EuropskeNoviny.sk
V Európskom parlamente nás zastupuje už štyri roky. V Bruseli je už doma. V tomto meste a v Štrasburgu už trávi viac času ako na Slovensku. Je stálym členom Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, patrí do Delegácie pre vzťahy s Kanadou a je aj náhradníkom vo Výbore pre regionálny rozvoj a Výbore pre petície. A aby toho nebolo málo, patrí ešte do ďalších delegácií… výpočet činností Jaroslava Pašku je skrátka nesmierne bohatý. Rozprávali sme sa s ním priamo v Európskom parlamente.
Patríte medzi poslancov, ktorý väčšinu času trávia práve tu. Na Slovensko nechodíte tak často ako vaši kolegovia. Myslíte si, že je to skôr výhoda?
Do istej miery je to výhodou, ktorá mi umožňuje zapájať sa do nepovinných podujatí – a tým získať širší obraz o činnosti Európskeho parlamentu. Vo veľkej miere to využívam, a pomáham tak aj kolegom, ktorí sa práve nemôžu zúčastniť rokovania a hlasovania. Môžem ich zastúpiť i vo výboroch, v ktorých štandardne nepracujem. Keďže som k dispozícii na zastupovanie, môžem sa v rámci poslaneckej skupiny zúčastňovať aj na rokovaní vedenia Európskeho parlamentu a dokonca v mene skupiny riešiť organizačné problémy, týkajúce sa rokovania.
Ako to konkrétne funguje?
Mechanizmus je štandardný. Dva týždne z mesiaca sa pracuje vo výboroch, ktoré sa
venujú jednotlivým programom a zaoberajú sa odbornými otázkami. Jeden týždeň je zase venovaný práci politických skupín, kde sa formujú kolektívne stanoviská. Býva to pred hlasovaním v Štrasburgu. No a potom je tu štvrtý týždeň, venovaný hlasovaniu v Štrasburgu.
Ako fungujú výbory?
Rokovania, ktoré prebiehajú počas dvoch týždňov, sú rozdelené podľa výborov. Keďže tých je približne tridsať, kapacita ani nedovoľuje, aby tieto rokovania prebiehali naraz. Každý poslanec by mal byť aspoň jedným stálym členom vo výbore a jedným náhradníkom. Táto funkcia má význam v čase, keď sa poslanec nemôže zúčastniť hlasovania. Vtedy za neho môže hlasovať náhradník. Okrem toho sa však môžete zúčastňovať aj na rokovaní výborov, v ktorých nie ste členom. Poslanec dokonca v takomto prípade môže vystúpiť pred jednotlivými členmi výboru, ale nesmie hlasovať. V období, určenom na rokovanie výboru, sa môžu stretávať raz-dvakrát, ak si to situácia vyžaduje. Ak nastane situácia, že problematiku je potrebné poslancovi, či poslancom viac priblížiť, organizujú výbory ešte rôzne stretnutia a aktivity.
Štrasburg, Brusel, volebné obvody… ako to prebieha a ako sa na nich zúčastňujete?
Tri týždne trávia poslanci v Bruseli a jeden v Štrasburgu, kde sa aj hlasuje. Býva to rozdelené podľa rôznych zásad, pričom sa berie ohľad na štátne sviatky a prázdniny. Počas roka je teda dvanásť rokovaní v Štrasburgu. Keďže v lete neprebiehajú, je ich treba rozdeliť v rámci desiatich mesiacov. Všetko sa plánuje rok dopredu.
Ponúka sa ale samozrejmá otázka – prečo nie je možné, aby sa všetko odohrávalo v Bruseli? Nebolo by to praktickejšie?
Ešte pred pár rokmi to bolo možné. Miestnosti, ktoré by kapacitne vyhovovali, sú však momentálne v rekonštrukcii, a práve preto sa presúvame do Štrasburgu.
Vy sa netajíte tým, že sa vám viac pozdáva myšlienka jediného sídla…
Myslím, že určite stačí, dokonca je potrebné iba jedno sídlo. Cestovanie je finančne nákladné. Nepresúvajú sa totiž iba poslanci, ale aj sekretariát a organizačná zložka, ktorá má na starosti rokovanie. Ide o zbytočné míňanie peňazí Európskej únie na lety, rôzne náklady a diéty. Keby sme mali jediné sídlo, dosť by sa ušetrilo.
Ako vnímate byrokraciu?
Byrokracia je tu naozaj silná a celá Európska únia je postavená na vnútorných pravidlách. Každý zamestnanec sa ich snaží dodržiavať. Väčšinou sa na riešení podieľajú hneď viacerí úradníci. Na druhej strane je to určitý kontrolný mechanizmus, ktorý chráni pred zneužitím. Som však presvedčený o tom, že by sa všetko dalo zjednodušiť, ale bolo by to treba zmeniť od základov.
A čo eurofondy a ich čerpanie?
Peniaze, s ktorými sa narába, nie sú Únie, ale jej členských štátov. Štáty si musia uvedomiť, že nemôžu žiadať zmeny využitia finančných prostriedkov – ako to robí napríklad naša vláda, a to pomerne často. Nie sme organizačne schopní zabezpečiť počas siedmich rokov využitie finančných prostriedkov podľa plánu, ktorý sme si sami určili. Preto sa vláda snaží predĺžiť dobu čerpania. Snažíme sa teda aspoň dodatočne riešiť naše organizačné zlyhanie.Únia sa nám do istej miera aj snaží vychádzať v ústrety, ale treba si uvedomiť aj to, že o takýto krok sme požiadali iba my a Rumunsko. Členské štáty, ktoré finančne prispievajú, nie sú z toho nadšené. Väčšina zastáva názor, že za naše chyby by sme mali platiť, aby sme sa naučili dodržiavať stanovené pravidlá. Za problém môžeme považovať aj to, že máme dve požiadavky. Prvá je predĺženie doby čerpania a druhá sa týka zmeny použitia finančných prostriedkov. Mali by sme si uvedomiť, že pravidlá by sme mali dodržiavať a snažiť sa, aby sme boli pri čerpaní eurofondov úspešní.
Zúčastnili ste sa aj rokovania v Litve, hoci ste tam nemusel byť. Prečo?
Dôvodom bola téma, ktorá sa prejednával a ktorá ma zaujíma. Sledovanie občanov spravodajskými službami. Konkrétne išlo o americkú a britskú službu, ktorá pomáha USA pri aktivitách na území EÚ. Rokovanie bolo zaujímavé, i závery, ku ktorým sa dospelo. Jednotlivé štáty Únie nemajú dobre konštituovaný dohľad nad spravodajskými službami. A práve túto medzeru služby využívajú na monitorovanie nad rámec zákona.
Môžeme teda povedať, že to EÚ zlyháva pri dohľade nad spravodajskými službami jednotlivých krajín?
Sú to členské štáty, kto zlyháva a Únia nemá dohľad a ani kompetencie zasahovať vo veľkej miere. Každý členský štát má svoje orgány, ktoré slúžia na dohľad nad spravodajskou službou. Pri cezhraničnej spolupráci nemajú národné orgány možnosť túto spoluprácu kontrolovať. Národný dohľad má kompetencie iba na území daného štátu. Pokiaľ je potrebná aktivita, na ktorú spravodajská služba nestačí, požiada o pomoc a následne dochádza k monitorovaniu aktivít. Dochádza k vymieňaniu jednotlivých informácii. A práve túto medzinárodnú spoluprácu nepokrýva národný dohľad. Mnoho spravodajských služieb má podobnú štruktúru ako tá naša. Čiže dohľad nad týmito službami majú politici. Pre expertov a technikov nepredstavuje problém odrezať ich od dôležitých informácii – a tým ich udržiavať v nevedomosti. Preto sa navrhuje kontrola hybridnými systémami, kde by mali zastúpenie politici i nezávislí odborníci. Tí by sa mali zamerať práve na predpisy a postupy. A politici by zase mali dohliadať na legitimitu a kontrolu spravodajských služieb.
Ďakujeme za rozhovor, rozprávali sme sa s europoslancom Jaroslavom Paškom.
