EuropskeNoviny.sk
Ukrajinská hrivna, skratka UAH, sa ocitla pod tlakom politických turbulencií na Ukrajine. Počas niekoľkých posledných dní sa jej hodnota voči americkému doláru a euru prepadla o viac než desať percent. Najmä potom, čo Ukrajinu opustil dnes už bývalý prezident Janukovyč. Avšak ešte než došlo k úplnému rozpadu vedenia tohto štátu, klesala hrivna oveľa pomalšie. Hlavne v porovnaní s alarmujúcimi fundamentami Ukrajiny. Deficit bežného účtu totiž skončil na konci roka 2013 na viac než ôsmich percentách HDP. A rýchlym tempom sa súčasne tenčia aj rezervy centrálnej banky, ktoré ku koncu apríla dosahovali len približne desiatich percent HDP, konkrétne 18 miliárd dolárov. Len za prvý mesiac roka pritom klesli asi o 2, 5 miliardy a vo februári ich zrejme neminie ešte prudší pád.
Ukrajinská centrálna banka preto bola nútená svoj ochranný val pre hrivnu znížiť, aby si tak uchovala aspoň poslednú časť rezerv. Zvyšok sveta medzitým Ukrajinu sleduje a čuduje sa, či bude schopná splácať svoje dlhy, alebo či skrachuje. Celkom totiž krajina potrebuje tento rok splatiť 13 miliárd dolárov. Tamojšej neistote nahráva tiež útek Janukovyča, ktorý sa ako lokaj snažil držať Ukrajinu vo sfére moci ruského impéria. Spomeňte si na jeho minuloročné rozhodnutie nepristúpiť na rozhovory o vstupe do Európskej únie. Namiesto toho sa Ukrajina vlani v novembri pridala k novej ruskej colnej únii, čím Janukovyč zmazal doterajšiu popularitu svojej vlády. Rusko potom v decembri ponúklo svojmu susedovi finančnú pomoc vo výške 15 miliárd dolárov. Lenže Janukovyčov unáhlený odchod pravdepodobne povedie k tomu, že Putin nebude chcieť krajine tak intenzívne pomáhať. Sám ruský prezident totiž vidí, že je jeho moc nad Ukrajinou značne oslabená.
Finančnú pomoc ponúkli aj Spojené štáty a Európska únia. Lenže otázkou je, nakoľko môžu prispieť, aby to na jednej strane akceptovalo nové dočasné vedenie Ukrajiny a na strane druhej nevyprovokovalo nepriateľskú reakciu zo strany Ruska? Krajina sa síce snaží rýchlo vytvoriť dočasnú vládu a na konci mája potom usporiadať voľby, avšak prevrat ukrajinskú ekonomiku poškodil ešte citeľnejšie, než bola predtým. Zároveň je treba počítať s veľkým rizikom, že do všetkého začne hovoriť Rusko – to ak Ukrajina prijme peniaze zo západu radšej než tie východné (čo sa zdá ako najpravdepodobnejší variant). Keby Ukrajina neodvrátila štátny bankrot, stratila by na určitú dobu prístup na dlhopisové trhy. A počas tohto obdobia by mohla dúfať, že sa všetko obráti k lepšiemu. Práve bankrot by totiž bol najrýchlejšou cestou, ako dosiahnuť reštrukturalizáciu a pohnúť sa ďalej. V krátkodobom horizonte to síce môže bolieť, ale ak sa politická situácia v krajine rýchlo stabilizuje, mohlo by to prilákať obrovské investície. Ukrajinské aktíva by potom totiž v dôsledku devalvácie vyzerali ako veľmi lacné a vývoz by mohol ťažiť z lacnejšej domácej cenovej základne. Nakoniec aj deficit bežného účtu by sa mohol rýchlo dostať do plusu.
Bohužiaľ s vyhliadkami okamžitej stabilizácia politickej situácie to nevyzerá práve ružovo. Janukovyč dokázal vyvolať takmer všeobecnú nenávisť u nacionalisticky zmýšľajúcich Ukrajincov zo západu a obyvateľov sympatizujúcich s Ruskom na juhu a východe krajiny – to keď bol obvinený zo zneužívania svojej právomoci a rozsiahlej korupcie. Stále je však možné pozorovať silnú deliacu čiaru, ktorá sa viac menej tiahne stredom tejto krajiny. A je ťažké si predstaviť scenár, v ktorom sa Ukrajina prikloní k novej prozápadne zmýšľajúcej vláde (ktorá by obnovila tesnejšie väzby na ekonomiku a hlavne politiku západnej Európy), bez toho, aby sa to obišlo bez výraznejších protestov Ruska. Ukrajinská hrivna preto pravdepodobne utrpí ďalšie rany. Trh pritom bude sledovať a čakať, čo prinesú nadchádzajúce mesiace. Dôjde nakoniec k ďalšej zamatovej revolúcii, ktorej výsledkom bude vznik dvoch nových krajín? Alebo sa schyľuje k niečomu horšiemu – nepriateľskej konfrontácii, ktorej sa zúčastnia najväčší politickí hráči, zastupujúci záujmy svojich klientov na politickom a možno aj bojovom poli? Dúfajme, že dôjde k prvému variantu. Tak ako tak, je ťažké si predstaviť Ukrajinu ako dlhodobo životaschopnú krajinu.
Komentár pripravil John J. Hardy, hlavný FX stratég Saxo Bank.
