EuropskeNoviny.sk
PHOTO: © European Union, 2014
Slovensko sa v roku 2009 ocitlo na nelichotivom poslednom mieste vo volebnej účasti do Európskeho parlamentu. Prečo bola u nás taká mizerná, ani nie 20% účasť?
– Slovensko vstupovalo do EÚ v roku 2004 a ani o päť rokov neskôr nemali voliči dostatočné informácie o dôležitosti týchto volieb. Každý mal pocit, že Brusel je ďaleko a že rozhodnutia prijaté v Európskom parlamente sa Slovákov priamo nedotýkajú, alebo len okrajovo.
24. mája sú opäť voľby do EP. Myslíte si, že príde k urnám väčší počet voličov?
– Ako politička, ktorá sa 15 rokov aj aktívne zúčastňuje volieb viem, že účasť v každých voľbách ovplyvňuje mnoho faktorov. Niekedy stačí, že prší, inokedy že je krásne počasie, ľudia sú na chalupách a v záhradkách, ale najviac účasť ovplyvňuje politická atmosféra. To znamená, či ľudia v daných voľbách majú svojich predstaviteľov, ktorí ich vedia zastupovať, ktorí ich vedia presvedčiť o dôležitosti volieb a predovšetkým o potrebe zúčastniť sa. Ako poslankyňa EP už piaty rok veľmi aktívne komunikujem s voličmi a snažím sa ich oboznámiť s prácou a fungovaním parlamentu. Aj keď som optimista, nemyslím si, že výrazne prekročíme 20 % hranicu. Často sa stretávam s výrokom „Brusel rozhodol, Brusel nám diktuje,…“. V kampani by mali všetky politické subjekty vysvetľovať, že Brusel sme my – zástupcovia Slovenska v Rade, v Komisii a v Európskom parlamente. Každá legislatíva ešte pred tým, než ide na schválenie do EP, v zmysle Lisabonskej zmluvy a posilnenia právomocí národných parlamentov, ide najprv jednotlivým členským štátom, ktoré ju môžu blokovať. Z toho jasne vyplýva, že máme dostatočné mechanizmy na to, aby sme mohli vopred zmeniť nariadenia, pokiaľ je to pre nás nevýhodné.
Myslíte si, že všetky politické subjekty budú takúto rétoriku používať pred voľbami do EP?
– Už teraz máme veľa euroskeptikov, ktorí všetko kritizujú a určite to bude aj ich rétorika pred voľbami. Populistické vyjadrenia typu „dosť bolo diktátu Bruselu, EÚ nám ničí priemysel na úkor ekológie“ počúvame už aj dnes. Na druhej strane títo euroskeptici nič nepovedia o tom, že základným princípom fungovania EÚ je solidarita bohatých regiónov s chudobnejšími a že Slovensko v rokoch 2007 – 2013 dostalo 11,5 miliardy € na rozvoj a v najbližšom období rokov 2014 – 2020 môžeme čerpať prostredníctvom štrukturálnych fondov až 13,5 miliardy €. Tieto finančné prostriedky využívame na rozvoj regiónov, vzdelávanie, rekvalifikácie, podporu a vytváranie nových pracovných miest, na obnovu, rekonštrukciu a modernizáciu škôl, na výstavbu cestnej, železničnej a leteckej infraštruktúry, na ochranu životného prostredia.
Akú majú možnosť voliči sa s týmito údajmi oboznámiť?
– Počas volebného obdobia piatich rokov som ja, aj moji kolegovia veľmi intenzívne navštevovali mnohé školy, zúčastňovali sa na rôznych besedách a podujatiach, kde sme o výhodách členstva Slovenska v EÚ hovorili. Každý rok sme osobne pozvali na návštevu EP minimálne 150 návštevníkov. Média prinášajú rôzne spravodajstvá o prijímaných nariadeniach, ktoré majú pozitívny dopad na obyvateľov. Ako pozitívny príklad môžem uviesť napríklad legislatívu týkajúcu sa zabráneniu potravinovým podvodom, ochranu práv spotrebiteľov, znižovanie roamingových hovorov. Tiež musíme hovoriť o ďalších výhodách členstva v EÚ – voľný pohyb osôb, tovaru a služieb, čo mnohí dnes už považujú za samozrejmosť.
Na záver ešte jedná otázka. Budete opäť kandidovať do EP?
– Politická strana SMER-SD, ktorej som členkou, ešte kandidátku neschvaľovala, ale mám záujem kandidovať, aby som skúsenosti získané počas tohto volebného obdobia mohla zúročiť aj naďalej. Opäť by som chcela pracovať vo výbore pre regionálny rozvoj, pretože v ňom sa určujú priority a celý proces pre čerpanie eurofondov, čo je pre Slovensko určujúce.
Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Monika Smolková.
