EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Švédska poslankyňa Anna Ibrisagić: Na plenárnych zasadnutiach boli mnohí prekvapení, že hovorím aj po slovensky
anna ibrisagic
PHOTO: © European Union, 2013

Švédska poslankyňa Anna Ibrisagić: Na plenárnych zasadnutiach boli mnohí prekvapení, že hovorím aj po slovensky

anna ibrisagic
PHOTO: © European Union, 2013

Vy ste švédska europoslankyňa, no pôvodom ste z Bosny a Hercegoviny. Pred niekoľkými rokmi ste sa naučili slovenčinu. Prečo?

– V Európskom parlamente som sedela s jednou slovenskou poslankyňou, Zitou Pleštinskou a zaujal ma tento jazyk. Začala som sa učiť s ňou a ostatní Slováci sa mi čudovali, no pomáhali mi. Ja som bola prekladateľkou, tlmočila som z nemčiny, angličtiny a ruštiny do švédčiny, takže jazyky pre mňa nikdy neboli problémom. Sama som sa slovenčinu učila asi štyri mesiace a potom som si v Bratislave spravila skúšky zo slovenčiny. Chcela som si preveriť, že som sa slovenčinu naučila poriadne.

Čo sa Vám na slovenčine zdá najťažšie?

– Nič! (smiech) Slováci si len myslia, že slovenčina je komplikovaná, ale mnoho ľudí si myslí, že práve ich jazyk je ten najťažší. Ja rozumiem viac ako desiatim jazykom a pre mňa najťažšia gramatika je v ruštine. Ale ak sa naučíte niekoľko slovanských jazykov, potom učenie ďalších je omnoho jednoduchšie. Napríklad teraz sa učím poľštinu a nezdá sa mi to také komplikované.

Sú niekedy slovenskí poslanci s ktorými sa stretnete prekvapení, že viete po slovensky?

– Teraz už nie. Poznám každého slovenského poslanca a oni mňa. Pán Kukan ma napríklad volá ,,požičaná Slovenka“, lebo niekedy v pléne sa hádam s niekým, kto kritizuje Slovensko. Takže niekedy naozaj figurujem ako ,,rezervná Slovenka“.

Ste členkou delegácie pre vzťahy EÚ s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou horou a Kosovom. Ako hodnotíte rozširovanie Európskej únie o krajiny východnej Európy a Balkánu?

– S krajinami východnej Európy a krajinami Kaukazu spolupracujeme. Európska únia nezatvára dvere pred žiadnou krajinou, ktorá by sa v budúcnosti sa zmenila a stala demokratickou otvorenou krajinou. Teraz sa rieši najmä Srbsko a Čiernu hora. Macedónsko je kandidátskou krajinou deväť rokov, avšak Grécko postup Macedónska do Európskej únie zastavilo. Okrem nich Kosovo, Bosna a Hercegovina a Albánsko sú v EÚ vítané, ale čaká ich dlhšia cesta. Chorvátsko sa už stalo členom EÚ, takže postupne sa ten Balkán približuje Európskej únii. Podľa mňa členstvo v EÚ je zárukou miera a budúcnosti na Balkáne.

Ďakujeme za rozhovor, so švédskou europoslankyňou Annou Ibrisagić sa rozprával Viktor Kudzia.

O red

Odporúčame pozrieť

zemegula

Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 32. týždňa 2017

BRITÁNIA MÁ ZÁUJEM O „PRECHODNÉ OBDOBIE“ PO BREXITE NEMECKO: Za Nemecko bola zverejnená finalizácia čísel …