EuropskeNoviny.sk
Justičné orgány, ktoré žiadajú kolegov v iných členských štátoch o pomoc pri vyšetrovaní zločinov, napríklad vykonaním domových prehliadok alebo vypočutím svedkov, by sa mali dočkať rýchlejšej a pozitívnejšej reakcie. Vyplýva to z navrhovaných pravidiel o európskom vyšetrovacom príkaze (EIO), ktoré schválil Európsky parlament. Poslanci tiež v samostatnom hlasovaní vyzvali na dôkladnú revíziu legislatívy o európskom zatykači, ktorá upravuje vydávanie podozrivých osôb v rámci EÚ.
„Tento nástroj umožní účinné stíhanie cezhraničnej trestnej činnosti, akou je terorizmus, obchodovanie s drogami alebo korupcia. Zaručí tiež dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd,“ vyhlásil spravodajca smernice o európskom vyšetrovacom príkaze Nuno Melo (EPP, PT). Poslanci smernicu schválili pomerom hlasov 467 (za): 22 (proti): 10 (zdržalo sa hlasovania).
„Európsky zatykač by mohol byť nazvaný eurom vo svete spravodlivosti a vnútorných vecí. Je to veľmi dobrý nápad, ktorý bol však spustený bez podpory a záruk nevyhnutných na to, aby bol silný a udržateľný (…) Fungovanie európskeho zatykača sa musí zlepšiť,“ vyhlásila spravodajkyňa uznesenia o európskom zatykači (EAW) Sarah Ludford (ALDE, UK). Parlament uznesenie schválil pomerom hlasov 495 (za): 51 (proti): 11 (zdržalo sa).
Prísnejšie lehoty
Európsky vyšetrovací príkaz je nástrojom, ktorý uľahčuje justičným orgánom členského štátu získavanie dôkazov v iných členských štátoch prostredníctvom vykonania vyšetrovacích úkonov miestnymi orgánmi na ich území.
Nová legislatíva stanovuje členskému štátu, ktorý prijal európsky vyšetrovací príkaz, lehotu 30 dní na rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní tejto žiadosti o vykonanie vyšetrovacích úkonov. V prípade jej uznania budú nevyhnutné úkony vykonané najneskôr do 90 dní od prijatia EIO. Pokiaľ nebude možné dodržať stanovenú lehotu, príslušný orgán to spolu s dôvodmi odkladu bezodkladne oznámi krajine, ktorá vyšetrovací príkaz vydala.
Obmedzenie možnosti zamietnuť EIO
Európsky vyšetrovací príkaz bude možné zamietnuť len za istých okolností, napríklad ak by hrozilo poškodenie záujmov národnej bezpečnosti. Poslanci rozšírili navrhovaný text o ustanovenia, ktorých cieľom je chrániť základné práva podozrivých. Na ich základe by príslušné orgány mohli odmietnuť vykonanie vyšetrovacích úkonov, pokiaľ by neboli v súlade s ich záväzkami v oblasti základných ľudských práv.
Po schválení Európskym parlamentom musí smernicu o európskom vyšetrovacom príkaze formálne odobriť aj Rada EÚ (ministri členských štátov). Následne budú mať členské štáty tri roky na jej transpozíciu do svojich právnych systémov. Na jej vykonávaní sa nebude zúčastňovať Dánsko a Írsko.
Revízia európskeho zatykača
V samostatnom hlasovaní Parlament vyzval Európsku komisiu, aby v priebehu roka predložila legislatívny návrh na revíziu pravidiel európskeho zatykača. Uznesenie, ktorého spravodajkyňou je poslankyňa Ludford, obsahuje konkrétne odporúčania, ako by reforma mala vyzerať.
Napriek úspechu, ktorý európsky zatykač zaznamenal pri zrýchlení procesu vydávania podozrivých v rámci EÚ, si podľa poslancov systém EAW vyžaduje dôkladnú reformu zameranú na zvýšenie ochrany procesných práv podozrivých a obvinených osôb, zlepšenie podmienok väzby a zabránenie údajnému nadmernému využívaniu európskeho zatykača niektorými členskými štátmi. Z celkového počtu 54.689 vydaných európskych zatykačov v období rokov 2005-2009 ich bolo vykonaných iba 11.630.
„Organizovaný zločin dnes pôsobí v mnohých štátoch a je ďaleko pred právnymi normami, preto je potrebné zrevidovať aj európsky zatykač. Urýchlenie a zjednodušenie postupu vydávania podozrivých osôb spravodlivosti určite prispeje aj k dôvere v súdnictvo a orgány činné v trestnom konaní v jednotlivých členských štátoch,“ uviedla poslankyňa Monika Smolková (S&D, SK).
Viac sa dozviete v priloženom videu:
