kukan
Eduard Kukan. PHOTO: © European Union, 2014

Europoslanec Kukan podrobne o krajinách Balkánu, ktoré sa chcú stať členmi EÚ

kukan
Eduard Kukan, europoslanec. PHOTO: © European Union, 2014

Europoslanec Eduard Kukan sa na proces približovania balkánskych krajín do únie pozerá realisticko-optimisticky. „Ak chceme hovoriť o jednej a jednotnej Európe, tak bez západného Balkánu takáto Európa neexistuje.“ Preto musí proces rozširovania únie pokračovať. V niektorých prípadoch úspešne, v iných menej.

Ako vnímate balkánske krajiny, ktoré by sa chceli dostať do európskych štruktúr?

Všetky krajiny na Balkáne by sa chceli stať členmi EÚ. Európska perspektíva, s ktorou sa začalo už v roku 2003, je stále ešte pre nich atraktívna. Najďalej je Čierna Hora, ktorá je v procese prístupových rokovaní. Od 21. januára sa rokuje aj so Srbskom. Tieto dve krajiny sú po vstupe Chorvátska najďalej.

Každá z ďalších krajín má svoje problémy … Macedónsko má štatút kandidátskej krajiny asi 6 rokov, ale nevyriešená otázka názvu krajiny, teda spor s Gréckom, ju stále brzdí. Grécko stále blokuje, aby sa začali prístupové rokovania. Pre lídrov Macedónska je to dosť frustrujúca situácia, pretože spĺňajú kritéria, podľa ktorých by mohli začať prístupové rokovania. Komisia každý rok – päť rokov po sebe, odporučí Rade, ktorá prijíma rozhodnutia, aby určila termín začiatku rokovaní. Rada príjme vždy rovnaké stanovisko: Macedónsko zaznamenalo pokrok, ale k otázke sa vrátia o pol roka. Teraz prijmeme rovnakú rezolúciu.

Tento problém sa rieši i na pôde OSN, kde máme špeciálneho amerického veľvyslanca (Matthew Nimetz). Zaoberá sa tým viac ako 15 rokov, ale zatiaľ sa nič nedosiahlo. Skúšajú sa rôzne spôsoby, napr. aby sa začali prístupové rokovania a v rámci nich sa tento sporný bod riešil. Treba nájsť nové riešenia …

Albánsko stále čaká na kandidátsky štatút. To je krok, ktorý musí každý dosiahnuť, aby sa mohlo pokračovať ďalej v celom procese. Dá sa očakávať, že niekedy v júni, keď sa bude konať ďalšie zasadnutie Rady, ktorá bude o tom rozhodovať, Albánsko tento štatút dostane.

Bosna a Hercegovina je veľmi ťažký prípad. Tam by sme my všetci poslanci europarlamentu boli radi, keby sme im mohli pomôcť. Ak by prišla dobrá správa zo Sarajeva, že sa na niečom dohodlo 6 miestnych lídrov. Lenže tieto správy nechodia a nechodia. Bosna a Hercegovina v porovnaní s ostatnými krajinami západného Balkánu veľmi zaostáva a my poslanci sme z toho trochu frustrovaní, lebo nevieme ako im už pomôcť. Skúšame všetko možné, podobrom aj pozlom. Vlani bol návrh – paragraf v rezolúcii hovoril o pozastavení členstva Bosne a Hercegovine v Rade Európy. To je naozaj tvrdé opatrenie. Nakoniec sa to neschválilo asi iba o 20 hlasov. Radíme, hovoríme, diskutujeme … Komisár Fűlle sa niekoľkokrát stretol so šiestimi hlavnými politickými aktérmi tejto krajiny. Vždy sa pekne porozprávajú. Hovoria to, čo by sme od nich chceli počuť. Potom sa vrátia domov a nič sa nezmení. V Bosne a Hercegovine sa všetko úsilie, ktoré európske inštitúcie vyvinuli, nestretlo s nijakým úspechom. Tam jednoducho nie je nijaký pokrok. Nevzdávame sa, ale dôvod na optimizmus tu nie je. Bosna a Hercegovina je ťažká krajina. Jej ústavu tvorí príloha k Daytonskej dohode, ktorá zastavila tú nezmyselnú vojnu v roku 1995 a priniesla mier. Obsahuje ale niektoré opatrenia, ktoré veľmi komplikujú funkčnosť celej krajiny. Možno sa bude musieť uvažovať o veľmi radikálnom kroku, ktorý by toto všetko posunul dopredu.

Viac..  Europoslanec Eugen Jurzyca: Banky čaká zmena, budú zavádzať okamžité platby

Kosovo je problém. Nikto si nevie predstaviť budúcnosť Kosova iba v Európskej únii. Snažíme sa pomôcť aspoň v tom, že napríklad všetky krajiny na západnom Balkáne môžu cestovať bez víz do Schengenského priestoru. Kosovčania nemôžu a to je diskriminácia. V Kosove sa sťažujú, lebo cestovanie je pre ľudí a oni jediní z celého Balkánu nemôžu cestovať. Komisia už vedie rozhovory o odstránení tejto diskriminácie a takisto sa začali rokovania o Asociačnej dohode s Kosovom, aj keď má taký štatút, aký má. Komisia má možnosť takúto dohodu podpísať bez toho, aby ju museli ratifikovať parlamenty členských štátov. Päť parlamentov by to neratifikovalo, lebo päť členských štátov Únie Kosovo neuznáva. To samozrejme komplikuje celú situáciu krajiny. Akékoľvek snahy sú aby sa im pomohlo, skôr či neskôr sa narazí na tento štatút. Nevyzerá to, že niektorá z piatich krajín zmení svoje stanovisko. Situáciu môže vylepšiť jedine dohoda medzi Srbskom a Kosovom.

Situáciu pre spravodajský portál EuropskNoviny.sk zhodnotil europoslanec Eduard Kukan.

O bar

Odporúčame pozrieť

Nemecko

Nemecká priemyselná a obchodná komora vyzvala na dokončenie dohody EÚ – Mercosur

Nemecká priemyselná a obchodná komora (DIHK) vyzýva na dokončenie dohody o voľnom obchode medzi Európskou …

Consent choices