Kontroverzný plán: Z EÚ chceme urobiť federáciu, tvrdí Únia európskych federalistov

Milan Polešenský, generálny sekretár UEF (Únia európskych federalistov) na Slovensku. Union of European Federalists je nadnárodná mimovládna organizácia združujúca 24 federalistických organizácií po celej Európe. Spolu s Mladými európskymi federalistami (JEF) má v súčasnosti viac ako 30.000 členov a aktivistov. Koncom minulého roka sa stala pozorovateľom v UEF aj slovenská ÚNIA EURÓPSKYCH FEDERALISTOV.

 

 

Myšlienka hlbšej integrácie Európy nie je v súčasnosti prijímaná s nadšením… Federalistické organizácie sú často označované za príliš radikálne. Ako sa na tento postoj pozeráte vy?

Ľudia často stotožňujú federáciu s centralizáciou. V skutočnosti je federácia opakom centralizácie. Ak by sa od zajtra rána Európska únia zmenila na federáciu, úradníci v Bruseli by zrazu zistili, že ich právomoci sú značne obmedzené. Federalistické myšlienky nie sú ani radikálne, ani nesmerujú proti európskym národným štátom.

Pred rokom sme, ešte ako Mladí európski federalisti, organizovali väčšiu diskusiu pri príležitosti výročia vstupu Slovenska do EÚ. Jedným z hostí bol aj jeden bývalý slovenský minister, veľmi inteligentný človek. Vo chvíli, keď moderátor ohlásil, že diskusiu organizujú Mladí európski federalisti, viditeľne poskočil na stoličke, akoby sa zľakol toho, čo za názory sa na podujatí budú prezentovať… Taký vplyv má niekedy slovo federácia na ľudí. Na druhej strane je oveľa väčšia výzva budovať organizáciu, ktorá môže na mnohých ľudí zo začiatku pôsobiť kontroverzne.

Na konferencii, ktorú som spomínal, odznela jedna krásna veta: „Federácia znamená dôslednú demokratizáciu.“ Myšlienka federalizmu je však u nás tak málo známa, že si ju ľudia často stotožňujú s akousi diktatúrou Bruselu. Nie je to pravda.

Ako by mala vlastne európska federácia fungovať?

Okrem prísnej demokratizácie znamená federácia aj presné rozdelenie právomocí. Niektoré oblasti, ako napríklad kultúra, školstvo, zdravotníctvo zostávajú vo federáciách výlučne v právomociach členských štátov. Brusel by tu nemohol žiadnym spôsobom zasahovať.

Avšak to, čo je efektívnejšie riadiť z nadnárodnej úrovne – napríklad zahraničnú alebo bezpečnostnú politiku – by riadila federálna vláda. Ak sa nad tým zamyslíme, je to racionálne. Akú nezávislú zahraničnú politiku môže robiť samostatné Slovensko? Alebo efektívnu obranu? Míňame miliardy na obranu a za tie miliardy máme niekoľko hrdzavých Migov. Minuté peniaze sa dajú použiť aj lepšie – napríklad v našom podvýživenom zdravotníctve alebo školstve. Vznikom európskej federácie by sa nám uvoľnili ruky a zostalo by nám viac peňazí na podstatnejšie veci …

To všetko však neznamená, že by bola federálna vláda, zahraničná a obranná politika mimo kontrolu členských štátov Únie. Práve naopak, oproti dnešnému stavu by sa kontrola Bruselu zo strany národných štátov zvýšila. Zvýšil by sa najmä vplyv malých štátov, ako je Slovensko. Federácia predpokladá dvojkomorový parlament. Päťmiliónové Slovensko by zrazu získalo v dolnej komore Európskeho parlamentu rovnaký počet poslancov ako 80 miliónové Nemecko. Samozrejme, zjednodušujem, ale toto je základná myšlienka.

Federácie na svete fungujú dobre. USA, Nemecko, Švajčiarsko sú federácie. Sú to vyspelé bohaté štáty a nikto nemôže povedať, že by tieto štáty boli nedemokratické.

