Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 13. týždňa 2014

zemeguľa
PHOTO: Flickr.

SLOVENSKO

Slovenská Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [ARDAL] minulý týždeň informovala, že ponúkne investorom na predaj štátne dlhopisy denominované v nórskych korunách. Dlhopisy so splatnosťou o 10 rokov a s kupónom 4,0 % predala ARDAL vo štvrtok v objeme 1,15 mld. NOK [t. j. cca 140 mil. EUR]. Dlhopisy splatné o 12 rokov a s kupónom 4,2 % ponúkla ARDAL v objeme 2,25 mld. NOK [t. j. cca 270 mil. EUR]. Agentúra Bloomberg následne zhodnotila, že Slovensko predalo dlhopisy v nórskych korunách ako prvá rozvíjajúca sa krajina [t. j. emerging market]. Už uplynulé roky potvrdili, že slovenský štátny dlh je atraktívny aj pre zahraničie. Z dlhopisov, ktoré sú obchodované na domácom slovenskom trhu, vlastnili na konci februára 2014 zahraniční investori až 52,4 % a v porovnaní s koncom roka 2009 tak tento podiel vzrástol päťnásobne. Zahraniční investori však vlastnia aj prevažnú časť slovenských dlhopisov obchodovaných v zahraničí. Celkový podiel našich dlhopisov vlastnených nerezidentmi je preto ešte o niečo vyšší a odhadujeme ho na úrovni až okolo 60 %. Dôvodom vydávania dlhopisov na medzinárodných trhoch a v cudzích menách sú predovšetkým snahy o diverzifikáciu portfólia investorov z typového, menového i regionálneho hľadiska.

G8

Lídri ôsmich najvyspelejších krajín sveta, známych aj ako skupina G8, sa v júni nestretnú na pripravovanom summite v ruskom Sochi. Dôvodom je podľa Evy Sadovskej, analytičky Poštovej banky, situácia na Ukrajine a ruský postoj. Z G8 sa tak stane G7 a lídri bez zástupcov ruskej strany sa zídu na vlastnom summite v Bruseli.

POĽSKO

Hodnota zlyhaných úverov [NPL] v poľskom bankovom sektore zaznamenala v januári podľa tamojšej centrálnej banky [NBP] medziročný nárast o 17 % na 10,8 mld. PLN. Približne tretina nesplácaných úverov pochádza z pôžičiek denominovaných v švajčiarskych frankoch. Maďarsko teda nie je jedinou ekonomikou, ktorej obyvatelia doplatili na cudzomenné pôžičky po tom, ako ich lokálna mena oslabila. Spomedzi hypoték bolo v januári nesplácaných 3 % úverov a v prípade spotrebiteľských úverov dosiahol podiel zlyhaných úverov až 15 %. Omnoho väčšie problémy s nesplácanými úvermi majú ale napríklad rumunské banky, kde podiel NPL predstavuje až 22 % všetkých úverov.

UKRAJINA

Ukrajina a Medzinárodný menový fond [MMF] vo štvrtok dosiahli predbežnú dohodu o pôžičke, ktorá by mala otvoriť cestu k medzinárodnej pomoci v objeme až 27 mld. USD. Dvojročná pôžička z MMF by Ukrajine mala byť poskytnutá vo výške 14 až 18 mld. USD a jednalo by sa už o tretiu pomoc Ukrajine z MMF od roku 2008. Balík pomoci z MMF by mal krajine pomôcť vyhnúť sa kolapsu, na čo pozitívne zareagovali aj ukrajinské dlhopisy a lokálna mena, ukrajinská hrivna.

GRÉCKO

MMF chystá balík peňazí aj pre Grécko, a to po prvýkrát od minulého leta. Z MMF by Grécko malo dostať 3,6 mld. EUR. Okrem toho krajine zrejme už onedlho odklepnú ministri financií krajín eurozóny [združení pod hlavičkou Eurogroup] aj ďalšiu tranžu pomoci v objeme 8,3 mld. EUR. Grécko by tak nemalo mať problém s májovou splátkou dlhu v objeme 12,5 mld. EUR, čo je poriadna porcia. Krajina pritom plánuje získať prostriedky aj emisiou dlhopisov.

CYPRUS

Cyperské ministerstvo financií vydalo v závere minulého týždňa ďalší dekrét o obmedzení pohybu kapitálu, ktorý bude platiť najbližší mesiac. Hoci niektoré obmedzenia ostávajú naďalej v platnosti, obyvateľstvo a firmy už nebudú obmedzované limitmi na výber hotovosti. Podľa predošlých dekrétov mohli fyzické osoby vybrať hotovosť v objeme maximálne 300 EUR za deň a firmy v objeme 500 EUR za deň. Tieto obmedzenia sa ale v piatok zrušili a prístup k úsporám je po novom bez obmedzení. Obyvatelia sa zároveň môžu dostať aj k prostriedkom, ktoré majú na termínovaných vkladov. Predošlé dekréty zakazovali rušenie termínovaných vkladov, no platnosť tohto nariadenia sa nepredĺžila.

NEMECKO

Zatiaľ čo finančné trhy započítavajú v čoraz väčšej miere možnosť uvoľnenia menovej politiky eurozóny už na štvrtkovom zasadnutí Európskej centrálnej banky [ECB], Nemci idú proti prúdu. Podľa interných dokumentov z nemeckého ministerstva financií, ku ktorým sa dostal magazín Der Spiegel, očakávajú Nemci už v budúcom roku zvyšovanie základnej sadzby ECB z dôvodu ekonomického oživenia. Podľa dokumentu by mala ECB prispieť k prekonaniu obdobia minimálnych sadzieb, čím sa zvýšia aj náklady Nemecka na dlhovú službu. Ministerstvo očakáva v budúcom roku nárast výnosov z 10 – ročných dlhopisov nad hladinu 2 % [aktuálne 1,55 %].

O red

Odporúčame pozrieť

Tedros Adhanom

WHO s Veľkou Britániou intenzívne komunikuje o novom kmeni koronavírusu

(SITA) – Lokalizácia novej formy koronavírusu vo Veľkej Británii je predmetom „intenzívnej komunikácie“ s miestnymi …

Consent choices