Inovovať musia v EÚ všetci, aj Európska komisia

Európska komisia, prostredníctvom direktoriátu pre výskum a inovácie, zverejnila výsledky porovnania inovačnej výkonnosti členských krajín EÚ. V konfrontácii so svetom krajiny EÚ zaostávajú za Južnou Kóreou, USA a Japonskom. Veľké rozdiely existujú aj medzi jednotlivými krajinami únie. S použitím 25 rôznych ukazovateľov rozdelila komisia krajiny a regióny v EÚ do štyroch skupín, od najlepších až po tie s najslabšou inovačnou výkonnosťou.

Z porovnania vyplýva, že Slovensko za väčšinou krajín zaostáva, dosahuje priemerné až podpriemerné výsledky. Nejde o nič nové, len sa potvrdzujú tradičné slabiny. Výdavky na inovácie, súkromné aj verejné, za ostatnými krajinami výrazne zaostávajú. A výsledkom je mimoriadne nízka patentová aktivita, čo sa zasa negatívne prejavuje na zanedbateľnom efekte inovácií pre ekonomický rozvoj.

Porovnávanie inovačnej výkonnosti jednotlivých krajín je však zaujímavé aj v kontexte prebiehajúcej diskusie o právomociach, postavení a úlohách inštitúcií EÚ. Táto aktivita je príkladom, že môžu byť užitočné aj vtedy, keď nevyústia do prijatia konkrétnej smernice, ktorá niečo prikazuje alebo zakazuje. Európska komisia môže byť aktívna a zároveň nemusí produkovať nové zaťaženie pre občanov a podnikateľov. Jej aktivita je dokonca zmysluplnejšia, ak jej výsledkom sú rebríčky krajín EÚ, v ktorých sa dokážu nájsť, porovnať svoje umiestnenie s ostatnými a identifikovať oblasti, v ktorých dosahujú priemerné výsledky, kde tvoria európsku špičku a kde, naopak, zaostávajú.

Komisia je najvyšší exekutívny a zákonodarný orgán v EÚ. Úloha zostavovateľa rebríčkov sa môže zdať až takmer ako niečo dehonestujúce. Nie je to pravda. Naopak, podobnými porovnávaniami, ktoré možno rozšíriť aj na iné oblasti, napríklad dane a daňovú politiku alebo podnikateľské prostredie, možno vytvárať tlak na vlády jednotlivých krajín, aby zmenili svoju politiku, ak dosahujú zreteľne horšie výsledky ako iní. V prípade podnikateľskéhoprostredia podobne funguje rebríček Svetovej banky „Doing business“. Posilnením podobných aktivít by komisia prispela k zlepšovaniu politík členských krajín bez toho, aby ich zbytočne nútila k harmonizácii. Ba čo viac, zostala by zachovaná inštitucionálna konkurencia medzi jednotlivými krajinami a najmä by sa posilnil proces učenia sa slabších od tých lepších. Všetkým by prospelo, ak by budúca Komisia začala uplatňovať inovácie aj vo vlastnej politike a vyznávať princíp „menej harmonizácie, viac konkurencie“.

Komentár pripravil Ján Oravec, Nadácia F.A.Hayeka.