EuropskeNoviny.sk
Niet žiadnych pochýb o tom, že v tomto roku idú úvery takpovediac „na dračku“. Banky totiž požičali počas prvých 9 mesiacov tohto roka obyvateľstvu vo forme nových úverov až 4,69 mld. EUR. Medziročne prišlo k nárastu novoposkytnutých úverov až o takmer štvrtinu. Vo forme nových spotrebných úverov požičali banky retailovým klientom 1,09 mld. EUR, čo bolo medziročne viac o vyše 15 %. Vo forme nových úverov na bývanie poskytli bankové domy obyvateľstvu 3,42 mld. EUR a tento objem bol medziročne vyšší až o 30,8 %. Najvyššie objemy novoposkytnutých spotrebných úverov evidovali banky počas tretieho štvrťroka 2013, v prípade úverov na bývanie bol najsilnejším druhý tohtoročný štvrťrok.
Podľa Evy Sadovskej, analytičky Poštovej banky, bývanie je najčastejším dôvodom, prečo ideme do banky a požiadame o úver. V prípade hypoték alebo iných úverov na bývanie ide zväčša o kúpu alebo väčšiu rekonštrukciu bývania. Po spotrebných úveroch zase siahame kvôli drobnejším úpravám bytov či domov alebo kvôli nákupu zariadenia a spotrebičov. Prostredníctvom úveru si ale Slováci nefinancujú len bývanie, ale napríklad aj nové auto. Po novom úvere siahame aj preto, aby sme si ním výhodne refinancovali nejaký iný už existujúci dlh, prípadne aby sme si prostredníctvom neho spojili viac úverov do jedného prehľadnejšieho.
Najviac sú zadlžení bratislavčania
Bratislavčania dlžia bankám v priemere 5 – násobne vyššie sumy ako klienti z ostatných regiónov SR. Pre väčšinu obyvateľov Bratislavského kraja je sporenie si na nové bývanie behom na dlhú trať, a preto pri financovaní kúpy nehnuteľnosti siahajú častejšie po úvere na bývanie. Vo zvyšných regiónoch Slovenska, kde sú nehnuteľnosti lacnejšie a viacgeneračné bývanie častejšie, zase panuje vysoká miera nezamestnanosti a aj platy sú o desiatky percent nižšie ako v Bratislave. Pre mnohých obyvateľov zvyšných regiónov SR tak nasporenie potrebných finančných prostriedkov na menšiu rekonštrukciu či predmety dlhodobej spotreby môže predstavovať problém a jednou z možností ako si ich zabezpečiť, je požiadať banku o spotrebný úver.
Na každého obyvateľa aktuálne pripadá úverová suma vo výške 3 527 EUR. Vlani na konci tretieho kvartálu predstavoval stav úverov pre retailových klientov v prepočte na jedného obyvateľa sumu 3 211 EUR a medziročne teda prišlo k jej nárastu o 316 EUR. Hoci stav úverov obyvateľstva narastá rýchlejším tempom ako stav vkladov, v bankách máme stále viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Na 100 EUR v banke obyvateľom vložených pripadá totiž 75 EUR z banky klientom požičaných.
V rámci EÚ patríme medzi najmenej zadlžené národy
Menej ako my banke dlžia v prepočte na hlavu už iba obyvatelia šiestich ekonomík EÚ. Len niečo cez 1 000 EUR dlhujú svojim bankám v prepočte na obyvateľa Rumuni a Bulhari. Naopak, najväčšími dlžníkmi v únii sú Luxemburčania, v prípade ktorých na hlavu pripadá úver z banky v objeme vyššom ako 68 tis. EUR. O tom, či má národ väčší sklon k požičiavaniu si peňazí alebo naopak k ich šetreniu, vypovedá ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru úvery a vklady domácností. Na Slovensku je tento pomer na úrovni 0,75. Nižší objem úverov ako vkladov aktuálne evidujú dve tretiny ekonomík EÚ. Najnižší pomer vychádza v Belgicku a to 0,39. Život na dlh najviac vonia ľuďom vo Švédsku, kde na 100 EUR v banke uložených pripadá až 212 EUR z banky požičaných.
Slovenský bankový sektor evidoval na konci 3. štvrťroka 2013 stav úverov pre obyvateľstvo na úrovni 19,09 mld. EUR. Medziročne prišlo k jeho nárastu o takmer 10 %, resp. o 1,71 mld. EUR. V závere tretieho štvrťroka dlžili Slováci bankám vo forme spotrebných úverov 2,71 mld. EUR, čomu zodpovedal medziročný nárast o 12,3 %. Stav úverov na bývanie sa vyšplhal na 14,40 mld. EUR a medziročne prišlo k jeho nárastu o 11,5 %.
