robert kicina
Robert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska. PHOTO: archív RK

Najväčšia obchodná zmluva súčasnosti! Čo prinesie dohoda EÚ s USA?

robert kicina
Robert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska.
PHOTO: archív RK

Vo víre informácií o aktuálnych rokovaniach o Transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií, známom pod skratkou TTIP, ktoré prinášajú predovšetkým zahraničné médiá, sa o. i. objavili viaceré protichodné označenia ako „najdôležitejšia medzinárodná zmluva súčasnosti“ či „obrovský biznis, ktorý môže pochovať demokraciu“. Pozrime sa preto v skratke na to, o čo vlastne v TTIP ide. Celkom určite nie je nálepkou prekrývajúcou politickú integráciu spojenú so stratou suverenity. Obe strany chcú, aby dohoda umožnila ľahšiu obchodnú výmenu, teda jednoduchší nákup a predaj tovarov a služieb cez Atlantik. To povedie k hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest, nižším cenám, väčšiemu objemu zahraničných investícií a zvýšeniu životnej úrovne všetkých občanov.

Ekonomický rozmer

Ak si uvedomíme, aká bohatá je tradícia vzájomných historických, kultúrnych, politických a ekonomických prepojení medzi EÚ a USA, je prekvapujúce, že dosiaľ ešte nevytvorili spoločnú zónu voľného obchodu. Ekonomických dôvodov na hlbšie prepojenie oboch ekonomík je niekoľko. Trh EÚ je najväčším trhom na svete. EÚ je najväčším importérom tovarov a služieb, zároveň je najväčším investorom a tiež destináciou pre zahraničné investície. V roku 2011 bola EÚ najväčším investorom v USA. V roku 2012 bola druhou najčastejšou destináciou pre export amerických tovarov a v roku 2010 pre export služieb.

Každý jeden deň predstavuje hodnota vzájomného obchodu tovarov a služieb medzi EÚ a USA približne €2 miliardy. Nezávislé štúdie odhadujú, že zóna voľného obchodu prinesie EÚ viac než €120 miliárd (približne 0.5% HDP EÚ) a USA viac než €90 miliárd. V prepočte to znamená, že každá jedna domácnosť si prilepší o €545. Keďže dôjde k odstráneniu rôznych technických prekážok a administratívnych bariér, konečné ceny tovarov a služieb pre európskych zákazníkov sa podstatne znížia. Je prirodzené, že niektoré sektory porastú rýchlejšie ako iné. Napríklad export automobilov z EÚ do USA sa má zvýšiť až o 150%, čo bude mať priamy pozitívny dopad i na Slovensko. Ekonomický rast a zvýšená produktivita povedú k tvorbe nových pracovných miest a zvýšeniu miezd pre vysoko i nízko- kvalifikovaných pracovníkov.

TTIP, ako najväčšia obchodná dohoda na svete, však nie je len o posilnení obchodu medzi USA a EÚ. V dôsledku odbúrania prekážok sa zvýši export EÚ aj do iných krajín, ktoré budú nepriamo profitovať z tejto dohody. Z posilnenej obchodnej výmeny medzi EÚ a USA bude profitovať i zvyšok sveta, prilepší si o viac než €100 miliárd. Vytvorenie zóny voľného obchodu zároveň posilní pozíciu hlavnej ekonomickej zóny USA – EÚ, ktorá určuje štandardy pre celý svet.  TTIP je možné vnímať ako dohodu ideálnu pre 21. storočie – liberalizácia obchodu pomôže nielen korporáciám ale aj malým a stredným podnikom, ktoré budú môcť buď priamo alebo ako subdodávatelia participovať na nových obchodných príležitostiach.

Šanca na úspech je väčšia ako v minulosti

V minulosti sa objavili minimálne dva seriózne pokusy o liberalizáciu vzájomného obchodu. V roku 1998 Európska komisia navrhla dohodu Nový transatlantický trh, ktorú však Francúzsko vetovalo z dôvodu obavy o svoj audiovizuálny priemysel. Komisia krátko nato pripravila Akčný plán pre transatlantické partnerstvo, známy pod skratkou TEP, ktorý bol menej ambiciózny a nepriniesol požadované zlepšenie vzájomného obchodu. Všetky následné iniciatívy sa zamerali prevažne na elimináciu negatívnych dopadov administratívnych a regulačných bariér prostredníctvom parciálnych dohôd o vzájomnom uznávaní a harmonizácii. Nepriniesli však vážnejší pozitívny dopad, najmä pre rozdielnosť regulačných tradícií.

Myšlienka užšie prepojiť americký a európsky trh teda nie je nová a je logické, že v poslednom období došlo k jej oživeniu. Dva hlavné akcelerátory spustenia rokovaní predstavuje ekonomická kríza a nespokojnosť s napredovaním rokovaní v rámci WTO. Ďalším dôležitým podnetom pre štart negociácii bola reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a vysoké ceny komodít. Tieto dôvody viedli EÚ a USA, aby vytvorili pracovnú skupinu na vysokej úrovni pre pracovné miesta a rast pod vedením komisára pre obchod EÚ a obchodného zástupcu USA, ktorej závery obom stranám jasne odporučili štart rokovaní o TTIP.

