EuropskeNoviny.sk
Približne jeden z desiatich Európanov (11 %) pripúšťa, že v predchádzajúcom roku nakúpil tovar alebo služby, ktoré súviseli s nelegálnou prácou. Štyri percentá opýtaných zase pripúšťajú, že prijali za svoju prácu zárobok, ktorý nebol priznaný. Okrem toho, jeden z 30 opýtaných (3 %) bol vyplatený svojím zamestnávateľom čiastočne v hotovosti („na ruku“). Toto sú niektoré z výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý poukazuje na to, že nelegálna práca je v Európe naďalej rozšírená, hoci rozsah a vnímanie problému sa od krajiny ku krajine líšia.
Problémami zistenými v prieskume sa má zaoberať návrh Komisie plánovaný na apríl, ktorým sa má spustiť európska platforma zameraná na prevenciu a odradenie od nelegálnej práce. Jej cieľom má byť posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi na účinnejšie riešenie tejto problematiky.
„Nelegálna práca nielen vystavuje pracovníkov nebezpečným pracovným podmienkam a nižším zárobkom, ale aj pripravuje vlády o príjmy a narušuje naše systémy sociálnej ochrany. Je potrebné, aby členské štáty zaviedli politiky, ktoré odrádzajú od nelegálnej práce alebo podporujú jej transformáciu na prácu legálnu, a aby užšie spolupracovali v boji proti tomuto závažnému problému. Z tohto dôvodu Európska komisia v apríli navrhne vytvorenie európskej platformy zameranej na prevenciu a odradenie od nelegálnej práce, ktorá by mala zlepšiť spoluprácu medzi inšpektorátmi práce a orgánmi presadzovania práva v Európe“, uviedol komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor.
Podľa prieskumu Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil v 28 krajinách EÚ:
11 % respondentov pripúšťa, že v predchádzajúcom roku kúpili tovar alebo služby, ktoré súviseli s nelegálnou prácou, a 4 % pripúšťajú, že vykonávali nelegálnu platenú činnosť.
60 % opýtaných ako hlavný dôvod nákupu nelegálneho tovaru alebo služby uvádza nižšiu cenu a 22 % pomoc priateľom.
50 % respondentov uvádza ako hlavný dôvod nelegálnej práce výhody pre obidve strany, 21 % ťažkosti pri hľadaní legálnej práce, 16 % príliš vysoké dane a 15 % neexistenciu iných príjmov. Problém nájsť si legálnu prácu (41 %) alebo neexistenciu iného zdroja príjmu (26 %) osobitne uvádzajú najmä obyvatelia južnej Európy.
Suma, ktorú Európania v priemere ročne vynaložia na nelegálny tovar alebo služby, predstavuje 200 EUR. Suma, ktorú za rok v priemere zarobia osoby, ktoré vykonávajú nelegálnu prácu, je 300 EUR.
Opravy v domácnosti a renovácie (29 %), oprava vozidiel (22 %), upratovanie domácností (15 %) a potraviny (12 %) patria medzi najviac žiadané nelegálne tovary alebo služby.
Európania zväčša vykonávajú nelegálnu prácu v oblasti opráv v domácnosti a renovácií (19 %), záhradníckych činností (14 %), upratovania (13 %) a starostlivosti o deti (12 %).
Lotyšsko, Holandsko a Estónsko majú najvyšší podiel respondentov, ktorí pracujú nelegálne (11 %). Existujú však významné rozdiely vo vnútroštátnych prístupoch a vnímaní toho, čo predstavuje nelegálnu prácu, ako aj v povahe a rozsahu daných služieb.
Tri percentá respondentov tvrdia, že dostávajú časť svojho platu „na ruku“. S takouto praxou sa možno stretnúť najmä v menších firmách. Podiel ročného príjmu vyplácaného „na ruku“ je najvyšší v južnej Európe (69 %), po ktorej nasleduje východná a stredná Európa (29 %). Kontinentálne a severské krajiny zaznamenávajú nižší podiel tohto príjmu (17 % a 7 %).
V správe o hospodárskom a sociálnom vývoji v Európe za rok 2013 sa uvádzajú ďalšie analýzy týchto zistení. Hoci pri porovnaní s predchádzajúcim prieskumom v roku 2007 sa celkový rozsah nelegálnej práce zdá byť pomerne stabilný, existujú určité špecifiká vývoja v jednotlivých krajinách:
Ponuka nelegálnej práce výrazne klesla v niektorých krajinách, ako napríklad v Lotyšsku, zatiaľ čo v Španielsku a Slovinsku sa mierne zvýšila.
Obrovský nárast dopytu po nelegálnej práci bol zaznamenaný v Grécku, na Cypre, Malte a v Slovinsku.
Vyplácanie mzdy „na ruku“ sa znížilo počas krízy, najmä v strednej a východnej Európe, ale zvýšilo sa v Grécku.
Ďalšia analýza vplyvu krízy na výskyt nelegálnej práce naznačuje, že oslabenie trhov práce od roku 2007 viedlo k zvýšeniu súkromnej ponuky nelegálnej práce, aj keď spojenie s rastúcou chudobou je oveľa menej zrejmé. Avšak zdá sa, že rastúca nezamestnanosť a chudoba zvyšujú akceptáciu vyplácania mzdy „na ruku“. Taktiež sa zdá, že úroveň zdanenia nemá priamy vplyv na úroveň nelegálnej práce. Vplyv však môže mať vnímanie verejných služieb a to, ako účinne sú použité daňové príjmy.
Postup Európskej komisie
V apríli 2014 by mala Komisia navrhnúť vytvorenie európskej platformy zameranej na prevenciu a odradzovanie od nelegálnej práce, ktorá by spájala rôzne orgány presadzovania práva členských štátov, ako sú inšpektoráty práce, orgány sociálneho zabezpečenia, daňové a migračné orgány a iné zainteresované strany. Platforma by mala posilniť spoluprácu na úrovni EÚ s cieľom účinnejšie predchádzať nelegálnej práci a odrádzať od nej.
