EuropskeNoviny.sk
Nedávne oživenie hospodárstva ešte nie je schopné vytvárať nové pracovné miesta a sociálna situácia v EÚ zatiaľ vykazuje len slabé náznaky zlepšenia, uvádza Európska komisia vo svojom najnovšom Štvrťročnom prehľade stavu zamestnanosti a sociálnej situácie. Táto analýza poukazuje aj na očakávané zvýšenie miery chudoby a mierne zlepšenie účinnosti výdavkov na sociálnu ochranu v roku 2013, hoci ich dosah je stále nedostatočný. Takisto poskytuje empirické dôkazy o tom, že v čase svojej kulminácie mala kríza najsilnejší negatívny vplyv na zamestnanosť mužov a mladých ľudí.
Európsky komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor: „Hospodárstvo EÚ sa vracia k pomalému tempu rastu, ale situácia mnohých domácností a jednotlivcov sa ešte stále nezlepšuje a čoraz väčší počet ľudí trpí finančnými ťažkosťami. Zvýšila sa nerovnosť a hrozí, že súčasné krehké oživenie situáciu mnohých ľudí z nižších príjmových skupín nezlepší. EÚ sa zatiaľ ani zďaleka nepodarilo zabezpečiť oživenie, ktoré by bolo inkluzívne a prinášalo by veľký počet pracovných príležitostí. Členské štáty a EÚ by mali zintenzívniť svoje úsilie a zabezpečiť, aby sa pri prekonávaní krízy na nikoho nezabudlo. Obzvlášť by sme sa mali sústrediť na investovanie do ľudí, v súlade s usmerneniami uvedenými v našom balíku o sociálnych investíciách a odporúčaním týkajúcim sa záruky pre mladých ľudí“.
Najnovší štvrťročný prehľad zdôrazňuje, že zlepšenie na trhoch práce v EÚ je ešte stále slabé. Zamestnanosť vykázala v roku 2013 prvé náznaky stabilizácie, v druhej polovici roka zaznamenala rast o 0.1 %. Pozitívny rast bol zaznamenaný v sektore služieb, zatiaľ čo v stavebnom a priemyselnom sektore sa spomalilo tempo rušenia pracovných miest. Napriek tomu z údajov za tretí a štvrtý štvrťrok 2013 vyplýva, že v čoraz väčšom počte členských štátov EÚ nebol rast hospodárstva sprevádzaný vytváraním pracovných miest. Bolo by preto predčasné posudzovať, či bude súčasné oživenie schopné vytvoriť nové pracovné miesta.
Rastúce finančné ťažkosti
Príjem, ktorý majú k dispozícii domácnosti, zaostáva za rastom hrubého domáceho produktu (HDP). Reálny hrubý disponibilný príjem domácností (GDHI) v eurozóne v skutočnosti pokračoval v medziročnom poklese aj v roku 2013, aj keď pomalším tempom než predtým.
Ďalším znepokojujúcim trendom je pokračujúci nárast finančných ťažkostí od roku 2010, pričom čoraz viac obyvateľov uvádza, že sú nútení čerpať zo svojich úspor, či najnovšie dokonca sa aj zadlžovať, aby mohli uhradiť každodenné životné náklady. Najviac postihnuté sú domácnosti s najnižšími príjmami. 10 % dospelých obyvateľov z domácností s nízkym príjmom bolo nútených zadĺžiť sa a ďalších 15 % muselo siahnuť na svoje úspory, aby dokázali pokryť bežné výdavky (v porovnaní s 5 % a 12 % všetkých obyvateľov).
Výrazné zníženie stability pracovných miest
Z údajov z januára 2014 vyplýva, že nezamestnanosť je stále rekordne vysoká, zamestnanie si v EÚ hľadá približne 26 miliónov ľudí (10.8 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva). Vo viacerých členských štátoch zostáva nezamestnanosť blízko historicky najvyššej úrovne, o ktorú sa postarala súčasná kríza. Prehľad takisto naznačuje častejšie využívanie práce na dobu určitú a na čiastočný úväzok. Existujú dôkazy o tom, že zamestnanie na dobu určitú už nie je takým odrazovým mostíkom na ceste k trvalému zamestnaniu ako pred vypuknutím krízy. Výrazne sa znížila aj stabilita pracovných miest, predovšetkým pre mužov a mladých ľudí, a rozdiely medzi členskými štátmi sa prehĺbili.
