EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Desať názorov, ktoré majú Slováci na euro päť rokov po vstupe do eurozóny

Desať názorov, ktoré majú Slováci na euro päť rokov po vstupe do eurozóny

Na Slovensku platíme eurom už takmer 5 rokov. Od 1. januára 2009 nám totiž začali z peňaženiek miznúť slovenské koruny a postupne ich nahrádzala nová mena – euro. Čo si Slováci v súčasnosti o spoločnej mene eurozóny myslia? Podľa koľkých našincov euro našej krajine pomáha a koľkí ešte stále zapínajú vo svojich hlavách kalkulačky a prepočítavajú eurá na koruny? A ako euro ovplyvnilo naše cestovanie do ostatných krajín EÚ? Odpovede na tieto ako i ďalšie iné otázky sme našli v aktuálnom prieskume Eurobarometer za október 2013.

Podľa Evy Sadovskej, analytičky Poštovej banky, takmer šiesti z desiatich Slovákov považujú euro za dobrú vec pre našu ekonomiku. Ešte vyšší podiel, takmer 70 %, opýtaných Slovákov sa pozerá na euro ako na pozitívum pre Európsku úniu. V tomto prípade sme sa dokonca zaradili do prvej polovice „eurooptimistov“. Spoločná mena z nás ale zanietenejších Európanov zatiaľ neurobila. Vďaka euru sa cíti byť väčšími Európanmi iba pätina Slovákov. Zaradili sme sa tak medzi krajiny, ktoré zdieľajú tento pocit v menšej miere. Hoci na druhej strane, u žiadneho člena eurozóny podiel obyvateľov, z ktorých by euro urobilo väčších Európanov, nepresiahol hranicu 40 %.

euro a identita

Platiť v hotovosti eurovými mincami alebo bankovkami nám už problém nerobí. V prípade mincí sa priklonilo k odpovedi „no problem“ 68 % opýtaných Slovákov, v prípade bankoviek dokonca až 86 %. Napriek tomu ostatné krajiny platiace eurom skončili pred nami a platenie eurami v nich považujú za bezproblémové vyššie podiely ich obyvateľov. Deväť z desiatich opýtaných Slovákov pritom potvrdilo ťažkosti pri používaní jednocentovej mince a najradšej by ju z obehu vylúčili.

Pri bežných nákupoch prerátava eurové cenovky na slovenské koruny 40 % Slovákov. Nie je to však prekvapivé, keďže slovenská koruna ako taká bola súčasťou našich životov 16 rokov. V rámci eurozóny nám tak patrí prvenstvo, nakoľko podiel ľudí zapínajúcich pri bežných nákupoch v hlave „eurokalkulačku“, je u nás najvyšší. Pri väčších nákupoch, akými sú napríklad kúpa auta alebo domu, prerátava sumy v eurách na slovenské koruny ešte vyšší podiel Slovákov, až 57 %. Jedine na Malte si prepočtami do starej meny pomáhajú v ešte väčšej miere ako my.

Viac..  Odpoveď na ďalšie krízy: Dvojrýchlostná Európa

Spomínate si ešte na prípravy letnej dovolenky z roku 2008 v Grécku, v Taliansku alebo v Španielsku? Jednou z preddovolenkových povinností bola vtedy aj návšteva banky alebo zmenárne spojená s výmenou slovenských korún na eurá. Táto povinná jazda je už ale päť rokov minulosťou. Menou, ktorú dnes nosíme v peňaženkách, zaplatíme za čokoľvek v ďalších 16 krajinách eurozóny. Platiť eurom ale zväčša nie je problém ani v ostatných európskych krajinách. Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer je tak cestovanie v zahraničí vďaka euru ľahším a menej nákladným pre každého druhého Slováka. Zavedenie spoločnej meny zároveň uľahčilo až dvom tretinám Slovákov porovnávanie cien v ostatných krajinách únie. Nižšie náklady na bankové služby pri návštevách iných krajín EÚ zaregistrovala takmer tretina Slovákov. Vo všetkých troch spomenutých názoroch sme ale za priemerom eurozóny zaostali, a teda obyvateľom viacerých krajín eurozóny spoločná mena uľahčila cestovanie významnejšie ako nám.

Podľa nášho názoru ľudia akúkoľvek zmenu vo všeobecnosti vnímajú citlivejšie v čase jej plánovania a realizácie. V období zavádzania eura prevládal strach z prudkého zdražovania. Ten sa ale v prípade SR realitou nestal. Slovensko totiž prijímalo novú menu v roku 2009 – teda v roku hospodárskej recesie. Rast cien tak bol predovšetkým z tohto dôvodu počas rokov 2009 a 2010 relatívne pomalý. Navyše v tomto období meny okolitých susedov výraznejšie oslabovali voči euru, a tak si Slováci za lacnejšími nákupmi odskakovali aj do Maďarska, Poľska či Česka. Navyše otázku „som za alebo proti euru?“ v tomto období vystriedali iné problémy – úvahy ohľadom vývoja v ekonomike a následne obavy zo straty zamestnania.

O red

Odporúčame pozrieť

zemegula

Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 49. týždňa 2017

AMERICKÝ SENÁT SCHVÁLIL DAŇOVÚ REFORMU EUROZÓNA: Za nového šéfa Eurogroup, teda združenia ministrov financií krajín …