EuropskeNoviny.sk
November 2013. Európsky parlament zažil jednu zo svojich kľúčových schôdzí. Do jej zákulisia nás teraz zavedie najmladšia slovenská europoslankyňa. Pokračuje Katarína Neveďalová.
Novembrová schôdza Európskeho parlamentu v roku 2013 bola pre mňa veľmi špeciálna a dôležitá. Hneď v pondelok sme ju totiž otvorili rozpravou o novom programe Európskej únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu s názvom ERASMUS+, na ktorom som spolu s mojím tímom pracovala dva roky.
Podarilo sa nám presadiť veľa, verím, že dobrých vecí, ktoré v pôvodných návrhoch neboli. Väčší počet ľudí, ktorí program môžu využiť, vyššie granty pre vysokoškolákov na Erasme, ale aj partnerstvá škôl a firiem na podporu praktického vzdelávania, či väčšia podpora mládeže. Tento program už nie je len o vysokoškolákoch, ale o mobilite a podpore vzdelávania v podstate pre všetky generácie, pre učiteľov, aj pre vedeckých pracovníkov. Nahrádza totiž viac ako 7 doterajších programov v oblasti vzdelávania.
Jeho súčasťou je aj program Mládež v akcii, ktorý ponúka mobilitu mládeže, podporu dobrovoľníctva, ale aj neformálneho vzdelávania a historicky prvý program pre podporu športu. Nebudeme ale z neho stavať štadióny, ale podporovať amatérov, ich cezhraničnú spoluprácu a boj proti diskriminácii. V utorok sme spolu s veľkou väčšinou kolegov návrh schválili. Pre mňa sa skončila jedna veľká kapitola mojej práce a Európska únia získala nový program, ktorý bude platiť od 1.januára 2014 do 31.decembra 2020 a môže z neho participovať až 4 milióny ľudí.
A hlavne, pri debatách o tomto programe sme spolu s kolegami z Výboru pre kultúru, vzdelávanie, mládež a šport dokázali nájsť veľkú zhodu naprieč politickým spektrom a spoločne sme presadzovali jeden názor v trialógu s Radou a Komisiou. Aj vďaka tomu sme presadili takmer všetky svoje návrhy a jediná vec, ktorú sme nedosiahli je názov, ktorý je z nášho pohľadu trochu zavádzajúci, pretože si pod ním väčšina ľudí predstaví mobilitu len pre vysokoškolákov. Každopádne je teraz aj na nás, aby sme tento program ľuďom vysvetlili, aby vedeli, čo pre nich prináša.
Schválili sme aj nový sedemročný rozpočet Európskej únie. Tento rozpočet nie je ideálny, ale som rada, že práve ERASMUS+ z neho ako jeden z mála programov získal viac ako z tých predošlých. Môžme hovoriť o približne 40% navýšení, čo nie je zanedbateľné, aj keď v oblasti podpory vzdelávania je ešte stále veľa toho, čo treba zlepšiť.
Táto schôdza bola špeciálna aj preto, ze sa postupne završuje dlhoročná snaha Európskej únie o väčšiu rovnosť medzi mužmi a ženami. I keď princíp rovnosti je zakotvený už v Rímskych zmluvách z roku 1957, dnes ešte stále nie je realitou. EÚ sa snaží podporovať rovnosť mužov a žien rôznymi spôsobmi a v roku 1984 vyzvala aj veľké súkromné spoločnosti, aby zvážili väčšie zastúpenie žien v rozhodovaní. Existuje viacero štúdií, napríklad aj od Svetovej banky, ktoré dokazujú, že ženy vo vyšších rozhodovacích pozíciách dokážu zabezpečiť vyšší ekonomický rast. A práve v čase ekonomickej stagnácie si nemôžme dovoliť nevyužiť potenciál polovice populácie. Až 60% absolventov vysokých škol v EÚ sú ženy, ale na trhu práce sa nám záhadne strácajú.
Potrebujeme ich podporiť. Preto som rada, že sme schválili návrh smernice, ktorá určuje veľkým spoločnostiam kótovaným na burze, aby zabezpečili aspoň 40% zastúpenie žien v nevýkonných funkciách ich správnych, či dozorných radách do roku 2020. Výberové konania na takéto funkcie by mali byť viac transparentné, ale samozrejme má pri nich byť zachovaný dôraz na odbornosť a schopnosti daného uchádzača alebo uchádzačky. Spoločnosti, ktoré nové pravidlá nebudú dodržiavať môžu byť postihnuté sankciami, napríklad aj v podobe obmedzeného prístupu k eurofondom, či verejným obstarávaniam.
Najsilnejším momentom novembrovej schôdze však bolo vystúpenie mladej 16-ročnej pakistanskej dievčiny Malaly Yousafzaiovej, tohtoročnej držiteľky Sacharovovej ceny za slobodu myslenia. Sacharovova cena oslavuje tento rok 25 rokov a pri tejto príležitosti boli všetci jej doterajší laureáti takisto pozvaní na slávnostnú ceremóniu a 22 z nich sa jej nakoniec zúčastnilo.
Táto mladá dáma, ktorá bojuje za slobodu vzdelávania sa aj pre dievčatá v Pakistane a vlastne pre všetky deti na svete, bola za svoje názory minulý rok terčom útoku Talibanu, ktorý vďaka úsiliu lekárov prežila. Nezľakla sa a dnes hovorí, že nechce byť „tým dievčaťom, na ktoré strieľal Taliban“, ale chce byť radšej „dievčaťom, ktoré bojuje za vzdelanie“. Vyzvala nás všetkých, aby sme aj naďalej boli nádejou tretieho sveta, kde sú stále milióy detí, ktoré sa nemôžu učiť, a aby sme sa to snažili zmeniť. Podľa nej sila krajiny sa nemeria počtom vojakov, ale vzdelanosťou ľudí, ktorí v nej žijú. Pripomenulo mi to fakt, že my občas vnímáme školu ako povinnosť a nevidíme tú slobodu, ktorú vzdelanosť prináša. Pri jej slovách, vyslovených pomaly a dôrazne nad tým každý z nás premýšľal. Bolo to naozaj jedno z nejlepších vystúpení, aké som zažila.
