Desať názorov, ktoré majú Slováci na euro päť rokov po vstupe do eurozóny

Na Slovensku platíme eurom už takmer 5 rokov. Od 1. januára 2009 nám totiž začali z peňaženiek miznúť slovenské koruny a postupne ich nahrádzala nová mena – euro. Čo si Slováci v súčasnosti o spoločnej mene eurozóny myslia? Podľa koľkých našincov euro našej krajine pomáha a koľkí ešte stále zapínajú vo svojich hlavách kalkulačky a prepočítavajú eurá na koruny? A ako euro ovplyvnilo naše cestovanie do ostatných krajín EÚ? Odpovede na tieto ako i ďalšie iné otázky sme našli v aktuálnom prieskume Eurobarometer za október 2013.

Podľa Evy Sadovskej, analytičky Poštovej banky, takmer šiesti z desiatich Slovákov považujú euro za dobrú vec pre našu ekonomiku. Ešte vyšší podiel, takmer 70 %, opýtaných Slovákov sa pozerá na euro ako na pozitívum pre Európsku úniu. V tomto prípade sme sa dokonca zaradili do prvej polovice „eurooptimistov“. Spoločná mena z nás ale zanietenejších Európanov zatiaľ neurobila. Vďaka euru sa cíti byť väčšími Európanmi iba pätina Slovákov. Zaradili sme sa tak medzi krajiny, ktoré zdieľajú tento pocit v menšej miere. Hoci na druhej strane, u žiadneho člena eurozóny podiel obyvateľov, z ktorých by euro urobilo väčších Európanov, nepresiahol hranicu 40 %.

euro a identita

Platiť v hotovosti eurovými mincami alebo bankovkami nám už problém nerobí. V prípade mincí sa priklonilo k odpovedi „no problem“ 68 % opýtaných Slovákov, v prípade bankoviek dokonca až 86 %. Napriek tomu ostatné krajiny platiace eurom skončili pred nami a platenie eurami v nich považujú za bezproblémové vyššie podiely ich obyvateľov. Deväť z desiatich opýtaných Slovákov pritom potvrdilo ťažkosti pri používaní jednocentovej mince a najradšej by ju z obehu vylúčili.

Pri bežných nákupoch prerátava eurové cenovky na slovenské koruny 40 % Slovákov. Nie je to však prekvapivé, keďže slovenská koruna ako taká bola súčasťou našich životov 16 rokov. V rámci eurozóny nám tak patrí prvenstvo, nakoľko podiel ľudí zapínajúcich pri bežných nákupoch v hlave „eurokalkulačku“, je u nás najvyšší. Pri väčších nákupoch, akými sú napríklad kúpa auta alebo domu, prerátava sumy v eurách na slovenské koruny ešte vyšší podiel Slovákov, až 57 %. Jedine na Malte si prepočtami do starej meny pomáhajú v ešte väčšej miere ako my.

Viac..  Peter Pollák: Toto je pravda o novej vláde, Kotlebovcoch a Slovensku

Spomínate si ešte na prípravy letnej dovolenky z roku 2008 v Grécku, v Taliansku alebo v Španielsku? Jednou z preddovolenkových povinností bola vtedy aj návšteva banky alebo zmenárne spojená s výmenou slovenských korún na eurá. Táto povinná jazda je už ale päť rokov minulosťou. Menou, ktorú dnes nosíme v peňaženkách, zaplatíme za čokoľvek v ďalších 16 krajinách eurozóny. Platiť eurom ale zväčša nie je problém ani v ostatných európskych krajinách. Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer je tak cestovanie v zahraničí vďaka euru ľahším a menej nákladným pre každého druhého Slováka. Zavedenie spoločnej meny zároveň uľahčilo až dvom tretinám Slovákov porovnávanie cien v ostatných krajinách únie. Nižšie náklady na bankové služby pri návštevách iných krajín EÚ zaregistrovala takmer tretina Slovákov. Vo všetkých troch spomenutých názoroch sme ale za priemerom eurozóny zaostali, a teda obyvateľom viacerých krajín eurozóny spoločná mena uľahčila cestovanie významnejšie ako nám.

Podľa nášho názoru ľudia akúkoľvek zmenu vo všeobecnosti vnímajú citlivejšie v čase jej plánovania a realizácie. V období zavádzania eura prevládal strach z prudkého zdražovania. Ten sa ale v prípade SR realitou nestal. Slovensko totiž prijímalo novú menu v roku 2009 – teda v roku hospodárskej recesie. Rast cien tak bol predovšetkým z tohto dôvodu počas rokov 2009 a 2010 relatívne pomalý. Navyše v tomto období meny okolitých susedov výraznejšie oslabovali voči euru, a tak si Slováci za lacnejšími nákupmi odskakovali aj do Maďarska, Poľska či Česka. Navyše otázku „som za alebo proti euru?“ v tomto období vystriedali iné problémy – úvahy ohľadom vývoja v ekonomike a následne obavy zo straty zamestnania.

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

Hojsik

Martin Hojsík: Pri obnove ekonomiky po pandémii koronavírusu treba zohľadniť aj planétu, aj ľudí

BRUSEL / Opatrenia, ktoré požaduje vláda od najväčších zamestnávateľov sú nerealizovateľné. Problémom sú bezdotykové teplomery, ktoré …