Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 4.týždňa 2014

zemeguľa
PHOTO: Flickr.

SLOVENSKO

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [ARDAL] získala v minulotýždňových aukciách štátnych dlhopisov viac ako pol miliardy eur. Dlhopisy splatné v novembri 2016 prilákali dopyt v objeme až vyše 718 mil. EUR, no ARDAL akceptovala len 205,6 mil. EUR pri priemernej cene 99,56 %. O dlhopisy splatné v novembri 2018 prejavili investori dopyt v objeme 431 mil. EUR. Štát napokon akceptoval dopyt na úrovni 300 mil. EUR pri priemernom výnose 1,31 % p. a. V prípade oboch línií dlhopisov putovala viac než polovica do zahraničia.

EUROZÓNA

Podľa Evy Sadovskej, analytičky Poštovej banky, po prvýkrát za dva roky sa väčšina, 57 %, investorov, analytikov a obchodníkov v prieskume Bloomberg priklonila k názoru, že to najhoršie z dlhovej krízy v eurozóne už máme za sebou. Nálada sa zlepšila aj vďaka znižovaniu výnosov z dlhopisov krajín periférie či úspešného vystúpenia Írska zo záchranného programu.

MMF

Medzinárodný menový fond [MMF] minulý týždeň zverejnil svoju novú prognózu ekonomického vývoja pre tento a budúci rok. V prípade väčšiny ekonomík svoje odhady vylepšil. Globálna ekonomika by mala v tomto roku podľa MMF vzrásť o 3,7 %, pričom rast svetového hospodárstva by opäť mali ťahať najmä rozvíjajúce sa ekonomiky na čele s Čínou. Eurozóna by si mala polepšiť o 1,0 % v tomto roku a ďalších 1,4 % v budúcom roku. Americká ekonomika by mala rásť rýchlejšie, a to o 2,8 % v tomto a 3,0 % v budúcom roku.

GRÉCKO

Grécky premiér Samaras minulý týždeň zopakoval, že jeho krajina sa po šiestich rokoch trvajúcej recesii vráti k ekonomickému rastu. Grécka ekonomika zaostáva za svojimi predkrízovými úrovňami o vyše pätinu. Za najväčšie priority gréckej vlády Samaras označil znižovanie nezamestnanosti [aktuálne na úrovni cca 27 %] a znižovanie byrokracie. Vláda má tiež v úmysle začať postupne znižovať daňové zaťaženie, avšak až po tom, ako sa jej podarí napĺňať fiškálne ciele.

TURECKO

Aké to je padnúť na dno, okúsila v týchto dňoch turecká líra. Voči americkému doláru oslabila na historické minimum nad hladinou 2,30 USDTRY. Od začiatku decembra 2013 líra voči doláru oslabila o cca – 11 % a spolu s argentínskym pesom sa zaradila na chvost rebríčka sledujúceho výkonnosť jednotlivých mien. Tureckej mene zásadnejšie nepomohla ani intervencia zo strany tamojšej centrálnej banky. Za oslabovaním líry stojí hneď niekoľko faktorov – dlhodobý deficit bežného účtu platobnej bilancie, tapering zo strany Fed—u, ale aj korupčný škandál na politickej scéne a neochota centrálnej banky riešiť zrýchľujúcu infláciu sprísňovaním menovej politiky. V závere roka 2013 rástli ceny v Turecku viac než 7 % – ným tempom, no ďalšie oslabovanie líry môže infláciu ľahko vyhnať nad 10 %. Ani slabšia mena tak nie je zárukou výrazne lacnejšej dovolenky, nakoľko rastúce ceny v krajine efekt slabšej líry pre turistov tlmia.

VEĽKÁ BRITÁNIA

Neočakávané zníženie miery nezamestnanosti vo Veľkej Británii paradoxne narobilo tamojšej centrálnej banke vrásky na čele. Bank of England [BoE] pristúpila vlani podobne ako ďalšie centrálne banky k tzv. cieleniu očakávaní, teda forward guidance, v rámci ktorého oznámila, že so sprísňovaním menovej politiky začne po tom, ako nezamestnanosť na ostrovoch klesne pod 7 %. Samotná BoE predpokladala, že k tomu dôjde najskôr v druhej polovici roka 2015. Decembrová miera nezamestnanosti v Británii však dosiahla len 7,1 % a dostala sa tak na dohľad prahu BoE. Britská libra v reakcii na tieto čísla poskočila voči doláru i euru na viac ako ročné maximá. V piatok však prišiel na scénu guvernér BoE Carney a chladil očakávania trhu o blížiacom sa sprísňovaní menovej politiky slovami, že cielenie očakávaní bude prehodnotené a pre zmenu v menovej politike musí dôjsť k výraznejšiemu zlepšeniu ekonomiky.

CHORVÁTSKO

Najmladší prírastok v rodine krajín EÚ dostal v závere uplynulého týždňa od ratingovej agentúry S&P zlú správu. Rating Chorvátska bol agentúrou znížený o jeden stupeň z úrovne BB+ na BB so stabilným výhľadom. Hodnotenie úverovej spoľahlivosti Chorvátska sa tak ponorilo hlbšie do špekulatívneho pásma. Dôvodmi zníženia chorvátskeho ratingu sú podľa agentúry pokračujúca recesia v krajine [tiahnuca sa už šiesty rok], rastúci verejný dlh i náklady na jeho obsluhu.

O red

Odporúčame pozrieť

Lagardová: Hospodársky rast v eurozóne by sa mal v priebehu roka 2024 zrýchliť

Hospodársky rast v eurozóne by sa mal v priebehu roka 2024 zrýchliť najmä v dôsledku …

Consent choices