EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Viac ako polovicu slovenských štátnych dlhopisov vlastnia zahraniční investori

Viac ako polovicu slovenských štátnych dlhopisov vlastnia zahraniční investori

Fungovanie štátov na dlh už akosi zľudovelo. V 28 – člennej Európskej únii v roku 2012 hospodárilo s deficitom až 27 vlád a podobne zrejme vyzerá bilancia aj za uplynulý rok 2013. Jedinou svetlou výnimkou bolo Nemecko. Deficitné hospodárenie podľa Evy Sadovskej, analytičky Poštovej banky, vzniká vtedy, keď výdavky za určité obdobie prevyšujú dosiahnuté príjmy. Hromadením deficitov dochádza k tvorbe a postupnému nárastu dlhu, ktorý je potrebné financovať. Na tieto účely štát vykonáva finančné operácie na domácom i zahraničnom trhu, predovšetkým v podobe vydávania štátnych cenných papierov, teda dlhopisov a pokladničných poukážok.

Počas uplynulého roka 2013 uskutočnila slovenská Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [ARDAL] viac než 20 aukcií štátnych dlhopisov, prostredníctvom ktorých si Slovensko na trhu požičalo 7,3 mld. EUR. A podobne ako v druhej polovici roka 2012, aj v roku 2013 sa Slovensko dokázalo na trhu financovať relatívne lacno. Úspešný bol aj prvý tohtoročný syndikovaný predaj eurobondov, prostredníctvom ktorého si Slovensko od prevažne zahraničných investorov požičalo 1,5 mld. EUR na 15 rokov za 3,625 % p. a.

A kto slovenský dlh kupoval? Minulý rok potvrdil, že slovenský štátny dlh je atraktívny aj pre zahraničie. Z dlhopisov, ktoré sú obchodované na domácom slovenskom trhu, vlastnili na konci roka 2013 zahraniční investori až 49,4 % a v porovnaní s koncom roka 2009 tak tento podiel vzrástol päťnásobne. Zahraniční investori však vlastnia aj prevažnú časť slovenských dlhopisov obchodovaných v zahraničí. Celkový podiel našich dlhopisov vlastnených nerezidentmi je preto ešte o niečo vyšší a odhadujeme ho na úrovni až do 60 %. V prípade slovenských pokladničných poukážok [t. j. dlhových cenných papierov so splatnosťou do 1 roka] sa podiel nerezidentov znížil z 34,5 % na konci roka 2012 na 13,0 % k záveru roka 2013.

Viac..  Martin Klus: Od krvavej diktatúry k predsedníctvu v Rade EÚ

Za nízkymi úrokovými sadzbami na trhu stojí najmä mimoriadne voľná menová politika centrálnych bánk. Európska centrálna banka [ECB] pristúpila v roku 2013 k dvom zníženiam svojej základnej úrokovej sadzby na aktuálnych 0,25 %. Reagovala tak na stagnujúcu ekonomiku eurozóny, ale aj dlhodobé podstreľovanie inflačného cieľa, ktorý je stanovený na úrovni 2 %.

Nízke úročenie štátneho dlhu je pozitívne predovšetkým pre požičiavajúci si štát, ale nepriamo môže tešiť aj dlžníkov z radov bežných ľudí. Úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch sa totiž odvíjajú popri iných faktoroch aj od úročenia štátnych dlhopisov. Aj to je dôvod, prečo si niektorí z nás mohli v roku 2013 na bývanie požičať za rekordne nízke úrokové sadzby.

Priaznivé podmienky využila ARDAL opäť aj na predaj dlhopisov na zahraničných trhoch. V roku 2013 Slovensko v zahraničí predalo dlhopisy denominované vo švajčiarskych frankoch a japonských jenoch. Dlhopisy vydávané v zahraničí sa na rozdiel od domácich emisií neriadia slovenským právom a nie sú ani evidované v našom Centrálnom depozitári cenných papierov. No rovnako, ako môžu dlhopisy emitované na slovenskom trhu nakúpiť zahraniční investori [nerezidenti], môžu slovenskí investori [rezidenti] prejaviť záujem o dlhopisy vydané v zahraničí.

Dôvodom vydávania dlhopisov na medzinárodných trhoch a v cudzích menách sú predovšetkým snahy o diverzifikáciu portfólia investorov z typového, menového i regionálneho hľadiska.

Čo si Slovensko od investorov požičia, musí samozrejme neskôr vrátiť aj s úrokmi. Aktuálna skladba slovenského dlhu ukazuje, že rovná polovica nášho celkového dlhu je splatná v horizonte najbližších 5 rokov.

O red

Odporúčame pozrieť

mesto

Nová online služba EÚ: Informácie o aktuálnom stave kvality ovzdušia na dosah

Nový európsky index kvality ovzdušia, ktorý prestavila Európska environmentálna agentúra (EEA) a Európska komisia, umožňuje …