V súvislosti s vysokou mierou nezamestnanosti a nestabilitou pracovných miest sa miera rastu nominálnych jednotkových nákladov práce v eurozóne v roku 2013 naďalej spomaľovala, čím sa zvýšilo riziko deflačných tlakov zvyšujúcich náklady, ktoré by mohli ohroziť vyhliadky na trvalé ozdravenie a následné vytváranie pracovných miest.
Očakáva sa zvýšenie miery chudoby
Chudoba a sociálne vylúčenie aj v rokoch 2011 a 2012 naďalej rástli a podľa najnovších dostupných údajov sa v roku 2013 odhaduje ich ďalší nárast v krajinách, v ktorých sa podmienky na trhu práce naďalej zhoršovali.
Miera rizika chudoby v rokoch 2011 a 2012 zostala v priemere na úrovni EÚ stabilná, čo však skrýva rozdielny vývoj v jednotlivých členských štátoch. V skutočnosti sa počet obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v tretine členských štátov EÚ zvýšil, vrátane niektorých krajín, kde bol pôvodne na nízkej úrovni. Mimoriadne silný nárast chudoby zaznamenali v Grécku a za obdobie od roku 2011 do roku 2013 sa očakáva jej ďalší nárast v Grécku i vo viacerých krajinách východnej Európy.
Vplyv výdavkov na sociálnu ochranu
Stabilizačný vplyv výdavkov na sociálnu ochranu bol aj v roku 2013 veľmi slabý, rástol oveľa menej, než sa predpokladalo, napriek miernemu zlepšeniu. Táto analýza poukazuje na značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. V Grécku a Portugalsku sa ďalšie reformy daňových systémov a systémov sociálnych dávok v období rokov 2012 – 13 prejavili v znížených príjmoch vo väčšine domácností. V iných krajinách (napr. Estónsku, Lotyšsku, Litve a Rumunsku) bol celkový vplyv na príjmy domácností pozitívny, zo zmien v poslednom roku profitovali v relatívnom vyjadrení najviac domácnosti s nižšími príjmami. V Spojenom kráľovstve a Španielsku domácnosti na spodných priečkach rebríčka distribúcie príjmov zaznamenali najvýraznejšie zníženie príjmov v dôsledku zmien sociálnej politiky v rokoch 2012 – 13.
Sociálne investície
Vo svojom Balíku o sociálnych investíciách z februára 2013 vyzvala Európska komisia členské štáty, aby zaradili sociálne investície medzi svoje priority a aby modernizovali sociálny štát, pretože vďaka efektívnejšiemu a rozumnejšiemu využívaniu rozpočtov na sociálnu oblasť, ktoré prijmeme dnes, nebudeme musieť zajtra platiť omnoho vyššie účty za sociálnu oblasť. Balík o sociálnych investíciách poskytuje členským štátom rozsiahle usmernenie o investíciách do detí, o aktívnom začlenení, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, o otázkach bezdomovectva a o inovácii sociálnej politiky. Balík poskytuje členským štátom aj usmernenie o tom, ako čo najlepšie využiť finančnú podporu EÚ, najmä z Európskeho sociálneho fondu, na realizáciu vytýčených cieľov.
Záruka pre mladých ľudí
V súvislosti s naliehavou potrebou investovať do mladých ľudí navrhla Komisia v decembra 2012 záruku pre mladých ľudí, ktorú prijala Rada ministrov EÚ v apríla 2013. Cieľom tejto záruky je zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelania. Logika záruky pre mladých ľudí je veľmi jednoduchá – postarať sa o to, aby žiaden mladý človek neostal nezamestnaný alebo neaktívny dlhšie ako 4 mesiace. Záruka by mala mladým ľuďom umožniť nájsť si pracovné miesto zodpovedajúce ich vzdelaniu, zručnostiam a skúsenostiam alebo získať vzdelanie, zručnosti a skúsenosti, ktoré priamo súvisia so zvýšením ich šance nájsť si zamestnanie v budúcnosti. Záruka pre mladých ľudí je jednou z najdôležitejších a najnaliehavejších štrukturálnych reforiem, ktoré musia zaviesť členské štáty na riešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí a na zlepšenie prechodu zo vzdelávacieho do pracovného procesu.
