EuropskeNoviny.sk
PHOTO: redakcia/IKEP.
Európska únia prechádza zložitým obdobím. Ľuďom robí vrásky na čele nedostatok voľných pracovných miest a nepriaznivá ekonomická situácia, ktorá sa podpísala pod finančnú krízu. O novom smerovaní Európy však môžeme rozhodnúť už 24.mája. „Tohtoročné voľby do Európskeho parlamentu prekvapia aj novinkou v podobe priamej voľby predsedu Európskej Komisie,“ hovorí riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, Robert Hajšel.
V čom budú tohtoročné voľby iné, ako v roku 2009?
– V tom, že budeme prvý krát voliť podľa Lisabonskej zmluvy, ktorá dáva Európskemu parlamentu vyššie právomoci. Ľudia na Slovensku si musia vybrať trinástich zástupcov do Parlamentu, ktorý rozhoduje o väčšine legislatívy. Ten na návrh Európskej komisie prijíma a schvaľuje spolu s Európskou radou rozpočet, ktorý môže kedykoľvek meniť.
Ako bude vyzerať voľba predsedu Európskej komisie?
– Parlament volí predsedu na návrh Rady, pričom musí brať do úvahy výsledky volieb. Tým pádom rozhodujeme nielen o tom, ako bude vyzerať zloženie Parlamentu, ale aj kto sa stane budúcim šéfom európskej exekutívy.
Ako sa charakter týchto volieb prejaví v politicko-sociálnom kontexte?
– EÚ prechádza krízou. V členských krajinách máme najviac nezamestnaných a keďže európska ekonomika stagnuje, aj predpoklady na tvorbu nových pracovných miest nie sú najpriaznivejšie. Vo voľbách si treba zvoliť nové, prípadne potvrdiť doterajšie smerovanie pre celú EÚ.
Slovensku patrí nelichotivý titul krajiny s historicky najnižšou účasťou v eurovoľbách. Prečo podľa Vás ľudí „nebaví“ európska politika?
– Ľudia akoby predpokladali, že o tom hlavnom sa rozhoduje len na úrovni štátu, čo nie je pravda. Svedčí o tom aj nedávna účasť vo voľbách do VÚC. Je to možné aj tým, že niektorí dostatočne nevnímajú závažnosť rozhodnutí Parlamentu, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život.
Aké prostriedky chcete použiť na to, aby sa ľudia viac zaujímali o dianie v Parlamente ?
– Usilujeme sa o to, aby sa spoločnosť viac angažovala vo verejných veciach. Dôležitosť Európskeho parlamentu ľuďom vysvetľujeme prostredníctvom rôznych debatných a diskusných fór, ktoré mierime na širšie publikum. Organizujeme aj rôzne semináre a konferencie pre konkrétne cieľové skupiny ako je mládež, ženy či seniori. Významnú úlohu zohrávajú v dnešnej dobe tiež sociálne médiá.
Súhlasíte s tým, že v niektorých európskych krajinách sú voľby povinnou záležitosťou?
– Zodpovedá to istým volebným tradíciám. Občania si to skôr vysvetľujú ako pozitívnu vec, ktorá ich oprávňuje povedať si svoj názor. Orgány, ktoré sú zvolené vo voľbách s vysokou volebnou účasťou, majú navyše väčšiu legitimitu ako tie, ktoré sú zvolené pri veľmi nízkej účasti.
Ako by ľudia vnímali, keby sa systém povinného hlasovania zaviedol i na Slovensku?
– Keďže boli u nás voľby za bývalého režimu povinné, ľudia by sa k tomu stavali asi negatívne. V Belgicku, Luxembursku, Grécku a na Cypre sa však nad tým nikto nepozastavuje.
Kto rozhoduje o rozpočte predvolebných kampaní?
– Kampaň je do veľkej miery riadená centrálne. Celý tento koncept schvaľuje Brusel, ktorý sa potom jednotne implementuje do všetkých členských štátov. Diskusie robíme z bežného prevádzkového rozpočtu Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu, ktorý EÚ určila na komunikáciu.
Koľko peňazí vyčlenil Brusel na tohtoročnú kampaň?
– Ide o sumu 16 miliónov eur pre potrebu všetkých štátov. Hovoríme najmä o bilbordoch, letákoch v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, televíznych a audiovizuálnych spotoch a iných mediálnych výstupoch.
Na záver – ako podľa Vás dopadne naša účasť v májových eurovoľbách?
– Veríme, že bude vyššia, keďže diskusia sa týka najmä otázky finančnej krízy. Východisko z nepriaznivej situácie a tvorba voľných pracovných miest sú veci, ktoré sú blízke aj obyčajným ľuďom. Do úvahy však treba zobrať to, že v pomerne krátkom časovom období ide už o piate kolo volieb.
Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Hajšel.
