Ženy ako nelegálne migrantky sú často sexuálne zneužívané, tvrdí europoslankyňa Anna Záborská

Nelegálni migranti prichádzajúci do členských krajín EÚ bývajú v mnohých prípadoch vykorisťovaní, obzvlášť ženy. Napríklad keď pracujú v domácnosti a s okolitým svetom mávajú len minimálny kontakt. Obvykle mávajú neúnosne dlhú pracovnú dobu a nízku mzdu. Často sa stáva, že nemajú čas ani na odpočinok, nehovoriac o možnosti vybrať si voľno alebo dovolenku. O tomto probléme sme sa porozprávali s predsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť – europoslankyňou Annou Záborskou.

Jednou z tém stretnutia vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť bola aj otázka migrácie. O aký druh migrácie ide?

– Hovorili sme o nelegálnej migrácii. Týka sa poväčšine ľudí, ktorí nemajú dokumenty, prípadne takých, ktorým vypršali víza, alebo nedostali azyl. Nemajú nárok na zdravotnú starostlivosť, nemôžu dať deti do školy, nemôžu podpísať zmluvu na nájom bytu a podobne. Títo ľudia nemajú možnosť oficiálne fungovať a zaradiť sa do normálneho života. Iniciatívna správa “Ženy bez dokumentov” spravodajkyne pani Nicolai z Rumunska, o ktorej sme rokovali vo výbore, sa zameriava práve na ženy, ktoré sa v dôsledku nelegálnej migrácie ocitajú vo zvlášť neľahkej situácii.

Je nelegálna migrácia aj problémom členských krajín EÚ?

– Nelegálna migrácia je celosvetovým problémom, pričom najzraniteľnejšie sú práve ženy. Sú ľahšie manipulovateľné, ľahšie ovládateľné a to vedie k zneužívaniu. Za strechu nad hlavou sú mnohé ženy nútené platiť vlastným telom. Väčšinou sa boja komunikovať s políciou, pretože sú dezorientované a majú s tým často zlé skúsenosti. Známe sú totiž prípady, kedy samotná polícia spolupracovala s podsvetím. V týchto situáciách je najdôležitejšie ochrániť základné ľudské práva, ochrániť prirodzené právo každého človeka na ľudskú dôstojnosť.

Iniciatívna správa obsahovala aj nejaké návrhy na riešenie problému?

– Áno, návrhov bolo viac, niektoré z nich boli reálne, niektoré menej. Okrem nášho Výboru pre práva žien bola správa do detailov prerokovaná aj vo Výbore pre zamestnanosť a som tomu rada, lebo práve tam sa v diskusii otvoril jeden závažný problém. Bola to otázka, či ženy majú mať iný, osobitný režim, alebo či majú byť posudzované rovnako, ako ostatní nelegálni migranti. V predloženej iniciatívnej správe totiž chýbalo riešenie prvotného statusu týchto žien. Preto sme hľadali spôsob, ako týmto ženám efektívne pomôcť a podchytiť ich hneď na začiatku. No požiadavka priznať týmto ženám automaticky status obetí a týmto spôsobom ich vyňať zo skupiny nelegálnych migrantov sa ukázala ako sporná.

Každý členský štát EÚ by predsa pri riešení tohto problému mohol urobiť veľa…

– Áno, je potrebné posilniť kontroly čierneho trhu práce a zvýšiť spoluprácu s azylovými domami, zvýšiť kontrolu nielen ubytovní, ale napríklad aj verejných domov a poskytnúť týmto ženám akúsi “prvú pomoc”. Ako reálna sa nám zdala požiadavka finančnej podpory týchto aktivít realizovaných na úrovni členských štátov z prostriedkov EÚ.

Problematike nútenej prostitúcie a obchodovania s ľuďmi sa venujem, odkedy som členkou Európskeho parlamentu. Bola som iniciátorkou celoeurópskej kampane “Červená karta pre nútenú prostitúciu”, ktorá bola vyhlásená v súvislosti s Majstrovstvami sveta vo futbale v Nemecku. Mnoho ľudí ani nevie, že sprievodným javom takýchto obrovských podujatí, na ktorých sa očakáva prítomnosť veľkého množstva fanúšikov, je vznik množstva verejných domov a nárast nútenej prostitúcie a obchodovania s ľuďmi.

Ďakujeme za rozhovor, rozprávali sme sa s poslankyňou Európskeho parlamentu MUDr. Annou Záborskou.