EuropskeNoviny.sk
PHOTO: Flickr.
KYJEV – Pozorovatelia z OSN alebo Rady Európy. Aj to je podľa väčšiny západných štátnikov riešenie krízy na Ukrajine. Odmietajú však vojenskú pomoc v jej spore s Ruskom. Potvrdilo to aj vedenie NATO. Spojené štáty a ďalších šesť krajín skupiny G8 vyslali ďalší diplomatický odkaz – zrušili účasť na summite, ktorý sa mal v lete konať v Rusku.
Vylúčia Rusko z G8?
Sedem najväčších ekonomických mocností na svete pozastavilo prípravy na plánovaný summit. Vyhlásenie Bieleho domu v mene takzvanej G7 (Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Taliansko, USA) ako dôvod uvádza „jasné narušenie zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“ zo strany Ruska, ktoré týmto spôsobom ide proti „zásadám a hodnotám“ zoskupenia.
Tento krok prichádza v momente, kedy Rusko stále viac a viac dostáva pod kontrolu celé územie a strategické objekty Krymu. Ukrajinská vláda obvinila svojho veľkého suseda z vyhlásenia vojny a sama zmobilizovala svoje vojská.
Podpora Ukrajine
„Sme jednotní v podpore ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti. Podporujeme právo Ukrajincov vybrať si svoju budúcnosť,“ vyhlásili predstavitelia mocností. Zaviazali sa podporovať Ukrajinu v jej úsilí o obnovenie jednoty, stability, politického a ekonomického zdravia krajiny. „Za týmto účelom podporujeme spoluprácu Ukrajiny s Medzinárodným menovým fondom a realizáciu nevyhnutných reforiem,“ cituje vyhlásenie ukrajinský server focus.
Putin sa háji
Ako informuje server britskej televízie BBC, podľa ruského prezidenta Vladimíra Putina majú Rusi právo ochraňovať záujmy rusky hovoriacej komunity na juhoukrajinskom Kryme.
K odsudzujúcemu stanovisku sa pripojili aj predsedovia Európskej rady a Európskej komisie. Summit v Rusku, ktoré je od 90. rokov ôsmym členom neformálneho bloku, sa mal konať v júli v meste Soči. Ani ministri zahraničia krajín Európskej Únie nezaháľajú. Mali by sa stretnúť v Bruseli, aby prerokovali momentálnu krízovú situáciu na Ukrajine.
KDH vyzýva k zdržanlivosti
„Vyzývame Ruskú federáciu, aby rešpektovala integritu a suverenitu Ukrajiny a platné medzinárodné právo. Jedným zo záväzkov Ruska ako zmluvného garanta je zdržanie sa hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny na základe jej pristúpenia k Zmluve o nešírení jadrových zbraní v roku 1994. Otázky a záujmy ruskej národnostnej menšiny na Ukrajine treba riešiť politickým dialógom, nie vojenskými prostriedkami. Európske hodnoty predpokladajú aj komplexné a prijateľné riešenie postavenia národnostných menšín,“ píše sa v stanovisku KDH.
Viac sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.