Ale v USA prebiehal iný historický vývoj ako v Európe..

Vzhľadom k Európe je lepší príklad Švajčiarsko. Švajčiarsko sa skladá z veľmi rôznorodých kantónov. Jednotlivé kantóny sú jazykovo, kultúrne a ekonomicky veľmi odlišné. Švajčiari v minulosti pochopili, že len federatívne usporiadanie krajiny dokáže spojiť tieto odlišné kantóny a zároveň dá krajine obrovskú silu. Pre mnohých je Švajčiarsko vzorom demokracie. Prečo nie je vzorom aj ako krajina, ktorá sa pomocou federatívneho usporiadania dokázala zjednotiť a dokáže prosperovať?

Takže Európski federalisti nechcú zobrať európskym štátom všetky právomoci a dať ich Bruselu? Nechcú vytvoriť európsky superštát?

Vôbec nie. Akýsi európsky superštát pod diktatúrou Bruselu je nezmyslel. Je to nezmysel aj z politologického hľadiska aj z hľadiska praxe. Európania sú individuality a majú v sebe príliš hlboko zakorenenú úctu k národným tradíciám a myšlienky demokracie. Nikdy by neakceptovali niečo ako „superštát“ pod kontrolou úradníkov v Bruseli. Myšlienka európskeho „superštátu“ je čistá hlúposť. Lenže Európa sa musí nejakým spôsobom hlbšie zjednotiť, inak nás čakajú veľké problémy…

Aké problémy?

Myslím tým všetky negatíva globalizácie. Počínajúc presunmi výroby mimo Európu, pokračujúc cez daňové raje, nadnárodnú kriminalitu, bezpečnostné hrozby či konkurenciu nových veľmocí.  Tieto problémy jednotlivé národné štáty nikdy nedokážu vyriešiť samostatne. Jeden publicista raz napísal: „Svet 21. storočia bude svetom obrov: unavených a starých ako USA a Rusko, nových a hladných ako Čína, India a Brazília. Vo svete obrov je lepšie byť obrom. Ak chce Európa prežiť, musí sa tiež stať obrom.“

Čo Vás viedlo k založeniu Únie európskych federalistov na Slovensku?

Nadnárodná Únia európskych federalistov bola založená v roku 1946. Je to organizácia, ktorá mala od založenia obrovský vplyv na formovanie spoločnej Európy. Dnes má viac ako 30.000 členov a národné organizácie v takmer každej európskej krajine. Na Slovensku existovala do minulého roka len mládežnícka organizácia Európskych federalistov, JEF Slovakia, kde som pôsobil. Často nás kontaktovali ľudia, ktorým sa myšlienky a činnosť Mladých federalistov páčili a chceli sa pridať. Časom sa vytvorila dosť veľká skupina ľudí na to, aby sme mohli uvažovať o založení národnej organizácie UEF na Slovensku a pokračovať aj potom, keď prekročíme vek vhodný na angažovanie sa v mládežníckych organizáciách. Založili sme slovenskú UEF a v novembri minulého roka nás prijali za pozorovateľov v nadnárodnej UEF.

Čo je cieľom UEFS?

Umožňovať a vytvárať dialóg. Na Slovensku, ale aj v v Európe dialóg chýba. Politika ľudí rozdeľuje a plodí vzájomnú nenávisť. Pritom politika, verejný záujem a hľadanie spoločnej cesty by nás mali spájať a nie rozdeľovať.

Okrem iných akcií sme začali od januára organizovať diskusie s prezidentskými kandidátmi. Jeden z dôvodov ich organizácie bol práve chýbajúci dialóg o európskych témach. Na prvú diskusiu sme pozvali Helenu Mezenskú a Petra Osuského. Zrejme nikto nie je ďalej od myšlienky federalizmu a hlbšej európskej integrácie ako títo dvaja kandidáti. My sme ich pozvali, lebo si myslíme, že dôležitejšie ako slepo presadzovať svoje názory je rozprávať sa o veciach a hľadať spoločné cesty…

Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal generálny sekretár Únie európskych federalistov Milan Polešenský.