Ukrajina chce víza pre Rusko, Rusko chce Krym do konca týždňa

Ukrajinský parlament neuzná odtrhnutie Krymu

Ukrajinský parlament vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby neuznalo jednostranné odtrhnutie Krymu a jeho pripojenie k Rusku. V tzv. deklarácii o oslobodení Ukrajiny ukrajinskí poslanci skonštatovali, že Rusko demonštratívne porušilo nielen ukrajinské zákony, ale aj základné princípy medzinárodného práva.

Deklaráciu predložil úradujúci prezident Oleksandr Turčynov. Z 303 prítomných za hlasovalo 274 poslancov. Dokument zdôrazňuje, že Ukrajina nikdy neuzná zabratie integrálnej časti jej územia Ruskom. Ukrajinský ľud nikdy a za žiadnych okolností nezastaví svoj boj za oslobodenie Krymu od okupantov bez ohľadu na to, ako dlho to potrvá, píše sa v deklarácii.

Vízový režim pre Rusko

Kyjev chce zaviesť vízový režim s Ruskom ako odvetu za anexiu Krymu. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk sa k tejto téme vyslovil zdržanlivo. Podľa neho je v takýchto prípadoch lepšie „dvakrát merať“. Víza totiž Rusko citeľne nezasiahnu.

V stredu sa na zavedení vízového režimu uzniesla ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany, ktorej rozhodnutia majú silu zákona. Podľa Janučeka ale tento krok nebude dostatočne účinný a skôr skomplikuje život ukrajinským občanom žijúcim na východe krajiny pri hranici s Ruskom.

Víza chcelo už aj Rusko

Na Ukrajine žijú milióny ľudí, ktorí majú príbuzenské alebo podnikateľské väzby na Rusko. Ruština je regionálnym jazykom v 13 z 27 ukrajinských oblastí. Za každodenný jazyk ju označuje až 40 percent ukrajinských obyvateľov.

Zavedenie vízovej povinnosti pritom neraz navrhovala samotná Moskva. Dôvodom je prakticky nekontrolovateľný príliv pracovných migrantov do Ruska. Avšak kvôli silným politickým väzbám na bývalé sovietské republiky sa Rusko k tomuto kroku nikdy neodhodlalo.

Rusko háji záujmy krajanov

Na druhej strane, Rusko trvá na dodržiavaní práv svojich krajanov v zahraničí, a preto chce proces pripojenia Krymu k Rusku uzavrieť do konca týždňa. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov chce chrániť etnických Rusov žijúcich v cudzine. Taktiež chce, aby práva jeho krajanov boli plne rešpektované. Využije na to všetky politické a diplomatické prostriedky.

Lavrov obvinil západné štáty, že sa za každú cenu snažia obhájiť svoju výnimočnosť, namiesto toho, aby sa riadili zásadami medzinárodného práva. „Krízovú situáciu na Ukrajine nevyvolalo Rusko. Je to vnútropolitická kríza v mnohom vyprovokovaná z vonku. Sprevádzaná je porušovaním ukrajinskej ústavy,“ uviedol ruský minister. Podľa neho vo svete dochádza k tektonickým zmenám, ktoré sa západné krajiny snažia brzdiť.

Krym sa pripojí do konca týždňa

Legislatívny proces pripojenia Krymu k Rusku bude podľa Lavrova uzavretý do konca týždňa. Dnes má krymsko-ruskú zmluvu o pripojení a ústavný zákon o pripojení ratifikovať Štátna duma, dolná komora parlamentu. Rada federácie, čiže horná komora, bude o zmluve rokovať v piatok. Následne bude chýbať už len podpis prezidenta Vladimira Putina.

Krym a mesto Sevastopol budú následne zaradené do článku 65 ruskej ústavy. Ten obsahuje zoznam jednotlivých členov Ruskej federácie.

Viac sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.