martin vlachynský
PHOTO: redakcia/iness.

Analytik Vlachynský: Eurofondy prinášajú paradoxné situácie. 30% nezamestnanosť a okres dostane peniaze na nové námestie

martin vlachynský
PHOTO: redakcia/iness

Dotácie z eurofondov vnímajú mnohí ako peniaze zadarmo a často sa o nich hovorí ako o „zlatej sprche z Bruselu“.  Systém prerozdeľovania je však o niečo zložitejší, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad, a štedré príspevky z Európskej únie nekončia vždy tam, kde ich je naozaj treba. Na tému financovania z európskych zdrojov sme sa rozprávali s analytikom INESS Martinom Vlachynským.

 

Súhlasíte so spôsobom, akým sú prerozdeľované príjmy z eurofondov?

– Je s tým spojených niekoľko problémov, pretože táto finančná podpora si vyžaduje spolufinancovanie, čo sú obvykle peniaze, ktoré musí vyzbierať vláda od svojich občanov. Ďalšou nevýhodou je systém alokovania, ktorý má pomerne pevne stanovené pravidlá a nie vždy zodpovedajú potrebám konkrétneho regiónu. Na Slovensku preto často dochádza k paradoxným situáciám, kedy má okresné mesto s tridsaťpercentnou nezamestnanosťou nové námestia, dlažby či fontány, ale je tam katastrofálna situácia s cestami. Tieto zdroje by sa dali použiť v úplne inej miere na iné projekty, ktoré by mali pre obyvateľov väčšiu hodnotu, preto by sa malo pristupovať k peniazom z Únie opatrne.

Spolu s Rumunmi sme nedávno ako jediní získali možnosť dlhšieho čerpania eurofondov. Je to podľa Vás v poriadku?

– Neposudzujme to z hľadiska morálky ani férovosti voči druhým národom. Je to skôr zaujímavé z pohľadu problému eurofondov, pre ktoré panuje snaha vyčerpať peniaze čo najskôr. To prirodzene vedie k schvaľovaniu takých projektov, kde je zdroje možné použiť čo najrýchlejšie. Otázne je, či ide vždy o projekty, o ktoré majú občania a daňovníci tejto republiky záujem.

Slovensko sa snaží financovať z eurofondov najmä zamestnávanie ľudí bez práce. Nemal by si to však podľa Vás vyriešiť predovšetkým sám trh?

– Pracovné miesto vzniká vtedy, keď je na trhu práce o človeka záujem. Ak nejakej firme zaplatíme, aby prijala mladého človeka, len ťažko vyriešime problém nezamestnanosti. Z dlhodobého hľadiska hrozí, že keď sa zastaví prísun z eurofondov, pracovné miesto zanikne. V tomto prípade by sme sa mali skôr zamerať na plošné riešenia, ako sú odvodové bonusy pre osoby s nízkym príjmom, dlhodobá práca na vzdelávaní týchto ľudí a podobne.

Viac..  Katarína Roth Neveďalová: Stále trvám na tom, aby sa EÚ snažila o mierové rokovania pre Ukrajinu

Európska komisia však tvrdí, že dokáže pružne reagovať na presúvanie peňazí tam, kde je ich naozaj treba. Mnohí ju však označujú za nadmierne byrokratickú..

– O administratívnych záležitostiach Európskej komisie toho vieme pomerne málo. Je logické, že Komisia chce mať pod kontrolou toky peňazí, pretože s korupciou a nečestným prerozdeľovaním sa stretneme všade. Na druhej strane vyhrávajú väčšinou projekty s najlepšie spracovanou administratívou, ktoré sa dajú rýchlo čerpať a spĺňajú formálne pravidlá.

Ako je to v prípade konkrétneho projektu? Je podľa Vás prerozdeľovanie peňazí transparentné?

– V tejto súvislosti si netrúfam hovoriť o transparentnosti, hoci Európsky dvor audítorov a  OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom), ktorá bojuje proti kriminalite práve v tejto oblasti, hovorí o pomerne vysokom percente chybného zadávania projektov. Finančne sa tu bavíme o stovkách, miliónoch až miliardách eur, takže férovosť umiestňovania ostáva naďalej záhadou.

Ďakujeme za rozhovor, rozprávali sme sa s Martinom Vlachynským, analytikom INESS.

O ruz

Odporúčame pozrieť

Cipollone: Inflácia v eurozóne môže v polovici roka 2025 dosiahnuť cieľ ECB

Európska centrálna banka (ECB) je stále viac presvedčená, že inflácia v eurozóne klesne späť na …

Consent choices