EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Švédska poslankyňa Anna Ibrisagić: Na plenárnych zasadnutiach boli mnohí prekvapení, že hovorím aj po slovensky
anna ibrisagic
PHOTO: © European Union, 2013

Švédska poslankyňa Anna Ibrisagić: Na plenárnych zasadnutiach boli mnohí prekvapení, že hovorím aj po slovensky

anna ibrisagic
PHOTO: © European Union, 2013

Vy ste švédska europoslankyňa, no pôvodom ste z Bosny a Hercegoviny. Pred niekoľkými rokmi ste sa naučili slovenčinu. Prečo?

– V Európskom parlamente som sedela s jednou slovenskou poslankyňou, Zitou Pleštinskou a zaujal ma tento jazyk. Začala som sa učiť s ňou a ostatní Slováci sa mi čudovali, no pomáhali mi. Ja som bola prekladateľkou, tlmočila som z nemčiny, angličtiny a ruštiny do švédčiny, takže jazyky pre mňa nikdy neboli problémom. Sama som sa slovenčinu učila asi štyri mesiace a potom som si v Bratislave spravila skúšky zo slovenčiny. Chcela som si preveriť, že som sa slovenčinu naučila poriadne.

Čo sa Vám na slovenčine zdá najťažšie?

– Nič! (smiech) Slováci si len myslia, že slovenčina je komplikovaná, ale mnoho ľudí si myslí, že práve ich jazyk je ten najťažší. Ja rozumiem viac ako desiatim jazykom a pre mňa najťažšia gramatika je v ruštine. Ale ak sa naučíte niekoľko slovanských jazykov, potom učenie ďalších je omnoho jednoduchšie. Napríklad teraz sa učím poľštinu a nezdá sa mi to také komplikované.

Sú niekedy slovenskí poslanci s ktorými sa stretnete prekvapení, že viete po slovensky?

Viac..  Constance Le Grip: Je potrebné upriamiť pozornosť žien na to, ako sa veci majú

– Teraz už nie. Poznám každého slovenského poslanca a oni mňa. Pán Kukan ma napríklad volá ,,požičaná Slovenka“, lebo niekedy v pléne sa hádam s niekým, kto kritizuje Slovensko. Takže niekedy naozaj figurujem ako ,,rezervná Slovenka“.

Ste členkou delegácie pre vzťahy EÚ s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou horou a Kosovom. Ako hodnotíte rozširovanie Európskej únie o krajiny východnej Európy a Balkánu?

– S krajinami východnej Európy a krajinami Kaukazu spolupracujeme. Európska únia nezatvára dvere pred žiadnou krajinou, ktorá by sa v budúcnosti sa zmenila a stala demokratickou otvorenou krajinou. Teraz sa rieši najmä Srbsko a Čiernu hora. Macedónsko je kandidátskou krajinou deväť rokov, avšak Grécko postup Macedónska do Európskej únie zastavilo. Okrem nich Kosovo, Bosna a Hercegovina a Albánsko sú v EÚ vítané, ale čaká ich dlhšia cesta. Chorvátsko sa už stalo členom EÚ, takže postupne sa ten Balkán približuje Európskej únii. Podľa mňa členstvo v EÚ je zárukou miera a budúcnosti na Balkáne.

Ďakujeme za rozhovor, so švédskou europoslankyňou Annou Ibrisagić sa rozprával Viktor Kudzia.

O red

Odporúčame pozrieť

biodiverzita

Ochranári oceňujú rozhodnutie ministrov životného prostredia podporiť akčný plán EÚ na ochranu prírody

Slovenskí ochranári privítali rozhodnutie ministrov životného prostredia EÚ, ktorí tento týždeň podporili Akčný plán pre …