EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Sulík: Euroval nič nezlepšil, kríza sa ďalej stupňovala

Sulík: Euroval nič nezlepšil, kríza sa ďalej stupňovala

richard sulík
Richard Sulík, predseda SaS. PHOTO: Flickr.

Od zavedenia Eurovalu už uplynul nejaký čas. Naplnilo sa to, čo ste pred niekoľkými rokmi deklarovali?

Na jednej strane sme hovorili, že euroval nič neprinesie a na druhej strane Slovenskú republiku poškodí. Obe veci sa naplnili. Euroval nič nezlepšil, kríza sa ďalej stupňovala a aj keď už bol dočasný euroval prijatý a nasledoval za ním euroval trvalý, situácia sa upokojila až keď v septembri 2012, teda niekoľko mesiacov po prijatí trvalého eurovalu, keď šéf ECB Mario Draghi vyhlásil, že skúpi – ak bude potrebné dlhopisy všetkých krajín eurozóny. To je v priamom rozpore s euroústavou, porušuje sa tým článok 126, ktorý zakazuje financovanie štátneho dlhu prostredníctvom emisnej banky a napriek tomu to najvyššia osoba urobila. To len dokazuje, že títo ľudia si nectia platné pravidlá a len týmto sa celá situácia upokojila, pretože investori si zrazu povedali, že je to v poriadku. Ak skrachuje štát Európskej únie, napríklad Grécko či Španielsko, respektíve niektorý štát nebude schopný splatiť svoje dlhopisy a ja ako investor tieto vlastním, tak viem, že ECB vytlačí potrebný počet peňazí a dá mi ich ako protihodnotu. Problém, či riziko ale tkvie v tom, že hoci je investor uspokojený a môže tieto peniaze rýchlo zameniť za inú devízu, iné dlhopisy, za zlato či nehnuteľnosti, v konečnom dôsledku na takúto transakciu doplatia bežní občania eurozóny. Inflácia totiž skôr či neskôr musí prísť a v tomto období, hoci je veľmi nízka to tak pri aktuálnej politike už o niekoľko rokov byť nemusí. Zatiaľ sa ešte žiadne dlhopisy nevykúpili, zatiaľ len rastú dlhy štátov, ale pri tejto politike inflácia jedného dňa príde a ľudia budú okradnutí. A budú okradnutí tí, ktorí zodpovedne narábajú s peniazmi a ktorí nežijú na dlh.

Ako teda predpovedáte najbližšiu budúcnosť? Možno o rok – o dva?

Toto je veľmi ťažká otázka. Keď sa komunisti v roku  1948 dostali k moci, všetci ľudia, ktorí do toho videli vraveli, že pri ich spôsobe hospodárenia vydržia nanajvýš 5 rokov. Napokon vydržali 40. To, že sa to uberá zlým smerom je jasné každému človeku s triezvym pohľadom ale povedať, či to bude trvať 2 roky alebo 20 je veľmi ťažké. Môže to ešte vydržať veľmi dlho. Priemerný dlh Európskej únie je približne pri 90% a nie je vylúčené, že môže skončiť aj pri 150%. To môže trvať 10, možno 20 rokov, nikto nevie vopred predpovedať,  kedy príde k výraznej zmene. Je to ale silný morálny hazard, ktorý títo ľudia prinášajú a takto sa dlhodobo hospodáriť nedá. Jednoducho toto vedie ku krachu. Neviem povedať kedy ale určite to príde.

Viac..  Czesław Siekierski: Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky je nedostatočná

Vráťme sa teraz ešte k Ukrajine. Státisíce ľudí protestovali v uliciach. Čo na túto situáciu, do ktorej sa krajina dostala, hovoríte teraz s odstupom času?

Nechcem priamo hodnotiť Asociačnú dohodu pretože je to elaborát na 900 stranách a priznávam, neštudoval som ho celý. Nie všetko sa mi v rámci Asociačnej dohody pozdáva ale tá časť, ktorá hovorí o voľnom obchode sa mi určite páči. My určite podporujeme uzavretie dohody o voľnom obchode s Ukrajinou. Po druhé musím konštatovať, že bruselskí diplomati na čele s Catherine Ashtonovou, ktorá je takpovediac ministerkou zahraničných vecí Európskej únie zlyhali. Na pôde Ukrajiny utrpeli obrovské fiasko. Všetko bolo zle vyjednané a takisto bez potrebnej prípravy – to sú hlavné dôvody neúspechu. Takto sa to jednoducho nerobí aby veci, ktoré nemajú jasne dohodnuté prezentovali na významných podujatiach. Zvolať summit vo Vilniuse kde chcú podpisovať niečo, čo nemajú riadne vyrokované, toto nesvedčí o svedomitej práci. V konečnom dôsledku to vnímame ako zlyhanie bruselských byrokratov a veľkú hanbu pre Európsku úniu.

Nezohrali v tomto procese svoje aj záujmy Európskej únie oproti záujmom Ruskej federácie?

Európska únia by si mala dať predovšetkým dlhú prestávku v procese rozširovania pretože 28 krajín je veľa a môže sa z toho stať neriaditeľný kolos. O tom, či Ukrajina alebo Turecko patria do Európskej únie môžeme diskutovať. V prípade Turecka si ale myslím, že skôr nie. V prípade Ukrajiny som však opatrný pretože toto sústo môže byť pre Európsku úniu príliš veľké. Ak to zároveň nebude o ľuďoch ale o európskych „zástupcoch“, byrokratom sa to vypomstí.

Pre Slovenskú republiku by však otvorenie hraníc s Ukrajinou mohlo byť aj pozitívnym signálom..

Zavedenie zóny voľného obchodu by bolo určite pozitívnym stimulom pre Slovenskú republiku a určite by sme z nej vedeli ťažiť. Bezvízový styk už ale treba dobre premyslieť. Téma voľného pohybu osôb totiž môže narušiť pôvodný zámer ešte pred začiatkom otvorenia hraníc. Možnosť pracovať v tomto prípade spolu s pohybom služieb prináša plusy i mínusy. Tieto záležitosti treba dobre zvážiť ale treba byť pri nich aj opatrní. Ja by som začal so zónou voľného obchodu a keď to bude určitý čas fungovať, môžeme sa zamyslieť čo ďalej.

Ďakujeme za rozhovor. Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal predseda SaS Richard Sulík.

O Redakcia

Odporúčame pozrieť

Zväz energetického priemyslu hľadá poradcu na rozvoj podnikania

  EURELECTRIC – zväz energetického priemyslu hľadá poradcu na rozvoj podnikania. Hlavné zodpovednosti: Riadenie oddelenia pre podnikové …