EuropskeNoviny.sk
V najnovšej správe OECD o zručnostiach 15-ročných v matematike, prírodných vedách a čítaní sa uvádzajú zmiešané výsledky pre členské štáty. EÚ ako celok vážne zaostáva v matematike, ale situácia je povzbudivá v prírodných vedách a čítaní, kde Európa je na ceste k dosiahnutiu vytýčeného cieľa na rok 2020 – znížiť percentuálny podiel žiakov so slabými výsledkami na menej ako 15 %. Tieto výsledky predložili v Bruseli Yves Leterme, zástupca generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), a Jan Truszczynski, generálny riaditeľ pre vzdelávanie a kultúru Európskej komisie.
Zistenia poukazujú na to, že desať členských štátov (BG, CZ, DE, EE, IE, HR, LV, AT, PL a RO) dosiahlo od roku 2009 významný pokrok v znižovaní podielu žiakov so slabými výsledkami vo všetkých troch základných zručnostiach. Päť krajín EÚ (EL, HU, SK, FI, SE) zaznamenalo zvýšenie počtu žiakov so slabými výsledkami. Iné členské štáty dosiahli zmiešané výsledky (pozri tabuľku). Celkovo je EÚ mierne lepšia ako Spojené štáty, obe však zaostávajú za Japonskom.
Androulla Vassiliouová, eurokomisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež, v tejto súvislosti uviedla: „Blahoželám tým členským štátom, ktoré zvýšili svoj výkon. Jasne sa však ukazuje, že EÚ ako celok musí pracovať tvrdšie. Členské štáty musia pokračovať vo svojom úsilí o riešenie tejto problematiky v školskom vzdelávaní s cieľom zabezpečiť, aby mladí ľudia mali tie zručnosti, ktoré potrebujú na to, aby uspeli v modernom svete. Výsledky upozorňujú na to, že investície do kvality vzdelávania majú zásadný význam pre budúcnosť Európy.“
Tento názor potvrdil Yves Leterme: „Štúdia PISA ukazuje, čo mladí ľudia vo veku 15 rokov vedia, a čo dokážu urobiť s týmito poznatkami. V globálnom hospodárstve sa úspech už nemeria len na základe vnútroštátnych noriem, ale porovnáva sa so vzdelávacími systémami s najlepšími výsledkami. Výsledky EÚ zdôrazňujú, že tempo zlepšenia sa musí zvýšiť, ak členské štáty nechcú zaostať za ostatnými hospodárstvami,“ dodal bývalý belgický premiér.
Prieskum PISA sa vykonáva každé tri roky od jeho vzniku v roku 2000. Všetkých 34 členských krajín OECD a 31 partnerských krajín sa zúčastnilo na programe PISA 2012, čo predstavuje viac ako 80 % svetového hospodárstva. Približne 510 000 žiakov vo veku od 15 rokov a 3 mesiacov do 16 rokov a 2 mesiacov sa zúčastnilo na testoch z matematiky, čítania a prírodných vied s hlavným zameraním na matematiku.
Výsledky testov PISA umožňujú tvorcom politiky a pedagogickým pracovníkom identifikovať znaky vysokovýkonných systémov vzdelávania a prispôsobovať ich politiky.
Európska komisia a OECD nedávno podpísali dohodu o spolupráci, ktorej cieľom je užšie spolupracovať v troch oblastiach: kvalifikačné stratégie, analýzy jednotlivých krajín a medzinárodné prieskumy.
Aké sú zistenia o EÚ — analýza Komisie
Čítanie: Percentuálny podiel žiakov so slabými výsledkami v čítaní poklesol z 23,1 % v roku 2006 a 19,7 % v roku 2009 na 17,8 % v roku 2012. Ak bude tento trend pokračovať, referenčná hodnota 15 % sa možno dosiahne do roku 2020. Doteraz dosiahlo túto referenčnú hodnotu iba sedem krajín EÚ (EE, IE, PL, FI, NL, DE a DK). Značný pokrok sa podarilo dosiahnuť CZ, DE, EE, IE, HR, LT, LU, AT, PL a RO.
Matematika: Od roku 2009 sa v zlepšovaní percentuálneho podielu žiakov so slabými výsledkami na úrovni EÚ nedosiahol žiadny pokrok. Avšak štyri členské štáty (EE, FI, PL, NL) patria medzi najvýkonnejšie krajiny na celom svete s podielom žiakov so slabými výsledkami v matematike pod referenčnou hodnotou EÚ 15 %. Žiadny iný členský štát zatiaľ túto úroveň nedosiahol. Významný pokrok (o viac než 2 percentuálne body) sa dosiahol v BG, EE, IE, HR, LV, AT, PL a RO.
Prírodné vedy: V celej Únii nastalo trvalé zlepšovanie zručností v prírodných vedách. Percentuálny podiel EÚ žiakov so slabými výsledkami poklesol z 20,3 % v roku 2006 a 17,8 % v roku 2009 na 16,6 % v roku 2012. Desať členských štátov je pod referenčnou hodnotou 15 %: CZ, DE, EE, IE, LV, NL, PL, SI, FI, UK. Značný pokrok sa podarilo dosiahnuť v CZ, DE, EE, IE, HR, LT, LU, AT, PL a RO.
V analýze sa zdôrazňuje, že sociálno-ekonomická situácia žiakov má významný vplyv na úroveň výkonnosti. Tí, ktorí pochádzajú z domácností s nízkymi príjmami, s oveľa väčšou pravdepodobnosťou dosahujú slabé výsledky v matematike, prírodných vedách a čítaní. Medzi iné významné faktory patria najmä negatívne účinky prisťahovaleckého pôvodu, význam navštevovania vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ako aj rozdiely medzi pohlaviami v spôsobilosti čítania (dievčatá dosahujú oveľa lepšie výsledky než chlapci).
Analýza takisto poukazuje na vzťah medzi výsledkami PISA a prieskumom zručností dospelých , ktorý nedávno uverejnila OECD. V jej záveroch sa hovorí, že politiky by sa mali zameriavať na skvalitnenie základného a stredoškolského vzdelania, aby boli účinné. Potom je zvyčajne príliš neskoro na kompenzovanie nevyužitých príležitosti v škole.
