EuropskeNoviny.sk
Práve prechádzame kritickým úsekom našich dejín – nielen pre celé ľudstvo, ale aj pre finančné trhy. Toto obdobie svetovej hospodárskej krízy, ktoré sa ťahá už príliš dlho, sa za pár rokov bude vnímať ako ďaleko dôležitejšie, než bola Veľká hospodárska kríza. Centrálne banky po celom svete spolu s politikmi melú z posledného a zároveň sa snažia vyhnúť akejkoľvek zodpovednosti a skutočným reformám, ktoré by nám pomohli posunúť sa ďalej. Jediné, na čo sa zmôžu, je len suché konštatovanie, že trhy predsa posilňujú, alebo sa schovávajú v kostoloch, kde sa modlia za lepšie časy.
Čo sa týka bohatstva a rozdeľovania zisku, je svet dnes pokrivený viac ako kedykoľvek pred tým. Politika vlád a centrálnych bánk totiž spôsobuje, že z kvantitatívneho uvoľňovania a lacných peňazí ťaží len 20 percent ekonomiky. Konkrétne ide o spoločnosti kótované na burzách a veľké banky, ktorým sa neobvykle darí. Avšak zvyšných 80 percent tvoria malé a stredné podniky a priemerná pracovná sila, ktorá zápasí s najnižším pomerom miezd k HDP v histórii. Práve na nich najviac doliehajú úsporné opatrenia a obmedzený prístup k úverom.
Rok 2014 by mohol (a mal by) byť rokom, kedy bude mandát pre zmenu nielen nevyhnutný, ale tiež konečne realizovaný. Zmena však príde len vtedy, keď všetko ostatné zlyhá. Politici si to len tak sami od seba neuvedomia. V budúcom roku sa tiež dočkáme veľkého sklamania – to keď ekonomiky Spojených štátov a Nemecka nebudú schopné vzchopiť sa a ich rast sa spomalí až k nule. Až to donúti politikov konať – vtedy totiž zistia, že vychvaľovanie rastúcich trhov nebola dostačujúca stratégia. Bude potrebné zamerať sa na reálnu ekonomiku – či už z pohľadu politického alebo hospodárskeho. Politici by sa konečne mali prebudiť, inak bude ďalší výhľad ekonomiky veľmi zúfalý. Vysoká nezamestnanosť by mohla viesť k rastu sociálneho napätia. Prvou skúškou prejde Európa, keď sa bude v máji voliť do Európskeho parlamentu. Vážne totiž hrozí, že sa občania razantne vyjadria proti Európskemu spoločenstvu.
Neberte však moje slová len ako pesimistický výhľad. Keď sa obzriete späť to histórie, skutočné zmeny išli vždy ruka v ruke s predchádzajúcimi zlyhaniami. Z Veľkej hospodárskej krízy by sme si mali vziať jedno hlavné ponaučenie: pripustiť si neúspech urýchľuje cestu k lepšej budúcnosti, aj keď si to v krátkodobom horizonte vyžiada veľké obete. Namiesto toho sa však pri spomienke na 25. výročie pádu Berlínskeho múru nebezpečne rýchlo blížime k ekonomickému modelu, ktorý pripomína neúspešný experiment s názvom Sovietsky zväz. Prestaňme sa preto motať v kruhu a hrať sa na schovávačku. Musíme si konečne pripustiť, že kvantitatívne uvoľňovanie nie je nič iné, ako ekonomická závislosť. A potom sa konečne pohneme dopredu.
Veľa šťastia a nádeje do roku 2014!
Komentár pripravil Steen Jakobsen, hlavný analytik Saxo Bank.
