EuropskeNoviny.sk
Aj v oficiálnej správe ECB sa píše, že banky často nestíhajú vytvárať rezervy na krytie prepadajúcej sa kvality ich aktív. Pritlačiť nôž na krku bánk môže aj zvažovaný krok FEDu začať tapering – postupné obmedziť kvantitatívne uvoľňovanie. S tým môžu súvisieť najnovšie klebety o tom, že ECB chystá ďalšie kolo LTRO, teda pôžičiek bankám. V dvoch kolách LTRO na prelome rokov 2011 a 2012 požičala ECB 800 bankám viac ako bilión eur na tri roky. S tým ako sa blíži doba splatnosti, ECB premýšľa čo ďalej. Nové LTRO má mať trvanie 9-12 mesiacov a údajne má byť späté s podmienkou preliať nové peniaze do ekonomiky.
Dvaja členovia výkonnej rady ECB naznačili, ako banka na budúci rok rozlúskne veľký oriešok. Počas stres testov bánk sa musí rozhodnúť, ako ohodnotí štátne dlhopisy v aktívach bánk. Po bankrote Grécka je už každému jasné, že štátne dlhopisy nie sú bezrizikové. Také hodnotenie mali prisúdené v doterajších stres testoch. Aby mali stres testy zmysel, ECB musí dlhopisom priznať rizikovosť. No ak tak urobí, môže to spôsobiť veľké problémy rizikovým krajinám na trhoch. Spomínaní členovia rady ale naznačili, že ECB prizná rizikovosť len ak sa tak stane na globálnej úrovni.
Svet sa pomaly pripravuje aj na ďalší Grécky bankrot. Generálny sekretár OECD Angel Gurria navrhol, že zníženie dlhu bude nevyhnutné. Grécka vláda čelí problémom tak ako vie – tedazvyšovaním daní. Podľa návrhu rozpočtu na rok 2014 si bude musieť priemerná Grécka rodina odložiť dodatočných 1000 eur na vyššie dane. Vysokých daní a z nich vyplývajúceho hnevu čoraz väčšieho počtu obyvateľov sa začínajú báť aj politici vo Francúzsku. Premiér Ayrault začína hovoriť veľkej daňovej reforme, hoci detaily sú veľká neznáma.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
