EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Vybrané regulácie EÚ a ich dopady
Európsky parlament
Európsky parlament, Brusel. PHOTO: redakcia/red.

Vybrané regulácie EÚ a ich dopady

Európsky parlament
Európsky parlament, Brusel.
PHOTO: redakcia/red.

Európska únia ako projekt ekonomickej a sociálnej integrácie štátov Európy čelí v poslednom období niekoľkým ekonomickým a spoločenským výzvam, ktoré významne ovplyvňujú fungovanie jej členských krajín. V rámci politických tendencií smerom k centralizácii Európskej únie je možné pozorovať stúpajúcu tendenciu Európskej únie využívať nástroje na celoeurópskej úrovni k boju proti negatívnym sprievodným javom vyššie zmienených výziev.

V tejto analýze bolo našim cieľom poukázať na konkrétne dopady týchto bojov prostredníctvom regulácií, ktoré sme v rámci posledných rokov mohli vidieť. Zámerom textu bolo práve vyhodnotiť úspešnosť prijatých či plánovaných opatrení.

Analýza sa zameriavala na regulácie odlišné nielen z hľadiska oblasti záujmu Európskej únie, akokoľvek sú tieto odvetvia veľmi intenzívne diskutované, finančnými inštitúciami počínajúc, cez energetiku či poľnohospodárstvo až po oblasť ochrany osobných údajov. Ďalšie zaujímavé hľadisko bolo v odlišnosti prístupov na európskej úrovni.

Zatiaľ čo v prípade medzibankových poplatkov bol použitý nástroj vo forme plošnej regulácie, u bankovej dane bola zo strany Európskej únie síce navrhnutá forma nástroja, avšak jednotlivé štáty (vlády) si mohli tento nástroj upraviť podľa vlastných preferencií. V oblastiach energetiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky sa nástroje zameriavali viac na finančnú podporu v kombinácii s obmedzeniami, či už pri poľnohospodárskej  produkcii alebo produkcii emisií oxidu uhličitého.

V podstate je však, napriek týmto odlišnostiam, zjavný zvyšujúci sa vplyv Európskej únie regulovať tieto a ďalšie oblasti z pozície centralizovaného regulačného dohľadu. Prináša však tento prístup so svojimi nástrojmi aj sľúbené ciele?

Na základe vyššie zmienených príkladov je možné formulovať dva základné závery.

V prvom rade výsledky EÚ sú v rámci dosahovaných cieľov prinajlepšom veľmi skromné, pokiaľ nie priamo diskutabilné. Na druhej strane môžeme pozorovať veľké množstvo neočakávaných a nezamýšľaných dôsledkov zvolených nástrojov, presne podľa očakávania, ktoré bolo zmienené v úvode štúdie. Tieto dôsledky dostávajú jednotlivé členské krajiny a tým aj celú Európsku úniu do ešte väčších ťažkostí. V oblastiach, kde EÚ využíva politiku dotácií, je možné pozorovať významné trhové distorzie a perverzné motivácie, ktoré následne členské štáty museli riešiť ďalšími opatreniami. Na druhej strane v oblastiach ochrany spotrebiteľov, ako bolo uvedené na príklade bánk alebo pri ochrane osobných údajov dochádza k významným finančným dopadom, ktoré sú v mnohých prípadoch priamo prenesené na spotrebiteľov.

Viac..  Jana Kiššová: Do dôchodku neskôr? Zdá sa, že či chceme alebo nie, tejto téme sa nevyhneme

A práve nízka efektívnosť a nezamýšľané dôsledky sú priamo naviazané na politiku centrálneho plánovania. Politické rozhodnutia, ktoré „od stola“ generujú úradníci v Európskej komisii, neberú do úvahy množstvo faktorov, ktoré sú potrebné na správny odhad dopadov týchto politík. Obtiažna predikcia je však – napriek stálej ignorácii regulátorov – celkom logická. Regulácia totiž predstavuje zásadný podnet pre ekonomické rozhodovania trhových subjektov, na ktorý reagujú až následne.

Hľadanie vhodnej alternatívy prístupu k týmto problémom je zložité a vychádza z väčšieho množstva nutných krokov. V prvom rade je potrebné položiť si širšiu otázku ohľadom kompetencií Európskej únie, ktoré v súčasnosti má, resp. ako by mali byť tieto kompetencie nastavené? Túto otázku je nutné vyriešiť práve s ohľadom na efektívnosť a na expertízu v jednotlivých oblastiach. V neposlednom rade je absolútne nutné vymedziť správne ciele, ktoré si Európska únia stanovuje, t. j. nakoľko môžu aj samotné ciele deformovať politiku v praxi a hnať Európsku úniu k verejnej deklarácii dopytu po nepremyslených opatreniach.

Pokiaľ chce pri súčasnom nastavení Európskej únie zmierniť dopady ekonomickej a spoločenskej krízy, tak by sa mala zamerať práve na odbúravanie regulácií a administratívneho zaťaženia a na liberalizáciu vnútorného i vonkajšieho trhu. To je opakom toho, čoho sme v súčasnosti svedkami.

Ostáva len dúfať, že podobné regulačné opatrenia nebudú pribúdať, napríklad aj vďaka tomu, že ich kritika bude stále silnejšia a hlasitejšia.

Štúdiu pripravila Nadácia F.A.Hayeka v spolupráci s Centrem ekonomických a tržních analýz (Praha, Česká republika). Celú štúdiu na stiahnutie nájdete tu.

O red

Odporúčame pozrieť

Si vyštudovaný právnik a ovládaš aspoň jeden cudzí jazyk? Neseď doma a využi príležitosť pracovať na veľkých projektoch v zahraničí!

O nás LexSensis sa špecializuje na poskytovanie celoeurópskych recenzií dokumentov v právnej oblasti. Našim klientom …