Rusko ohrozuje mier v Európe, vyhlásil šéf NATO

„To, čo teraz Rusko robí na Ukrajine, je v rozpore s princípmi Charty Organizácie Spojených národov. Ohrozuje to mier a bezpečnosť v Európe,“ povedal reportérom v Bruseli pred začiatkom schôdzky veľvyslancov NATO. Rasmussen zároveň súčasnú situáciu na Ukrajine označil za „nebezpečnú“ a vyzval Rusko aby „znížilo napätie“ v oblasti.

Pápežov odkaz

Na upokojenie napätia medzi Ukrajinou a Ruskom v súvislosti so situáciou na Kryme v nedeľu verejne apeloval aj pápež František. Krízu by mali podľa neho prostredníctvom dialógu vyriešiť svetoví lídri.

„Celým srdcom apelujem na medzinárodnú komunitu: Podporte každú iniciatívu na dialóg a harmóniu,“ povedal pontifik davu svojich priaznivcov na Námestí svätého Petra v Ríme. Pápež apeloval aj na ukrajinskú spoločnosť, ktorá by mala „spoločne pracovať na prekonaní nedorozumení a budovať spoločnú budúcnosť“.

Ukrajinskí vojaci kapitulujú

Aktuálna situácia na Ukrajine je až desivá! Pred pár minútami začali podľa ruských médií masovo kapitulovať ukrajinskí vojaci a vzdávajú sa krymskej vláde. Okamžite na situáciu reagovala ukrajinská armáda, ktorá  povolala všetky vojenské zálohy. O situácii už rokujú za zatvorenými dverami v parlamente.

Situácia na ukrajinskom Kryme začala byť „veľmi vážna,“ priznal v mimoriadnom príhovore k národu dočasný ukrajinský prezident Olexandr Turčynov. Zároveň informoval o tom, že ruská armáda obkľúčila vojenské základne v tejto časti krajiny. „Ruská armáda blokuje ukrajinské vojenské základne na Kryme. Prišli s ultimátom a žiadajú, aby sa naši vojaci odzbrojili, v opačnom prípade zaútočia. Ultimátum vypršalo dnes o 5. hodine ráno (v nedeľu o 2:00 SEČ),“ vyhlásil. Ako dodal, Rusi hrozby nesplnili, avšak „situácia je tam veľmi napätá“.

Ukrajina vyhlásila „plnú bojovú pohotovosť“ svojich ozbrojených zložiek.  Dočasný prezidenta Olexandr Turčynov takisto nariadil zvýšenú ostrahu strategických objektov vrátane jadrových zariadení. Nový premiér Arsenij Jaceňuk varoval, že akákoľvek vojenská akcia zo strany Moskvy by bola „začiatkom vojny a koncom vzájomných vzťahov“.

Invázia ruských vojakov

Podľa agentúry Associated Press sa už stovky ruských vojakov presúvajú z prístavu v Sevastopoli do krymskej metropoly Simferopoľ. Spravodajská stanica BBC tvrdí, že Rusi na hranici medzi Krymskou autonómnou republikou a zvyškom Ukrajiny začali „budovať zákopy“. Zatiaľ však v oblasti údajne neprišlo k žiadnym násilným incidentom.

Ruská armáda začala na Kryme rozdávať pasy členom miestnych ozbrojených zložiek a udeľovať im ruské občianstvo. Pasy dostávajú najmä vyšší dôstojníci. Po skončení mimoriadneho rokovania vlády boli okamžite zmobilizované ukrajinské ozbrojené jednotky.

Situácia na Ukrajine sa vyostruje. Ruský prezident Vladimír Putin môže na Ukrajinu vyslať armádu. Šéf slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba dúfa, že k vojenskému konfliktu nedôjde. „Slovensko môžu zaplaviť státisíce migrantov z Ukrajiny,“ hovorí analytik.

Obama varoval Putina

Napätá situácia na Ukrajine a Kryme bola v sobotu v noci hlavnou témou telefonického rozhovoru medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým lídrom Barackom Obamom.

Prezident USA svojho ruského partnera vyzval na okamžité stiahnutie ozbrojených síl späť na základne na Kryme v záujme upokojenia situácie. Vyzval ho tiež, aby sa Moskva zdržala intervencie na celom ukrajinskom území a varoval Putina pred následkami. Rusko podľa Obamu rozmiestnením vojakov na Kryme porušilo svoje medzinárodné záväzky.

„Prezident Obama vyjadril hlboké znepokojenie nad porušením ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti zo strany Ruska,“ uvádza vyhlásenie Bieleho domu. Obama Putina vyzval, aby situáciu riešil rokovaním s novým ukrajinským vedením alebo prostredníctvom zahraničných pozorovateľov. USA sú podľa neho ochotné takýto dialóg sprostredkovať.

Putin chce chrániť občanov Ruska

Putin si počas 90-minútového rozhovoru vyhradil právo brániť záujmy a bezpečnosť Rusov na Ukrajine. Na Ukrajine podľa ruského lídra hrozí vypuknutie násilia zo strany pravicových extrémistov, ktorého terčom by mohla byť práve tamojšia ruská komunita. Ruská ústava umožňuje armáde chrániť ruských občanov v iných krajinách.

„Prezident Putin zdôraznil, že v prípade ďalšieho rozšírenia násilia vo východných regiónoch Ukrajiny a na Kryme si Rusko vyhradzuje právo chrániť svoje záujmy ako aj záujmy ruskej populácie, ktorá tam žije,“ píše sa vo vyhlásení Kremľa.

Fico žiada diplomatické riešenie konfliktu

Premiér Robert Fico so znepokojením sleduje eskaláciu napätia v susednej Ukrajine. „Vyzývame všetky zúčastnené strany na maximálnu zdržanlivosť a na politické a diplomatické riešenie krízy. Bezpečnostná rada SR je uvedená do pohotovosti,“ uvádza sa vo vyhlásení predsedu vlády, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa premiéra Beatrice Szabóová.

Vyhlásenie premiéra Fica k dianiu na Ukrajine považuje podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec za veľmi pasívne. Podľa neho nestačí situáciu len sledovať, ale je potrebné aktívne konať. „Je načase, aby sa predseda vlády nevenoval len prezidentskej kampani, aby jasne zaujal stanovisko odmietnutím násilnej vojenskej invázie a prispel ku pokojnému vyriešeniu napätej situácie,“ povedal Štefanec agentúre SITA.

Mimoriadne zasadnutie NATO

V nedeľu sa pre situáciu na ukrajinskom Kryme uskutoční mimoriadne zasadnutie Severoatlantickej rady NATO.Generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen stretnutie zvolal na požiadanie Litvy, Estónska a Lotyšska, ktoré sa odvolali na článok štyri Charty NATO. Podľa tohto článku sa členské krajiny zídu na konzultáciách, ak je ohrozená územná celistvosť alebo politická nezávislosť jedného z nich.

Článok štyri bol aktivovaný len štvrtýkrát v histórii aliancie. O pomoc požiadala NATO aj samotná Ukrajina. „Musíme urýchlene zastaviť eskaláciu napätia na Kryme. Spojenci NATO na tom úzko spolupracujú,“ vyhlásil Rasmussen. Dodal, že zasadnutie Severoatlantickej rady sa uskutoční o 14:00 SEČ a následne sa stretne Komisia NATO-Ukrajina.

Viac sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.