EuropskeNoviny.sk
Maroš Šefčovič – slovenský diplomat a politik, od 8. februára 2010 podpredseda Európskej komisie a komisár pre inštitucionálne vzťahy a administratívu.
Narodený: 24. júla 1966, Bratislava
Vzdelanie: Univerzita Komenského, Bratislava
Čo znamená byť eurokomisárom, v čom spočíva vaša práca?
– Eurokomisár, po správnosti je to člen Európskej komisie. Je to aj názov, ktorý mnohých ľudí mätie, sú komisári pre cestné preteky, sú komisári pre Formula 1, sú policajní komisári, tento názov má však historický pôvod. Pri vytváraní Európskej komisie sa uvažovalo aj o titule „minister“, avšak kvôli jednoznačnému zaradeniu k štruktúram EU bol odsúhlasený názov „komisár“.
Čiže vy ste vlastne takým európskym ministrom…
– Komisár vykonáva funkciu, ktorá je veľmi podobná funkcii ministra národnej vlády. Je členom Európskej komisie, inak nazývanej aj európska exekutíva, čo je v podstate európska vláda tretej oblasti. Komisár má exkluzívnu právomoc, pokrýva konkrétnu problematiku, avšak pokrýva 28 členských krajín, čo je približne 500 mil. obyvateľov.
Ako ste sa stali komisárom, bolo ťažké „dostať sa“ k tejto práci ?
– Moja pôvodná kariéra je od roku 1990 diplomatická. Začínal som ako československý diplomat, po rozdelení Československa som začal pracovať pre SR. Keď začalo byť evidentné, že EU je našou cieľovou stanicou, som si doplnil znalosti jazyka a vedomosti. Urobil som si PhDr. z európskeho práva, čo v tom čase na Slovensku študovalo málo ľudí. To ma nasmerovalo aj na Ministerstvo zahraničných vecí, kde som pracoval väčšinou v oblasti EU ako politický riaditeľ, alebo generálny riaditeľ pre európske záležitosti. Dlhšiu dobu som pôsobil ako zástupca veľvyslanca pri Európskych spoločenstvách. Neskôr ako stály predstaviteľ, veľvyslanec pri EU. Keď prišlo k rozhodnutiu komisára, pána Figeľa, že sa stáva predsedom KDH a že odchádza z Európskej komisie, nahradil som ho na zvyšnú časť mandátu v pozícii komisára pre kultúru, vzdelanie, mládež a šport. Neskôr som bol renominovaný slovenskou vládou na nasledujúce obdobie. Pri týchto zmenách dochádza aj k zmenám portfólií komisárov. Dostal som na starosť medziinštitucionálne vzťahy a ich administratívu. Zároveň mi bolo pridelené aj postavenie viceprezidenta, čiže podpredsedu Európskej komisie.
Ako sa dá sa vaša práca skĺbiť s rodinným životom? Veď musíte neustále cestovať..
– Určite sa to dá. Cestovania je naozaj viac. Stále hovorím mojej rodine, že som jedným z najmenej cestujúcich komisárov a to kvôli tomu, že sa moja práca ani nedá porovnávať s portfóliami , ktoré má na starosti napríklad pani Georgijeva, ktorá zodpovedá za poskytovanie humanitárnej pomoci. Ona má jednoznačný záujem prísť a osobne koordinovať práce v oblastiach postihnutých živelnými pohromami. Rodina si už zvykla a vždy, keď sa dá, som večer doma. Kolegovia majú veľký problém dostať ma na spoločnú večeru.:-)
Povedzte nám o vašom voľnom čase. Je možné popri práci eurokomisára myslieť aj na svoje hobby?
– Deväťdesiat percent voľného času venujem športu. Bol som vrcholový športovec, takže mi to chýba. Robil som atletiku, robil som volejbal a teraz viac menej kombináciu posilňovne a behania. Polmaratóny sú zaujímavejšie, dlhšie vzdialenosti ma motivujú, vzbudzujú rešpekt, lebo sa na ne nedá ísť nepripravený. Pravidelne hrávam tenis a vždy mám v aute športovú tašku. Veľmi ma mrzí, keď sa k športu pár dní nedostanem. Zvyšok voľného času venujem našim trom deťom, kinu a čítaniu.
Čo považujete za svoj najväčší pracovný úspech?
– Najviac úsilia ma stála reforma administratívneho rozpočtu a tvorba pracovno- právnych predpisov všetkých 55 tisíc pracovníkov všetkých európskych inštitúcií. Následne fungovanie Európskej komisie, kde sa podarilo počas zložitých krízových období nájsť rovnováhu medzi adekvátnym ohodnotením a reflektovaním nových podmienok, a s tým súvisiace predĺženie pracovnej doby bez náhrady mzdy a zjednotenie štandardov odmeňovania. Táto zmena mala za následok ušetrenie prostriedkov vo výške viac ako 2 miliardy eur. Bola to náročná procedúra. Členské štáty si mysleli, že to, čo navrhujem, je málo, odborári zas, že je to drastické. „ Rokovania boli náročné aj po emocionálnej stránke“, priznáva Maroš Šefčovič. Mali ale zdarný koniec. Nastavenie vzťahov s Európskym parlamentom, aplikovanie Lisabonskej zmluvy do nášho legislatívneho života. Vytvorenie tohto systému, byť súčasťou systému boli momenty, ktoré si budem dlho pamätať a som rád, že som mohol byť pri tom.
Zrejme sa ale nájdu aj nejaké pracovné sklamania..
– Veľmi málo ľudí vie, že politické strany v Bruseli existujú ako mimovládne organizácie. Vzhľadom na potrebu vytvorenia platného politického priestoru je mojou ambíciou navrhnúť taký pracovný štatút, ktorý by stranám umožňoval profesionálne pôsobiť vo všetkých členských krajinách. Prípravné rokovania prebehli a ja som mal pocit, že sme schopní ich skončiť v dostatočnom predstihu a že nový štatút stranám umožní viesť nadchádzajúcu predvolebnú kampaň do Európskeho parlamentu. Každá členská krajina by si tak mohla včas vytvoriť potrebnú transpozíciu v národnej legislatíve. Žiaľ, musím povedať, že to postupuje veľmi pomaly a že sú rôzne výhrady zo strany členských krajín. Získali sme aspoň čiastočný mandát na rokovania o niektorých častiach navrhnutého nariadenia. Mám ale obavy, že ich nestihneme dokončiť.
Ďakujeme za rozhovor, rozprávali sme sa s Marošom Šefčovičovom, podpredsedom Európskej komisie.
