EuropskeNoviny.sk
Ani eurozázrak z Frankfurtu nemusí trvať večne. Už pomaly uplynuli 3 roky od prvého kola biliónových pôžičiek LTRO od ECB európskym bankám. Banky obávajúce sa negatívneho dopadu týchto pôžičiek na nadchádzajúce stres testy ich usilovne splácajú nazad. Teda tie, ktoré vládzu, zatiaľ sa splatila asi polovica. To však tlačí medzibankové úroky hore a ohrozuje ako-tak pozliepanú ekonomickú stabilitu (alebo skôr stagnáciu) v EÚ. Je možné, že ECB zareaguje a vrátené peniaze zase nahádže aspoň čiastočne nazad do ekonomiky. Z dočasných úverov by sa tak stal permanentný úver, známy aj pod názvom dar.
Stres test sa medzitým varí a pečie, ale stále je nejaký beztvarý, aspoň pre verejnosť. ECB údajne použije menej prísnu definíciu zlých (nesplácaných) pôžičiek, čo by znamenalo menej prísny test. Naopak, oproti minulému (bezzubému) stres testu z roku 2011 zodvihne úroveň kapitálovej primeranosti z 5 % na 6 %. Hlavná otázka – ako sa budú hodnotiť štátne dlhopisy – ostáva naďalej nezodpovedaná.
Grécko od začiatku dlhovej krízy v roku 2010 spravilo rozpočtové opatrenia za skoro 63 miliárd eur, pričom zvýšilo dane o 29,6 miliárd a znížilo výdavky o 33,3 miliárd. Dosiahlo primárny rozpočtový prebytok (bilancia rozpočtu bez započítania nákladov na dlh), ale čo z toho keď ten vyše 300-miliardový dlh nie a nie odpariť sa. Posledné štyri roky žili z eurovalových pôžičiek, no tento rok už skúsia predať dlhopisy na trhu a vyhnúť sa tak tretiemu bankrotu.
Napriek viac ako 50 % nezamestnanosti mladých sa Grécko umiestnilo na 2. mieste v rebríčku nedostatku kvalifikovaných mladých ľudí, keď 45 % zamestnávateľov hlási problém zohnať nových zamestnancov schopných vykonávať danú prácu. Pred Gréckom je ďalší rekordman v nezamestnanosti mladých, Taliansko. To naznačuje, že na ekonomickú obrodu týchto krajín bude treba oveľa viac ako akčnú ECB. Inak povedané, ak do 32 rokov študujete estetiku s povinne voliteľnými hodinami kultúrnej antropológie, kachličky sa položiť nenaučíte.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