Viac..  Katarína Roth Neveďalová: Hodnoty a krásy Slovenska v Štrasburgu. VIDEO

Rokovania

Hoci v EÚ je dojednávanie medzinárodných obchodných zmlúv výlučne v kompetencii Komisie, tá od začiatku jasne deklarovala, že bude intenzívne komunikovať o všetkých zámeroch so všetkými zúčastnenými stranami na oboch brehoch Atlantiku, aby sa v rámci rokovaní zachovala maximálna možná pluralita názorov. Zároveň však treba chápať snahu o zachovanie určitého stupňa dôvernosti, aby sa EÚ nestala hráčom, ktorý pred hrou ukáže všetky svoje karty a až potom začne hrať.

Počas celého procesu rokovaní je prostredníctvom Rady, v ktorej sú zastúpené všetky národné vlády členských štátov EÚ, zabezpečený plný demokratický dohľad. Rovnako dôležitú kontrolnú úlohu má demokraticky zvolený Európsky parlament. Európska komisia, ktorá v mene členských štátov rokuje o TTIP, pravidelne informuje Radu a Európsky parlament o priebehu rokovaní a prijíma ich podnety a návrhy pred a po každom jednom kole. Na konci rokovaní to bude práve Rada a Európsky parlament, ktoré obchodnú dohodu buď schvália alebo odmietnu.

Prvým krokom bolo zverejnenie viacerých oficiálnych pozícií EÚ a technických materiálov ešte pred začiatkom prvého kola. Odvtedy Komisia pravidelne aktívne vyhľadáva a počúva názory všetkých zainteresovaných strán. Každé kolo rokovaní obsahuje brífing, na ktorom sa v priemere zúčastňuje okolo 350 záujmových skupín. Komisia intenzívne komunikuje aj so zástupcami občianskej spoločnosti – ostatné stretnutie sa uskutočnilo 14. januára v Bruseli za účasti približne 160 zástupcov občianskej spoločnosti. Okrem toho s cieľom ešte viac posilniť participáciu dôležitých zainteresovaných strán koncom januára založila špeciálnu poradenskú skupinu zloženú z expertov zastupujúcich celú škálu záujmov.

Slovensko a TTIP

Je pravdou, že medzi slovenskými politikmi problematika transatlantickej zóny voľného obchodu doposiaľ nepatrila medzi top diskutované témy ako je tomu v iných krajinách EÚ. Uvedomujúc si obrovskú príležitosť, ktorú TTIP prináša pre tak proexportne orientovanú ekonomiku akou je Slovensko, je len otázkou času kedy táto téma začne rezonovať aj u nás doma. Veľký záujem už dnes badať zo strany slovenských podnikateľov, ktorí si plne uvedomujú výhody takejto dohody a chcú ich patrične využiť.

Viac ako polovica podnikateľov na Slovensku predpokladá, že dohoda medzi Európskou úniou a USA o vytvorení spoločného trhu, ktorá sa v súčasnosti formuje v rámci rokovaní o TTIP, prinesie nové podnikateľské príležitosti a pomôže oživiť ekonomiku Slovenska. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, do ktorého sa zapojilo 453 podnikateľov. Dohodu o voľnom trhu vníma ako veľkú alebo miernu príležitosť 52 % respondentov. Len 11 % respondentov si myslí opak. Každý piaty podnikateľ sa k danej otázke vyjadril neutrálne, čo znamená, že v dohode TTIP nevidí ani príležitosť, ani hrozbu pre svoje podnikanie. Zvyšných 17 % respondentov sa nevedelo vyjadriť.

Podnikatelia očakávajú, že vytvorenie transatlantického voľného trhu a odstránenie obchodných a regulačných bariér bude mať pozitívny vplyv nielen na ich tržby, ale aj na zamestnanosť v ekonomike. V prieskume naznačené očakávané zvýšenie tržieb v priemere o 17 % a zvýšenie počtu zamestnancov v priemere o 7,8 % možno hodnotiť ako optimistický odhad. Celkový vplyv na ekonomiku bude pravdepodobne nižší, nakoľko respondentmi v prieskume PAS boli najmä podniky, ktoré obchodujú so zahraničím, takže názory podnikateľov, ktorí pôsobia na lokálnom trhu, nie sú dostatočne zohľadnené. Každopádne, nielen podľa domácich odhadov, ale aj podľa odhadov medzinárodných inštitúcií, by Slovensko malo patriť medzi krajiny, ktoré budú z transatlantickej dohody profitovať nadpriemerne.

Komentár pripravil Robert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.

O red

Odporúčame pozrieť

Ivan Štefanec: Podporujem Ivana Korčoka

Prezidentská kampaň pred druhým kolom volieb je v plnom prúde. Svoju podporu kandidátom vyjadrujú rôzne …

Consent choices