EuropskeNoviny.sk
Rok 2013 sa chýli ku koncu. Prelom rokov býva obdobím bilancovania a v poslednom tohtoročnom týždenníku sme sa preto pozreli na to, aký bol rok 2013 z pohľadu finančných trhov a aké sú naše očakávania do budúceho roka 2014.
Stagnujúca ekonomika eurozóny a dlhodobé podliezanie inflačného cieľa Európskej centrálnej banky [ECB] mali v priebehu roka 2013 za následok ďalšie znižovanie základnej úrokovej sadzby v eurozóne. Na historicky prvom zasadnutí ECB v Bratislave v máji 2013 znížili európski centrálni bankári základnú úrokovú sadzbu na 0,50 % a o pol roka neskôr, v novembri 2013, až na 0,25 %. Takto nízko úrokové sadzby v eurozóne nikdy predtým neboli. Keďže ide o spojené nádoby, nižšia základná sadzba ECB sa premietla aj do nižších úrokových sadzieb na medzibankovom trhu.
Podľa Evy Sadovskej, analytičky Poštovej banky, za menej si požičiavali nielen banky medzi sebou, ale aj vlády európskych krajín vrátane Slovenska. Napríklad v júnovej aukcii štátnych dlhopisov požičali investori Slovensku 112 mil. EUR na 10 rokov za menej ako 2,5 % p. a. Nízke úročenie štátneho dlhu je pozitívne predovšetkým pre požičiavajúci si štát, ale nepriamo môže tešiť aj dlžníkov z radov bežných ľudí. Úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch sa totiž odvíjajú popri iných faktoroch aj od úročenia štátnych dlhopisov. Aj to je dôvod, prečo si niektorí z nás mohli v roku 2013 na bývanie požičať za rekordne nízke úrokové sadzby.
Kurz eura voči doláru sa v priebehu roka 2013 pohyboval v pomerne úzkom pásme 1,2800 EURUSD až 1,3800 EURUSD. Úzkom preto, že v predošlých rokoch bolo rozpätie medzi najsilnejším a najslabším kurzom eura voči doláru výrazne širšie. Napríklad v krízovom roku 2008 až trojnásobne. Zaujímavou udalosťou z pohľadu slovenského spotrebiteľa bolo aj novembrové rozhodnutie českej centrálnej banky [ČNB] spustiť intervencie proti českej korune. ČNB začala masívne predávať koruny s cieľom oslabiť kurz domácej meny nad hladinu 27 korún za euro. Pre Slovákov to znamenalo, že zo dňa na deň dostali v banke či zmenárni za každé euro o korunu viac. Opäť sa tak dostala na pretras aj nákupná turistika Slovákov za hranicami.
Drahým kovom rok 2013 neprial. Cena zlata sa od začiatku roka prepadla o viac ako štvrtinu, striebro na cene stratilo až viac než tretinu. Pre zlato bola kritická hlavne prvá polovica roka, kedy sa jeho cena zosypala z úrovne 1 700 USD za uncu až na júnových 1 200 USD za uncu. No a v blízkosti týchto miním sa zlato obchodovalo aj na konci roka. Hlavu v smútku tak mali najmä tí investori, ktorí zlato nakúpili na jeho cenových maximách.
A čo čakáme od blížiaceho sa roka 2014? Nový rok bude z pohľadu investorov zrejme podobný tomu predchádzajúcemu. Centrálne banky budú aj naďalej udržiavať mimoriadne voľnú menovú politiku v snahe naštartovať ekonomický rast a udržať cenovú stabilitu. Od ECB sprísňovanie menovej politiky neočakávame. Práve naopak, ECB by mohla prísť s ďalšími, možno i menej štandardnými nástrojmi uvoľňovania menovej politiky. Ako najpravdepodobnejšie sa nám vidí ďalšie kolo poskytovania lacnej likvidity pre komerčné banky s cieľom naštartovať úverovanie. V eurozóne tak aj naďalej budeme svedkami nízkych úrokových sadzieb. Výraznejší rast úrokov preto neočakávame ani v prípade bankových produktov, a to či vkladových alebo úverových.
Slovenská Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [ARDAL] plánuje na budúci rok minimálne 10 aukcií štátnych dlhopisov. Ponúkať bude aj nové línie dlhopisov so splatnosťou nad 15 rokov. V prípade priaznivých podmienok na trhu zrejme ARDAL opäť zaloví aj v zahraničných vodách a ponúkne investorom dlhopisy denominované v menách iných ako euro. Dôvodom takýchto krokov je snaha diverzifikovať portfólio investorov ako z regionálneho a typového, tak i menového hľadiska.
V prípade kurzového vývoja v najbližších mesiacoch neočakávame ďalšie výraznejšie posilňovanie eura. Práve naopak, pravdepodobnejším sa nám zdá jeho mierne oslabovanie smerom k úrovni 1,3500 EURUSD. V prospech dolára by malo hrať jednak pokračujúce priškrcovanie menových stimulov, ale aj lepší ekonomický vývoj na druhej strane Atlantiku. Eurozónu totiž ani v budúcom roku 2014 nečaká výraznejšie ekonomické oživenie a teda ani pokles rekordne vysokej nezamestnanosti.
