje požadovanú štrukturálnu úpravu smerom k splneniu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2014. Komisia takisto zastáva názor, že Slovensko dosiahlo obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré vydala Rada v kontexte európskeho semestra. Slovensko v tomto štádiu nemožno považovať za krajinu oprávnenú uplatniť investičnú výnimku, keďže sa naň stále vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Na uplatnenie investičnej výnimky je potrebné splniť dlhové kritérium aj kritérium deficitu v rámci postupu pri nadmernom deficite, no treba splniť aj ďalšie kritériá. Komisia vyzýva orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že rozpočet na rok 2014 bude plne v súlade s Paktom stability a rastu, a aby zrýchlili pokrok pri vykonávaní fiškálnych odporúčaní v rámci európskeho semestra.

O red

Odporúčame pozrieť

ActionAid International hľadá koordinátora v boji proti chudobe a nespravodlivosti

V spoločnosti ActionAid International v Londýne pomáhame ľuďom využívať vlastné prostriedky na boj proti chudobe a …